
Správny výpočet nároku na dovolenku je jednou z kľúčových povinností zamestnávateľa. Zákonník práce presne definuje pravidlá, ktoré určujú, ako sa dovolenka vypočítava, a to v závislosti od rôznych faktorov, ako je vek zamestnanca, počet odpracovaných dní a starostlivosť o dieťa. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na výpočet nároku na dovolenku podľa slovenskej legislatívy.
Každý zamestnanec, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer, má nárok na dovolenku. Nárok na dovolenku má zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka, zamestnanec má nárok na pomernú časť dovolenky.
Podľa Zákonníka práce má zamestnanec nárok minimálne na 4 týždne dovolenky ročne. Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne, čiže 20 pracovných dní (ak vek zamestnanca je nižší ako 33 rokov a ak sa nestará o dieťa do 18 rokov).
Od roku 2021 sa dovolenka v Českej republike počíta podľa počtu odpracovaných hodín namiesto dní. Tento spôsob zohľadňuje rôznu dĺžku pracovných zmien a je spravodlivejší pre zamestnancov s nepravidelným rozvrhom. Pre zamestnancov s bežným alebo polovičným úväzkom sa nič zásadné nemení, no tí, ktorí pracujú na zmeny, už nie sú znevýhodnení, ak si dovolenku vyberú počas kratšej zmeny. Zamestnanec na plný úväzok má nárok na 160 hodín dovolenky za rok (4 × 40). Ak je dohodnutých 5 týždňov, nárok sa zvyšuje na 200 hodín. Platí rovnaký princíp ako pri plnom úväzku - dovolenka sa počíta pomerne podľa zmluvne dohodnutého pracovného času.
V prípade, že pracujete na niektorú z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (o vykonaní práce, brigádnickej práci študentov, pracovnej činnosti), nárok na dovolenku nemáte.
Prečítajte si tiež: Čistý príjem na dôchodku
Pokiaľ váš pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky. Pomerná časť dovolenky sa vám počíta aj v prípade, že meníte počas roka zamestnanie. V tomto prípade totiž nemáte nárok na celých 20 či 25 dní dovolenky. Bude sa vám pomerne krátiť.
Príklad: 32-ročná bezdetná Olívia nastúpila do nového zamestnania 1. januára, 31. mája zo zamestnania odíde. Odpracovala 60 dní, ale nie celý rok, preto má nárok na pomernú časť dovolenky. Ak si Olívia nájde nové zamestnanie, do ktorého nastúpi 1. septembra, opäť sa jej bude rátať pomerná časť dovolenky.
Týka sa tých ľudí, ktorí ešte nemajú nárok na celú dovolenku za kalendárny rok alebo na jej pomernú časť. Tento prípad nastáva vtedy, keď váš pracovný pomer u zamestnávateľa netrval dlhšie ako 60 dní.
V prípade, že ste 60 dní ešte neodpracovali, počet dní vašej dovolenky sa vypočíta za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných dní získate jednu dvanástinu vášho ročného nároku na dovolenku. Podľa Zákonníka práce sa za taký deň považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.
Je v dĺžke 1 týždňa a máte na ňu nárok, ak pracujete pod zemou, pri ťažbe nerastov, razení tunelov a štôlní alebo vykonávate zvlášť ťažké či zdraviu škodlivé práce. Ak takto pracujete len časť kalendárneho roka, opäť vám patrí za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky. Dodatková dovolenka sa musí vyčerpať prednostne. Zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa.
Prečítajte si tiež: Mesačný príspevok na plienky pre ŤZP
Mnohí ľudia si myslia, že počas skúšobnej doby nemôžu čerpať dovolenku. Je to omyl, zákon to nezakazuje, práve naopak. Ak ste u svojho nového zamestnávateľa odpracovali aspoň 60 dní, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky.
Váš nárok na dovolenku závisí od toho, z akého dôvodu ste práceneschopný. Zamestnancovi Jozefovi sa stal pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol od 21. marca do 4. októbra práceneschopný. Za úraz podľa zistení polície a inšpektorátu práce zodpovedá zamestnávateľ. A hoci sa Jozef liečil, a teda nepracoval viac ako 100 pracovných dní, jeho dovolenka sa z uvedených dôvodov nekráti. Lenže, ak ste PN z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá, môže (ale nemusí) vám dovolenku krátiť.
Príklad: 25-ročná Erika odpracovala v roku 2025 u svojho zamestnávateľa viac ako 60 dní. Lenže bola aj 115 dní PN. Zamestnávateľ jej dovolenku (na základe veku má nárok na 20 dní) skráti za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12. Za 15 zameškaných pracovných dní jej nekráti nič, kráti sa až za 21 neodpracovaných dní. Teda 20/12= 1,66, zaokrúhlene 1,5 dňa, čo predstavuje krátenie. Krátenie dovolenky závisí od počtu vymeškaných pracovných dní. Aby ste získali ročný nárok na dovolenku, musíte odpracovať 60 dní v roku.
Z predošlého prehľadu si môžete všimnúť, že rozdiel pri krátení dovolenky v prípade odpracovaných 59 a 60 dní je obrovský.
V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa má každá matka nárok na materskú dovolenku v trvaní 34 týždňov. Na tzv. otcovskú dovolenku, môže nastúpiť aj muž, ak preberá starostlivosť o dieťa. Môže na ňu nastúpiť 6 týždňov od pôrodu.
Prečítajte si tiež: Dočasná PN a odvody
Obdobie poberania materskej dovolenky, otcovskej dovolenky či rodičovskej dovolenky muža sa posudzuje ako výkon práce. Riadna dovolenka sa vám preto nekráti. V tomto období máte tak nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnom rozsahu zákonného nároku.
Rodičovská dovolenka, na ktorú sa nastupuje po skončení poberania materských dávok, už má iné pravidlá. Rodičovská dovolenka sa za výkon práce nepovažuje, a teda sa nezohľadňuje pri výpočte nároku na dovolenku.
Zákon hovorí, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho či jej záujmy, ale aj úlohy a potreby spoločnosti. V prvom rade to znamená, že ak nárok na dovolenku máte, musí vám zamestnávateľ určiť či umožniť jej čerpanie v danom v kalendárnom roku. Ak vám dovolenku určuje po častiach, a nedohodnete sa inak, musí mať jedna časť aspoň 2 týždne.
Zamestnávateľ vám skutočne dovolenku zrušiť môže, aj vás môže z dovolenky odvolať. V tomto prípade vám ale musí preplatiť náklady, ktoré vám tým vznikli, napríklad storno poplatky za zrušený zájazd.
Od 1. 8. 2024 zamestnávatelia nemusia vypracovávať písomný plán čerpania dovolenky. Túto povinnosť ruší novela Zákonníka práce č. 230/2024 Sb.
Zákonník práce hovorí, že celú dovolenku, na ktorú máte nárok, by ste mali vyčerpať do konca kalendárneho roka. Vo všetkých prípadoch vám zamestnávateľ nevyčerpanú dovolenku poskytne po skončení období, počas ktorých ste ju čerpať nemohli. V prípade, že to nie je do konca kalendárneho roka, v ktorom vám nárok vznikol, dovolenku si prenášate. Čerpanie prenesenej dovolenky vám zamestnávateľ musí určiť najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, aby ste ju do konca toho roka stihli vyčerpať.
Ak dovolenku neminiete ani do konca nasledujúceho roka, s najväčšou pravdepodobnosťou vám prepadne. Podľa zákona sa totiž prepláca len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky. Ak plánujete dať v práci výpoveď, nezabudnite, že to ovplyvní aj počet dní dovolenky. Ak si dovolenku nemôžete vyčerpať, máte nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku.
Povedzme, že v roku 2025 odpracujete pre zamestnávateľa presne šesť a pol mesiaca. Bohužiaľ, nie. Podľa Zákonníka práce máte nárok na pomernú časť dovolenky iba za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru.
Počas čerpania dovolenky, PN alebo inej prekážky v práci, ktorá trvá viac ako 4 hodiny, môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravovanie len vtedy, ak to má zakotvené v kolektívnej zmluve alebo internej smernici. Inak to podľa Zákonníka práce nie je pre zamestnávateľa náklad, ktorý si môže odpísať z daní.
Príspevok na rekreáciu musí poskytnúť iba zamestnávateľ, ktorý má viac ako 49 zamestnancov. Ak ste zamestnanec, musíte oň požiadať, zamestnávateľ ho nedáva automaticky. Za kalendárny rok môžete požiadať o príspevok iba u jedného zamestnávateľa. Jeho výška je v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za rok. Ak máte pracovný pomer na kratší pracovný čas, maximálna suma príspevku sa pomerne zníži. Od 1. januára 2025 si môžete z rekreačného príspevku uplatniť aj výdavky na rekreáciu svojho rodiča alebo rodiča vášho manžela/manželky.
Zamestnanci s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom majú nárok na rovnakú základnú výmeru dovolenky ako ostatní zamestnanci. Rozdiel je medzi nimi len v tom, že týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom predstavuje toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich v priemere pripadne na jeho pracovný týždeň. Je to preto, že zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom môže mať rozvrhnutý pracovný čas tak, že počet pracovných dní v jednotlivých týždňoch bude rozdielny. V jeden týždeň môže mať naplánované 3 pracovné zmeny, v iný týždeň 4 pracovné zmeny.
Aby bolo možné určiť, aký počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, je potrebné zistiť priemerný počet pracovných zmien, ktoré zamestnanec za týždeň odpracuje. Tento počet sa zistí tak, že počet pracovných zmien, teda príslušný počet pracovných dní, ktoré má zamestnanec odpracovať za obdobie kalendárneho roka, sa vydelí počtom týždňov v kalendárnom roku (cca. 52 týždňov). Výsledok predstavuje, koľko pracovných dní má týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Keď sa tento počet dní vynásobí počtom týždňov dovolenky (4, resp. 5), zistí sa ročná výmera dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom.
V praxi sa pri určení ročnej výmery dovolenky u zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom uplatňujú dva spôsoby určenia výmery dovolenky. Pri prvom z nich sa ročná výmera dovolenky „neprepočítava“ a pri jej určení sa postupuje rovnako ako u ostatných zamestnancov. Naopak, pri druhom spôsobe sa pri určení výmery dovolenky vychádza z priemerného počtu pracovných dní (pracovných zmien), ktoré pripadajú na jeden pracovný týždeň zamestnanca, t. j. nárok na dovolenku sa „prepočítava“. Bez ohľadu na to, ktorý zo spôsobov zamestnávateľ použije, zamestnanec má v oboch prípadoch nárok na základnú výmeru dovolenky (ktorú ustanovuje Zákonník práce) zachovaný.
Pri určení „neprepočítanej“ výmery dovolenky postupuje zamestnávateľ rovnako ako u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Jeden deň (neprepočítanej) dovolenky je doba zodpovedajúca dĺžke pracovnej zmeny, ktorá vyplýva z určeného týždenného pracovného času zamestnanca, bez ohľadu na skutočnú dĺžku pracovnej zmeny v hodinách pripadajúcu podľa rozvrhu práce na konkrétny deň. Pri poskytovaní náhrady mzdy za dobu čerpania dovolenky sa však vychádza z počtu pracovných hodín, ktoré pripadajú na konkrétny pracovný deň zamestnanca.
Príklad: Zamestnanec (28 rokov) pracuje u zamestnávateľa v nepretržitej zmenovej prevádzke. Určený pracovný čas je 37,5 hodín týždenne, a je rozvrhnutý nerovnomerne. V deň, v ktorom si čerpá dovolenku, mal naplánovanú 11,5 hodinovú pracovnú zmenu. Na akú ročnú výmeru dovolenky má nárok? Aký bude zostatok jeho dovolenky, ak si od začiatku roka čerpal len jeden deň dovolenky? (neodpracoval len jednu pracovnú zmenu)?
Vzhľadom na vek má zamestnanec nárok na ročnú výmeru dovolenky najmenej 4 týždne (20 dní). Dĺžka pracovnej zmeny, ktorá vyplýva z určeného týždenného pracovného času zamestnanca, je pri 5-dňovom pracovnom týždni 7,5 hodiny (37,5 : 5), ale skutočná dĺžka pracovnej zmeny, ktorú zamestnanec z dôvodu čerpania dovolenky neodpracoval, bola 11,5 hodiny. Ak si zamestnanec bude čerpať dovolenku počas 11,5-hodinovej pracovnej zmeny, z ročnej výmery dovolenky v rozsahu 20 dní sa mu odpočíta 1,53 dňa čerpanej dovolenky (11,50 : 7,5). Zostatok dovolenky bude 18,47 dňa (20 - 1,53). Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu mzdy za 11,5 hodiny, t. j. za neodpracovanú zmenu.
Pri určení výmery „prepočítanej“ dovolenky vychádza zamestnávateľ z priemerného počtu pracovných dní pripadajúcich na jeden pracovný týždeň zamestnanca. Zistený priemerný počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky zamestnanca. Celkovú ročnú výmeru dovolenky zistíme tak, že priemerný počet dní pripadajúcich na jeden týždeň sa vynásobí počtom týždňov základnej výmery dovolenky podľa Zákonníka práce (podľa veku zamestnanca). Zamestnancovi v takomto prípade nevznikne nárok na dovolenku v rozsahu 20, resp. 25 dní, ale menej; nepôjde však ku kráteniu dovolenky - ide len o iný spôsob určenia ročnej výmery dovolenky, pretože zamestnanec nemá na každý týždeň naplánovaný rovnaký počet pracovných dní (pracovných zmien): v jednom týždni má odpracovať 3 pracovné zmeny, v inom týždni 4 pracovné zmeny.
K tomu, aby zamestnávateľ určil, koľko dní dovolenky predstavuje týždeň tohto zamestnanca, musí určiť koľko dní (pracovných zmien) zamestnanec v priemere odpracuje za týždeň. Je totiž rozdiel, ak jeden zamestnanec pravidelne odpracuje päť dní v týždni (jeho týždeň dovolenky má 5 dní, čomu zodpovedá ročná výmera dovolenky 20 dní, príp. 25 dní) a iný zamestnanec odpracuje v priemere 3,5 dňa v týždni (jeho týždeň dovolenky má 3,5 dňa, čomu zodpovedá ročná výmera dovolenky 14 dní, príp. 17,5 dňa).
Jeden deň (prepočítanej) dovolenky predstavuje dobu, ktorá predstavuje dĺžku pracovnej zmeny zamestnanca, ktorú mal zamestnanec v konkrétny deň odpracovať (prípadne doba, ktorá zodpovedá priemernej hodinovej dĺžke pracovnej zmeny, ak majú zamestnanci vymedzené rôzne dĺžky pracovných zmien).
Príklad: Zamestnanec (28 rokov) pracuje u zamestnávateľa v nepretržitej zmenovej prevádzke. Určený pracovný čas je 37,5 hodín týždenne, a je rozvrhnutý nerovnomerne. V deň, v ktorom si čerpá dovolenku, mal naplánovanú 11,5-hodinovú pracovnú zmenu. Na akú ročnú „prepočítanú“ výmeru dovolenky má zamestnanec nárok? Aký bude zostatok dovolenky, ak si od začiatku roka čerpal len jeden deň dovolenky? (neodpracoval len jednu pracovnú zmenu)?
Podľa rozvrhu pracovných zmien má zamestnanec v príslušnom roku odpracovať 171 pracovných zmien.
Pri určení ročnej výmery dovolenky je potrebné postupovať nasledujúco:
Určíme, koľko dní dovolenky pripadá na jeden pracovný týždeň
Aby bolo možné určiť, aký počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky, je potrebné zistiť, koľko pracovných dní pripadá podľa rozvrhu pracovných zmien na jeden pracovný týždeň zamestnanca. Priemerný počet pracovných dní (pracovných zmien) vypočítame ako podiel počtu pracovných zmien (bez nadčasov), ktoré má zamestnanec naplánované v kalendárnom roku podľa rozpisu pracovných zmien, a priemerného počtu týždňov pripadajúcich na kalendárny rok, t. j. podľa vzorca:
Z = X : Y
Z = priemerný počet pracovných zmien na jeden týždeň
X = počet pracovných zmien,ktoré podľa rozvrhu pracovných zmien pripadajú v kalendárnom roku (príp. počet pracovných zmien,ktoré podľa rozvrhu pracovných zmien pripadajú na časť roka, ak pracovný pomer netrvá celý kalendárny rok)
Y = počet týždňov v kalendárnom roku; ide o konštantu, ktorá má hodnotu 52,1785 a predstavuje priemerný počet týždňov pripadajúcich na príslušný kalendárny rok; vypočíta sa ako podiel priemerného počtu kalendárnych dní v roku a počtu kalendárnych dní v týždni (365,25 : 7)
Podľa zadania údajov v príklade má zamestnanec podľa rozvrhu pracovných zmien odpracovať v príslušnom roku 171 pracovných zmien. Počet pracovných zmien, ktoré v priemere pripadnú na jeden týždeň sa vypočíta takto: 171 : 52,1785 = 3,277 dňa ~ zamestnanec odpracuje v priemere za týždeň 3,3 pracovnej zmeny (Poznámka: súčasná právna úprava spôsob zaokrúhľovania neupravuje, preto je vhodné upraviť zaokrúhľovanie v internom predpise zamestnávateľa).
Určíme výmeru „prepočítanej dovolenky“, na ktorú má zamestnanec nárok
Počet dní dovolenky, na ktoré má zamestnanec nárok v príslušnom kalendárnom roku, vypočítame ako súčin priemerného počtu pracovných zmien pripadajúcich na jeden týždeň a počtu týždňov základnej výmery dovolenky podľa Zákonníka práce, na ktorú má zamestnanec nárok v závislosti od dosiahnutého veku. Počet dní dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok, sa určí podľa vzorca:
N = Z . V
N = počet dní prepočítanej dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok za kalendárny rok
V = základná výmera dovolenky podľa Zákonníka práce (4, resp. 5 týždňov podľa veku zamestnanca)
Keďže zamestnanec ešte nedosiahol vekovú hranicu 33 rokov a týždeň dovolenky predstavuje 3,3 pracovného dňa, ročná výmera dovolenky sa vypočíta nasledujúco: 3,3 x 4 = 13,2 ~ 13,5 dňa (Poznámka: V príklade bolo uplatnené zaokrúhľovanie nahor, avšak pre úplnosť treba uviesť, že ani v tomto prípade súčasná právna úprava spôsob zaokrúhľovania neupravuje, preto je vhodne upraviť tento postup v internom predpise zamestnávateľa).
Záver