
Občiansky zákonník Slovenskej republiky upravuje dedičské konanie, ktoré nastáva po úmrtí osoby. Dediť je možné na základe dvoch právnych dôvodov: závetu alebo zo zákona. Tento článok sa zameriava na dedenie nehnuteľností, konkrétne domu a pozemku, a rozoberá rôzne aspekty dedičského konania, vrátane zákonných dedičských skupín, nákladov, možností odmietnutia dedičstva a špecifík dedenia poľnohospodárskej pôdy.
Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia:
Ak poručiteľ nezanechal závet, dedí sa podľa zákona. Občiansky zákonník rozdeľuje dedičov do štyroch dedičských skupín:
Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť, ako napríklad dom a pozemok. Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča nemá konštitutívne účinky, ale len účinky deklaratórne, nakoľko sa vykonáva záznamom. V praxi to funguje tak, že uznesenie notára o zdedení nehnuteľnosti dedičom / dedičmi sa spolu s dedičským spisom zašle na súd a súd automaticky požiada kataster nehnuteľností o zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri. Dedičia teda nemusia robiť takýto úkon.
Jedným z predpokladov dedenia je existencia dedičstva. Zanechaný majetok predstavujú hodnoty oceniteľné v peniazoch. Dedičstvo však netvoria všetky hodnoty oceniteľné v peniazoch, ale len tie, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty iným spôsobom ako dedením. Predmetom dedičstva preto môžu veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Z uvedeného vyplýva, že sem môžeme zaradiť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze.
Prečítajte si tiež: Dedenie majetku po moslimovi
V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) „v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.
Odmena notára závisí od hodnoty majetku poručiteľa. Výsledná odmena notára však nikdy nemôže byť nižšia ako 23 eur. V prípadoch, keď je dedičské konanie mimoriadne zložité alebo časovo náročné, môže sa odmena notára zvýšiť o 50 percent.
Okrem notárskej odmeny musí dedič zaplatiť aj súdny poplatok. Ten sa však na rozdiel od odmeny notára neplatí za každého dediča zvlášť, ale len raz za celé dedičské konanie. Uhradiť ho môže ktorýkoľvek z dedičov. Základom pre výpočet súdneho poplatku je čistá hodnota dedičstva, teda hodnota majetku po odrátaní dlhov, záväzkov a pohľadávok poručiteľa. Výška poplatku sa odvíja od tejto sumy a je zastropovaná maximálne na úrovni 250 eur. Pri menších dedičstvách ide o pevne stanovené sumy, pri vyšších sa uplatňuje percentuálna sadzba. Poplatková povinnosť vzniká dňom, keď súd vydá rozhodnutie o dedičstve, a poplatok je splatný okamžite.
Osoba, ktorá na súde uplatnila svoje dedičské právo, sa stáva účastníkom dedičského konania už od okamihu uplatnenia svojho dedičského práva na súde. Postavenie účastníka stratí, ak bude zistené, že jej v skutočnosti žiadny z dedičských titulov nesvedčí alebo že z iných dôvodov nemôže dediť. Skutočnosti, ktoré sú významné pre posúdenie dedičského práva, šetrí súd z vlastnej iniciatívy bez toho, aby bol viazaný prípadnými návrhmi, ktoré urobia osoby, ktoré uplatňujú svoje dedičské právo.
Ak niekto o sebe tvrdí, že je dedičom a popiera, že by dedičské právo svedčilo niekomu inému, kto sa vydáva za dediča, je tu spor o dedičské právo. Postup súdu pri spore o dedičské právo závisí na tom, či vyriešenie sporu je otázkou výlučne právnou alebo či je medzi účastníkmi sporná tiež skutková stránka veci.
Prečítajte si tiež: Práva nenarodeného dieťaťa v dedičskom konaní
V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi. Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi.
Pri dedení poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov alebo viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce je potrebné zohľadniť tzv. zákaz drobenia pozemkov podľa zákona č. 180/1995 Z. Tento zákon nebráni dedeniu zo zákona ako takému, ale zakazuje, aby sa rozhodnutím o dedičstve rozdelil pozemok na menšie parcely, než povoľuje zákon (pri poľnohospodárskej pôde min. 3 000 m², pri lesných pozemkoch min. Ak by rozdelením podľa dedičských podielov vznikli menšie parcely, súd nemôže potvrdiť dedenie týmto spôsobom.
Ako dedič máte právo dedičstvo odmietnuť. Otázka možnosti odmietnutia dedičstva je upravená v ustanoveniach § 463 -468 zákona č. 40/1964 Zb. Odmietnutie dedičstva musíte zrealizovať vo forme ústneho vyhlásenia u príslušného notára alebo takéto písomné vyhlásenie musíte príslušnému notárovi zaslať. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva sa bude vzťahuje na celé dedičstvo po Vašom otcovi a jeho právne následky nastávajú spätne ku dňu jeho smrti. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môžete urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď ste boli súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Vaša sestra môže dedičstvo rovnako odmietnuť alebo ho aj prijať. Lehota na odmietnutie dedičstva plynie každému dedičovi samostatne.
Odmietnuť dedičstvo v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, možno len ústnym vyhlásením u príslušného notára, písomným vyhlásením, ktoré bude tomuto notárovi zaslané alebo prostredníctvom zástupcu na základe špeciálneho plnomocenstva. Toto vyhlásenie musí byť zrozumiteľné, bezpodmienečné a bezvýhradné.
Nový Občiansky zákonník prináša inštitúty, ktoré reálne umožnia človeku, po ktorom sa má dediť, nakladať so svojím majetkom pre prípad smrti - ako sú odkaz, príkaz či dedičská zmluva. Dedičská zmluva zvyšuje právnu istotu a predvídateľnosť dedenia - pretože dedičské právo je postavené na obojstranne prijatej zmluve, ktorá má prednosť pred závetom aj zákonom. Umožňuje poručiteľovi zabezpečiť si zaopatrovanie - napríklad rentu - ešte za života výmenou za dedičstvo, čo je mimoriadne dôležité pri riešení sociálneho zabezpečenia v starobe.
Prečítajte si tiež: Dopady konkurzu na dedičstvo
Z hľadiska daňových aspektov sú na tom darovanie a dedenie rovnako - podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov tejto dani nepodlieha príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. V každom prípade pri nadobudnutí nehnuteľnosti väčšej hodnoty náklady spojené s dedičským konaním prevyšujú náklady spojené s darovaním. Pri darovacej zmluve je potrebné upozorniť na to, že darovanie je možné len za života darcu, nakoľko darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti je zo zákona absolútne neplatná (§ 628 ods.
Darovanie za života má vplyv na dedenie. Táto skutočnosť je korigovaná v rámci inštitútu započítania daru na dedičský podiel (tzv. kolácia) obdarovaného dediča, čim dochádza fakticky k zníženiu jeho dedičského podielu. Kolácia je upravená v ustanovení § 484 OZ, podľa ktorého „Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.