
Inštitút spoločného a nerozdielneho zaplatenia je dôležitým prvkom slovenského právneho systému, ktorý sa dotýka rôznych oblastí práva, od dedičského konania až po záväzkové vzťahy. Tento článok sa zameriava na objasnenie významu tohto pojmu, jeho aplikáciu v praxi a dôsledky pre dotknuté strany. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, s dôrazom na zrozumiteľnosť pre široké spektrum čitateľov.
Spoločné a nerozdielne zaplatenie, známe aj ako solidárna povinnosť, znamená, že ak má viacero dlžníkov voči veriteľovi záväzok, veriteľ môže požadovať splnenie celého záväzku od ktoréhokoľvek z nich, alebo od viacerých z nich, alebo od všetkých naraz. Táto možnosť je na úvahe veriteľa. Splnením záväzku jedným z dlžníkov zaniká záväzok aj pre ostatných. Právny základ tohto inštitútu je obsiahnutý v § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V dedičskom konaní sa princíp spoločného a nerozdielneho zaplatenia uplatňuje pri úhrade súdnych poplatkov. Ak je viacero dedičov, sú povinní uhradiť poplatok za konanie o dedičstve spoločne a nerozdielne. To znamená, že súd môže požadovať zaplatenie celého poplatku od ktoréhokoľvek z dedičov.
Základným súdnym poplatkom v dedičskom konaní je poplatok za konanie o dedičstve podľa položky 18a písm. a) Sadzobníka. Poplatníkom je dedič v zmysle § 2 ods. 1 zákona o poplatkoch. Ak je poplatníkov viac, platia poplatok spoločne a nerozdielne (§ 2 ods. 3 zákona o poplatkoch).
Súd nie je oprávnený rozhodnúť o spoločnom súdnom poplatku inak, napríklad určiť každému zo spoločných poplatníkov samostatnú výšku poplatku. Poplatková povinnosť vzniká vydaním rozhodnutia o dedičstve (§ 5 ods. 1 písm. d) zákona o poplatku).
Prečítajte si tiež: Ako sa počíta dôchodok na Slovensku?
Ak jeden z dedičov zaplatí celý súdny poplatok, má nárok na vyrovnanie s ostatnými dedičmi. V prvom variante sa vychádza izolovane zo zákona o súdnych poplatkoch a podiely na dlhu sú rovnaké. V druhom variante sa zohľadňuje aj rozsah dedičstva nadobudnutého tým-ktorým dedičom a podiely na dlhu kopírujú podiel každého dediča vo vzťahu k dedičstvu ako celku.
V prípade, ak dedič nemá dostatok finančných prostriedkov, môže požiadať súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd bude pri rozhodovaní zohľadňovať majetkové pomery dediča.
V záväzkových vzťahoch sa spoločné a nerozdielne zaplatenie uplatňuje najmä pri solidárnych záväzkoch. To znamená, že ak sa viaceré osoby zaviazali voči veriteľovi spoločne a nerozdielne, veriteľ môže požadovať splnenie celého záväzku od ktoréhokoľvek z nich.
Príkladom takéhoto záväzku je ručenie, kde ručiteľ ručí za splnenie záväzku dlžníka. Ak je viacero ručiteľov, veriteľ si môže vybrať, od ktorého z nich bude požadovať splnenie záväzku.
Ďalším príkladom sú solidárni spoludlžníci, ktorí sa spoločne zaviazali voči veriteľovi. Veriteľ môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu od ktoréhokoľvek z nich, a to súčasne alebo postupne.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o "bez agendy dôchodkového poistenia"
Podľa § 76 CSP, ak viacerí ručitelia samostatnými ručiteľskými vyhláseniami prevzali na seba záväzok uspokojiť veriteľa, ak svoj záväzok nesplní dlžník, a veriteľ bol oprávnený vybrať si, či si svoj nárok na plnenie uplatní len od jedného z ručiteľov alebo od oboch, záväzky ručiteľov nie sú ich spoločným záväzkom a každý z ručiteľov je síce voči veriteľovi solidárnym dlžníkom, ale len sám za seba a aj v súdnom konaní vystupuje samostatne. Preto majú ručitelia v konaní postavenie samostatných spoločníkov podľa § 76 CSP.
Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov, totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov.
Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 16. 12. 2008 č. k. 14Cb/39/19í7-381 rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 14 664 913,20 Sk so 17% úrokom zo sumy 12 443 640,80 Sk do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 12 % zo sumy 624 550,-- Sk od 08. 03. 1997 do zaplatenia, zo sumy 624 550,-- Sk od 21. 06. 1997 do zaplatenia, zo sumy 624 550,-- Sk od 23. 12. 1997 do zaplatenia, zo sumy 624 550,-- Sk od 23. 06. 1998 do zaplatenia, zo sumy 624 550,-- Sk od 22. 12. 1998 do zaplatenia, zo sumy 624 550,-- Sk od 22. 06. 1999 do zaplatenia, zo sumy 624 550,-- Sk od 22. 06. 1999 do zaplatenia, zo sumy 624 550,-- Sk od 21. 12. 1999 do zaplatenia, zo sumy 624 550,-- Sk od 21. 06. 2000 do zaplatenia, zo sumy 624 550,-- Sk od 21. 12. 2000 do zaplatenia, zo sumy 624 550,-- Sk od 21. 06. 2001 do zaplatenia, zo sumy 624 550,-- Sk od 21. 12. 2001 do zaplatenia, zo sumy 624 550,-- Sk od 21. 06. 2002 do zaplatenia, zo sumy 624 550,-- Sk od 21. 12 .2002 do zaplatenia, zo sumy 624 550,-- Sk od 21. 06. 2003 do zaplatenia, zo sumy 624 550,-- Sk od 23. 12. 2003 do zaplatenia, zo sumy 624 550,-- Sk od 22. 06. 2004 do zaplatenia, zo sumy 624 550,-- Sk od 21. 12. 2004 do zaplatenia, zo sumy 624 550,-- Sk od 21. 06. 2005 do zaplatenia, zo sumy 577 190,80 Sk od 28. 11. 2005 do zaplatenia. Konanie o zaplatenie 350 000,-- Sk zastavil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 858 449,90 Sk.
Pri solidárnych záväzkoch má veriteľ samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť voči jednému, alebo niekoľkým alebo proti všetkým spoludlžníkom, a to súčasne alebo postupne. Splnenie záväzku však jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov. Rovnaké účinky ako poskytnutie plnenia veriteľovi má i zánik záväzku spôsobom, ktorý splnenie nahradzuje, t. j. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 7. 2010, sp. zn.
Prečítajte si tiež: Strata spôsobilosti na právne úkony
tags: #zaplatiť #spoločne #a #nerozdielne #význam