Sociálny fond: Komplexný sprievodca tvorbou, čerpaním a dopadom na zamestnancov

Sociálny fond predstavuje významný nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa na Slovensku. Slúži na financovanie rôznych benefitov pre zamestnancov. Jeho tvorba a použitie sú upravené zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a súvisiacimi predpismi. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o sociálnom fonde, jeho tvorbe, použití, účtovaní a daňových aspektoch, s cieľom poskytnúť ucelený pohľad pre zamestnávateľov aj zamestnancov.

Povinnosť tvorby sociálneho fondu

Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Táto povinnosť sa vzťahuje na:

• Právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky.
• Fyzické osoby s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky.
• Obce vo vzťahu k starostovi počas výkonu funkcie.

Dôležité je, že povinnosť sa vzťahuje na zamestnávateľov bez ohľadu na to, či boli zriadení za účelom dosahovania zisku. To znamená, že sociálny fond musia tvoriť aj štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie, poisťovne, banky, občianske združenia, neziskové organizácie, politické strany, nadácie a pod., ak zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

Naopak, povinnosť tvoriť sociálny fond sa nevzťahuje na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú len zamestnancov na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti).

Základ pre výpočet prídelu do sociálneho fondu

Základom pre výpočet prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny mesiac, resp. rok. Zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonov upravujúcich odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp.

Prečítajte si tiež: Nemocenské na Slovensku

Zamestnanci odmeňovaní podľa Zákonníka práce

V prípade zamestnancov odmeňovaných podľa Zákonníka práce je základom mzda (hrubá mzda) podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.

Za mzdu sa považuje aj:

• Plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.
• Peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov.

Za mzdu sa nepovažuje najmä:

• Náhrada mzdy.
• Odstupné.
• Odchodné.
• Cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad.
• Príspevky zo sociálneho fondu.
• Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie.
• Príspevky na životné poistenie zamestnanca.
• Výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií.
• Daňový bonus.
• Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
• Doplatky k nemocenským dávkam.
• Náhrada za pracovnú pohotovosť.
• Peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 Zákonníka práce.
• Iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy.
• Ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Zamestnanci odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

V prípade zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je základom plat vymedzený v § 4 ods. 3 zákona č. 553/2003 Z. z. Do platu sa započítavajú:

• Tarifný plat.
• Osobný plat.
• Príplatok za riadenie.
• Príplatok za zastupovanie.
• Osobný príplatok.
• Platová kompenzácia za sťažený výkon práce.
• Príplatok za prácu v krízovej oblasti.
• Príplatok za zmennosť.
• Príplatok za výkon špecializovanej činnosti.
• Kreditový príplatok.
• Výkonnostný príplatok.
• Príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla.
• Príplatok za praktickú prípravu.
• Príplatok za prácu v noci.
• Príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu.
• Príplatok za prácu vo sviatok.
• Plat za prácu nadčas.
• Plat za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku.
• Odmena.
• Príplatok začínajúcemu pedagogickému zamestnancovi a začínajúcemu odbornému zamestnancovi.
• Príplatok za prácu so žiakmi so zdravotným znevýhodnením a zo sociálne znevýhodneného prostredia.
• Rozdiel podľa § 32f ods. 13 zákona č.
• Náhrada za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska.
• Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení v období krízovej situácie.
• Náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí.
• Plnenia ako odstupné, odchodné a cestovné náhrady.

Výška povinného prídelu do sociálneho fondu

Výška povinného prídelu do sociálneho fondu je stanovená zákonom o sociálnom fonde a pohybuje sa v rozmedzí od 0,6 % do 1 % zo základu.

Prečítajte si tiež: Tvorba sociálneho fondu z dohody

• 0,6 % zo základu: U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, ak nespĺňa podmienky pre tvorbu fondu vo výške 1 %. Taktiež u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku (napr. rozpočtová organizácia) a rozpočet mu neumožňuje tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 %.
• Až 1 % zo základu: U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky svoje odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni a daňové povinnosti k štátu, obci a VÚC. Taktiež u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, ak to umožňuje rozpočet.

Podmienky pre tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % sa preverujú najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.

Príklad:

Spoločnosť s ručením obmedzeným vznikla v marci 2024 a zamestnáva 5 zamestnancov v pracovnom pomere. Povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % zo základu. Živnostník zamestnáva 3 zamestnancov v pracovnom pomere. V roku 2023 dosiahol zisk, ale za november 2023 má nedoplatok na poistnom voči Sociálnej poisťovni vo výške 8,20 €.

Ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu

Okrem povinného prídelu môže zamestnávateľ tvoriť sociálny fond aj z ďalších zdrojov:

• Ďalší prídel do fondu dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise (najviac 0,5 % zo základu).
• Prídel z použiteľného zisku zamestnávateľa, ktorý vytvára zisk (celková suma prostriedkov fondu použitých na tento účel nesmie prekročiť 0,05 % zo základu).
• Ďalšie zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu).

Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.

Príklad:

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2021 bola v sume 1 211 eur. V roku 2023 teda platí, že priemerný mesačný zárobok zamestnanca nesmie byť vyšší ako 605,50 eur (1 211 eur/2), aby mal nárok na príspevok na dopravu.

Prečítajte si tiež: Tvorba a použitie sociálneho fondu

Použitie sociálneho fondu

Prostriedky sociálneho fondu sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Konkrétne účely použitia fondu môžu byť:

• Stravovanie zamestnancov: Príspevky na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.
• Kultúrne a športové podujatia: Účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. vstupenky do divadla, kina, na koncerty, športové zápasy).
• Rekreácie a služby na regeneráciu pracovnej sily: Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. pobyty v rekreačných zariadeniach, masáže, wellness).
• Zdravotná starostlivosť: Príspevky na zdravotnú starostlivosť (napr. preventívne prehliadky, očkovanie).
• Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky: Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky zamestnancom, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii.
• Kompenzácia výdavkov na dopravu: Príspevok na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť.
• Úhrada nákladov odborovej organizácie: V kolektívnej zmluve možno dohodnúť použitie sociálneho fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania.
• Príspevok na športovú činnosť dieťaťa: Od 1. januára 2025, zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, je povinný poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa.
• Príspevok na rekreáciu zamestnancov: Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok na rekreáciu zamestnancov za podmienok stanovených v Zákonníku práce.

Zamestnávateľ musí pri poskytovaní príspevkov z fondu dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania ustanovenú Antidiskriminačným zákonom č. 365/2004 Z. z.

Účtovanie sociálneho fondu

Tvorba a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Zdaňovanie a odvody

Príjmy zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti, s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú oslobodené od dane z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z.

Medzi príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, patria napríklad úvery a pôžičky poskytnuté zamestnancovi zo sociálneho fondu. Medzi príjmy oslobodené od dane patria napríklad príspevky na stravovanie do výšky stravného stanoveného opatrením o sumách stravného, úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Príspevok na rekreáciu, ak sú splnené podmienky a výška príspevku na rekreáciu je v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok.

Ak peňažný alebo nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne.

Daňové aspekty tvorby a čerpania sociálneho fondu

Povinný prídel do sociálneho fondu tvorený podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde, ktorého minimálna výška je 0,6 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 a maximálna výška 1 % zo základu pri splnení ustanovených podmienok, je daňovým výdavkom zamestnávateľa. Taktiež ďalší prídel tvorený podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde v rozsahu určenom potrebou na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, najviac však vo výške 0,5 % zo základu, zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona, je daňovým výdavkom zamestnávateľa.

Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok.

Kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg

Pre sociálny fond je potrebné poznať možnosti zamestnávateľa, či sociálny fond bude riešiť cez podnikovú kolektívnu zmluvu, teda cez kolektívne vyjednávanie, alebo viacmenej samostatne cez tzv. Kolektívne vyjednávanie podlieha zákonu č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v z. n. p. (ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“). Zákon upravuje kolektívne vyjednávanie medzi odborovou organizáciou a zamestnávateľom, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy, ako nástroj podpory účinného sociálneho dialógu a dosahovania sociálneho mieru.

V zmysle § 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní kolektívne zmluvy upravujú individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán.

Pre oblasť sociálneho fondu je dôležitá informácia, že v zmysle § 7 ods. 4 zákona o sociálnom fonde tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Len ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, má tieto postupy možnosť upraviť zamestnávateľ vo vnútornom predpise v podstate aj samostatne.

Účasť zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch a kolektívne pracovnoprávne vzťahy rieši 10. časť Zákonníka práce. V zmysle § 229 ods. Zamestnanci majú právo na kolektívne vyjednávanie len prostredníctvom príslušného odborového orgánu. Zákonník práce upravuje uzatváranie podnikovej kolektívnej zmluvy v § 231 ods. 1. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru.

Je potrebné spomenúť aj ustanovenie § 231 ods. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, môže (mala by) u zamestnávateľa pôsobiť zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. je orgán, ktorý zastupuje všetkých zamestnancov zamestnávateľa. zamestnanecký dôverník. Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník má právo spolurozhodovať formou dohody alebo formou udelenia predchádzajúceho súhlasu podľa tohto zákona, len ak pracovné podmienky alebo podmienky zamestnávania, pri ktorých sa vyžaduje spolurozhodovanie zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka, neupravuje kolektívna zmluva.

Príklady z praxe

Príklad 1: Príspevok na stravovanie

Zamestnávateľ, okrem príspevku z prevádzkových prostriedkov vo výške 55 % z ceny jedla, prispieva zamestnancom zo sociálneho fondu na stravovanie vo výške 0,30 € na jedno jedlo zabezpečené v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Tento príspevok, poskytnutý v nepeňažnej forme, je od dane oslobodený.

Príklad 2: Firemná oslava

Zamestnávateľ zorganizoval firemnú oslavu, ktorá sa konala po pracovnej zmene v hotelovom zariadení. Zamestnancom a ich rodinným príslušníkom zabezpečil občerstvenie, ktoré uhradil zo sociálneho fondu.

Záver

Sociálny fond je dôležitým nástrojom sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý umožňuje zlepšovať pracovné podmienky a zvyšovať spokojnosť zamestnancov. Správne nastavenie tvorby a čerpania sociálneho fondu, v súlade s platnou legislatívou a s ohľadom na potreby zamestnancov, môže prispieť k budovaniu pozitívneho pracovného prostredia a zvyšovaniu motivácie zamestnancov. Je dôležité, aby zamestnávatelia venovali dostatočnú pozornosť tvorbe a správe sociálneho fondu, a aby zamestnanci boli informovaní o možnostiach, ktoré im sociálny fond ponúka.

Dátum publikácie: 14. augusta## Právny stav od: 1. augusta

tags: #sociálny #fond #dohoda #o #vykonaní #práce