
Ľudí často trápia rany osudu, choroby a postihnutia ich samotných alebo ich blízkych. Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty cvičenia a rehabilitácie pre telesne postihnutých, vrátane typov cvičení, metód, a dôležitosti sociálnej rehabilitácie.
Svoje zdravie si väčšinou začneme vážiť až vtedy, keď nás pritlačí nejaký stály zdravotný neduh - postihnutie. Pre telesne postihnutých existuje jediná cesta - urobiť pre svoje zdravie všetko, vyrovnať sa s osudom a naučiť sa s handicapom - so svojou chorobou žiť. Jednou z vynikajúcich príležitostí sú spoločné stretnutia na sociálno-rehabilitačných pobytoch, kde postihnutí nielen získajú kondičku, posilnia svalstvo, získajú informácie, ale zároveň aj psychicky pookrejú. Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a s ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Komplexná rehabilitácia je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti. Medzi hlavné zložky komplexnej rehabilitácie patria:
Cieľom aktivít je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím, pretože sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu (independent living) týchto osôb. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote. Sociálna rehabilitácia je služba, ktorá podporuje rozvoj tých schopností človeka s telesným a ťažkým telesným postihnutím, ktoré bude nevyhnutne potrebovať k samostatnému životu. Použitím metódy a programov sociálnej rehabilitácie klienti budú môcť rozvíjať svoje schopností a získavať potrebné pracovné návyky.
Telesne postihnutý jedinec si vyžaduje starostlivosť - primeranú pomoc svojim potrebám, ktoré sú individuálne predovšetkým preto, lebo jestvuje veľa typov telesného postihnutia. Telesné postihnutie môže byť vrodené alebo získané. Z hľadiska praktického života je možné poúrazové postihnutie deliť na:
Prečítajte si tiež: Pamäťové tréningy pre starších ľudí
Ak dôjde k porušeniu miechy, čo je väčšinou len pri ťažkých úrazoch, vzniká ochrnutie dolnej polovici tela (paraplégia) v rozsahu, závislom na výške poškodenia miechy. Pri porušenia miechy v krčnej oblasti dochádza aj k ochrnutiu horných končatín (quadruplégia - tetraplégia - ochrnutie všetkých končatín, samozrejme aj trupu). Ochrnutie postihuje aj zvierač konečníka a močového mechúra (inkontinencia - neudržanie moču a stolice) a sexuálnej funkcie.
Liečba týchto úrazov (ale aj neúrazových postihnutiach miechy) je záležitosťou dlhodobej odbornej starostlivosti. Liečebná rehabilitácia končí tým, že bol dosiahnutý maximálne možný úspech, čo je v priaznivejších prípadoch, že môže byť obnova všetkých postihnutých funkcií, v minimálnych prípadoch (pri úplnom alebo rozsiahlom porušeniu miechy), je ochrnutie trvalé a úlohou rehabilitácie bolo docieliť maximálne možnú sebestačnosť využitia funkcie zachovalých svalov nad miestom postihnutia. Takto postihnutých ľudí pripravuje rehabilitácia (liečebná, psychologická, pracovná a sociálna) pre život so zmenenými podmienkami, napr. pri možnej chôdzi len s opornými pomôckami, alebo pri možnosti pohybu len na invalidnom vozíku.
Významným prostriedkom zdravotnej starostlivosti v zmysle regenerácie fyzických a duševných síl, prevencia a kompenzácia nepriaznivých vplyvov na organizmus a rehabilitácia po úrazoch a chorobách - sú telesné cvičenia. Pre zdravých občanov je telesná výchova dennou potrebou, no pre oslabených občanov je životnou nevyhnutnosťou.
Plávanie patrí z hľadiska realizácie vyššie uvedených špecifických úloh k najučenejším pohybovým aktivitám. Jeho biologická a spoločenská hodnota je mimoriadne vysoká a mnohostranná. Vodné prostredie je vhodné pre ľudí so svalovým oslabením, či amputáciou, keďže sa vo vode neboja pádov a zranení. Pohyb vo vode vzbudzuje kladné emócie a k aktivite netreba pacienta nútiť. Vztlak vody príjemne nadľahčuje a znižuje účinok gravitácie. Tlak vody pôsobí ako elastická bandáž, čo pri poškodení puzdier väzov dodá kĺbu istotu. Odporom sa posilňujú jednotlivé svalové skupiny. Cvičením vo vode sa rozvíja statická a dynamická funkcia tela. Preto je aeróbna gymnastika považovaná za šetrnú.
Low impact cvičenie je cvičenie s nízkym dopadom na záťaž kĺbov, väzov či šliach. Znižuje riziko následných zranení spojených s opotrebovaním kĺbov a umožňuje tréning s vysokou intenzitou bez nadmerného namáhania týchto štruktúr. Medzi príklady patrí chôdza, jazda na bicykli, odporový tréning, joga, plávanie alebo cvičenie s odporovou gumou.
Prečítajte si tiež: Ako si užiť plnohodnotný život vďaka relaxačným cvičeniam
Joga je tradičným systémom Indie, jeho cieľom je lepšie spoznať a ovládať svoje telo a myseľ. Nie je nutné prevádzať akrobatické jogové polohy, ktoré poznáme z niektorých knižiek. Predpokladá sa, že kurzu sa zúčastní prevažná väčšina vozičkárov, ktorí majú zvládnuť tie najpodstatnejšie prvky sebaobsluhy. S osobami, ktoré sú postihnuté aj na horných končatinách, sa musí denne v priebehu kurzu pracovať individuálne.
Hipoterapia (liečba pomocou koňa) je rehabilitačná metóda, ktorá využíva komplexné pôsobenie koňa na človeka. Pomáha pri liečení rôznych fyzických, duševných i mentálnych ochorení, rozvíja osobnosť po psychickej, fyzickej, emocionálnej a sociálnej stránke. Pri hipoterapii sa najviac využíva krok koňa. Za jednu minútu v kroku pôsobí na klienta 110 pohybových impulzov v troch smeroch (hore a dole, dopredu a dozadu, doľava a doprava).
Kognitívne funkcie sa týkajú mentálnych procesov, ktoré sa podieľajú na získavaní vedomostí a porozumenia prostredníctvom myslenia, skúseností a zmyslov. Cvičenie tiež vyvoláva uvoľňovanie prospešných bielkovín v mozgu. Tieto výživné proteíny udržujú mozgové bunky (neuróny) zdravé a podporujú rast nových neurónov. Pri cvičení telo uvoľňuje chemikálie, ako je dopamín a endorfíny, vďaka ktorým sa cítime šťastní, ale cvičenie zároveň pomáha mozgu zbaviť sa nepotrebných, škodlivých chemikálií, ktoré spôsobujú, že sa cítime vystresovaní a úzkostliví. Ľudia, ktorí cvičia, bývajú šťastnejší a menej vystresovaní ako tí, ktorí necvičia.
Pre deti s postihnutím môže byť dosiahnutie míľnikov, ako je lezenie, náročnejšie. Existuje viacero metód a pomôcok, ktoré môžu deťom s obmedzenou hybnosťou pomôcť pri precvičovaní lezenia a celkovom zlepšení motorických schopností.
Vojtova metóda, v Českej republike známa aj ako "Vojtovka", je reflexné cvičenie, ktoré sa najčastejšie používa u dojčiat. Ide o metódu s dlhoročnou tradíciou, ktorá má svojich priaznivcov aj odporcov. Je primárne určená pre deti s Centrálnou Koordinačnou Poruchou (CKP) stupňa 3 a 4, diagnostikovanou neurológom alebo fyzioterapeutom.
Prečítajte si tiež: Podpora diskusie
V športe, tak ako v ostatných oblastiach spoločnosti, tvorí integrácia postihnutých osôb a osôb bez postihnutia základ. Cieľom je umožniť obom skupinám primeraný a dostatočný rozsah príležitostí vhodných ich schopnostiam. Uplatňuje sa s homogénnymi dvojicami, dvojica zdravých žiakov, dvojica zdravotne oslabených žiakov, alebo zmiešaný pár zdravého a zdravotne oslabeného.
Už oddávna používajú ľudia najrôznejšie pomôcky, ktoré im pomáhajú ľahšie zvládnuť rôzne činnosti. Niektoré druhy činností by sme dnes už bez pomoci najrôznejších špecializovaných pomôcok vôbec nevedeli zvládnuť. Tu je nutné použiť špeciálne pomôcky, ich úlohou je úplne alebo aspoň čiastočne nahradiť funkciu jednotlivých časti tela.
Trávenie voľného času v živote telesne postihnutého má nesmierny význam. Kultúrna a zaujímavá činnosť pomáha nadväzovať kontakty medzi ľuďmi, obohacuje človeka, rozširuje jeho obzory, vyvádza človeka z pasivity. V neposlednom rade vyplňuje jeho voľný čas. Všetky tieto faktory vo zvýšenej miere sa uplatňujú u človeka telesne postihnutého, obzvlášť u človeka, ktorému postihnutie sa stalo nedávno.
Pre každého človeka (i prednášajúceho lektora) sú partnerské a sexuálne vzťahy dôležité, každý má k týmto otázkam určitý postoj. Dávnejší názor, že ťažko postihnutí sú asexuálni, je prekonaný, aj keď to u jednotlivcov pretrváva. Väčšina postihnutých víta konzultáciu.