
Tento článok sa zaoberá problematikou čiastočného invalidného dôchodku v kontexte s funkciou konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.). Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o odvodových povinnostiach, právach a možnostiach, ktoré z tejto kombinácie vyplývajú, s ohľadom na legislatívne zmeny platné pre rok 2025 a nasledujúce obdobia.
Pre pochopenie problematiky odvodov a povinností je nevyhnutné rozlišovať medzi spoločníkom a konateľom s.r.o.:
Pri jednoosobových s.r.o. je často tá istá osoba v pozícii spoločníka aj konateľa. Vždy však musí mať firma aspoň jedného spoločníka a aspoň jedného konateľa. Najčastejšie je spoločník zároveň aj konateľom eseročky.
Zrejme najčastejším prípadom, najmä pri menších firmách, bude situácia, kedy konateľ/spoločník nedostáva za svoju činnosť žiadnu pravidelnú ani nepravidelnú odmenu. Ak je niekto len spoločníkom firmy, pri odvodoch do Sociálnej poisťovne je v tomto modeli situácia rovnaká aj pri spoločníkovi, aj konateľovi. Ak je osoba konateľom s.r.o. (pričom je jedno, či je zároveň aj spoločníkom, alebo je len konateľ bez funkcie spoločníka), odvádza do zdravotnej poisťovne mesačne minimálny preddavok na zdravotné poistenie, ktorý je pre rok 2025 vo výške 107,25 eur (pre porovnanie v roku 2024 boli min. mesačné zdravotné odvody 97,80 eur). Uvedené čísla platia, ak spoločník/konateľ nemá žiadnu odmenu za svoju činnosť.
Ako teda konateľ/spoločník s.r.o. žije, ak nemá žiadnu odmenu? V tomto prípade je možné použiť iné zákonné možnosti vyplácania peňazí z firmy, napríklad:
Prečítajte si tiež: Podmienky pre čiastočný invalidný dôchodok na Slovensku
Konateľ/spoločník môže byť zároveň aj zamestnancom vo vlastnej firme. Z hľadiska výšky odvodov je to najmenej výhodná varianta, nakoľko odvody platí spoločník/konateľ v rovnakej výške ako akýkoľvek iný zamestnanec.
Častým prípadom je situácia, kedy má spoločník/konateľ uzatvorenú so svojou firmou zmluvu o výkone funkcie, prípadne mandátnu zmluvu. V takýchto zmluvách sa upravuje aj výška odmeny za výkon činnosti. Môže ísť o odmenu pravidelnú (napr. mesačne) alebo nepravidelnú. Odmena konateľa sa zdaňuje aj zodvodňuje rovnako ako mzda zamestnanca - ide skrátka o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov.
Novela zákona o zdravotnom poistení od roku 2023 zaviedla povinnosť platenia zdravotného odvodu aspoň z nejakého minima aj pre nízkopríjmových zamestnancov a konateľov s nízkou mesačnou odmenou. Teda: z 10 eurovej hrubej mesačnej odmeny platia v princípe odvody do sociálnej i zdravotnej poisťovne 1,34 EUR (zrážka zamestnancovi), plus zamestnávateľ zaplatí navyše 3,52 EUR.
Minimom je 14% zo životného minima, ktoré je od 1.1.2024 v sume 268,68 (štát ju mení zakaždým k 1. júlu). A teda minimálnym poistným je 14% z tejto sumy, tj pre rok 2024 40,32 EUR.
Ako platby do sociálnej poisťovne ovplyvňujú invalidný a starobný dôchodok? Sociálne poistenie funguje na princípe zásluhovosti - koľko platíš, toľko dostaneš. Budúca dávka - starobný dôchodok, materské, náhrada za PN-ku - teda závisí od sumy, z ktorej sa poistenie platí (vymeriavací základ).
Prečítajte si tiež: Príspevok pre mladých
Sociálne odvody v jednotkách EUR - z mikroúväzku - zabezpečia hlavne nárok na dôchodok či materské. Človek je skrátka poistený a za určitých okolností má nárok na príslušnú dávku. Druhá vec je však výška budúcej dávky: a tá už skutočne závisí od sumy, ktorá sa platila (resp. z ktorej sa odvody platili).
Sociálne poistenie môže pokryť nárok na štátny starobný minimálny dôchodok. Podmienkou však nie je 15 rokov dôchodkového poistenia (ako pri “štandardnom” starobnom dôchodku), ale až 30 rokov poistenia. A poistenia dokonca nie hocijakého - na takto stanovený minimálny dôchodok musí náš modelový spoločník/konateľ/zamestnanec mať každý mesiac odmenu aspoň vo výške 0,241 násobku priemernej mzdy v danom roku. Čo v praxi znamená naozaj tých cca 400 EUR mesačne. S každoročnou úpravou sumy smerom hore.
Pre získanie nároku na starobný dôchodok - ale i invalidný dôchodok - je dôležitá najmä doba poistenia. Je preto lepšie byť dôchodkovo poistený pri aspoň symbolickom príjme ako nebyť dôchodkovo poistený vôbec.
Fyzická osoba, poberajúca bonus na deti, musí mať aktívny príjem (§ 5 zamestnanie alebo § 6 ods. 1+2 SZČO) aspoň v nejakej výške. V princípe napr. konateľ s odmenou 400 EUR vie od r. 2024 získať maximálny bonus iba v prípade, ak má - alebo si ho uplatňuje iba na - 1 dieťa nad 18 rokov.
Spoločník/konateľ eseročky má viacero možností, ako si vie vyplácať peniaze zo svojej firmy. Každý musí sám zvážiť, či sa vyberie cestou úplnej/čiastočnej optimalizácie odvodov za cenu žiadneho alebo nižšieho sociálneho zabezpečenia, alebo bude platiť vysoké odvody a získa rovnaké sociálne zabezpečenie ako bežní zamestnanci. Nech už sa rozhodnete akokoľvek, veľkou výhodou je to, že každý sa môže sám rozhodnúť, akú formu odmeňovania si vyberie a bude z toho platiť odvody. Svoje rozhodnutie môžete aj časom zmeniť a prejsť na inú formu odmeňovania.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a dovolenka na Slovensku
Osoby so zdravotným postihnutím majú tak isto ako ostatné samostatne zárobkovo činné osoby od prvého dňa získania oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti povinnosť sa registrovať v zdravotnej poisťovni. Na základe predloženia potvrdenia o zníženej pracovnej schopnosti sa následne znižuje percento odvodu do zdravotnej poisťovne. Percento odvodu do zdravotnej poisťovne zdravotne postihnutej SZČO sa od 1.1.2024 mení na 7,5 %. Do podania prvého daňového priznania takáto SZČO platí najnižšie odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Minimálny vymeriavací základ na zdravotné poistenie od 1.1.2025 bude 715 EUR a minimálna výška odvodu (preddavku) je 107,25 € (v prípade SZČO so zdravotným postihnutím je to suma vo výške 53,62 €).
Od 1.1.2008 už neplatí oslobodenie platenia odvodov do Sociálnej poisťovne pre zdravotne postihnuté osoby. Zdravotne postihnuté SZČO sú tak povinné odvádzať odvody do Sociálnej poisťovne v rovnakej výške ako SZČO bez zdravotného postihnutia.
Ak je živnostník, prípadne iná samostatne zárobkovo činná osoba, zdravotne postihnutá, má nárok na príspevok pre pracovného asistenta. Príspevok sa poskytuje mesačne najmenej vo výške 41 % a najviac vo výške 70 % celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvára dohoda, t. j. od 1. 1. 2024 je výška príspevku od 772,28 eur do 1 1318,53 eur/mesiac na činnosť jedného pracovného asistenta.
Úrad môže poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prijme do pracovného pomeru občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada.
Povinnosť používať pokladnicu e-kasa klient nevzniká v prípade, ak činnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby spadá do výnimiek podľa § 3 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov. Medzi výnimkami z povinnosti používania pokladnice e-kasa klient je aj fyzická osoba ŤZP, ktorý disponuje s preukazom ŤZP.