
Výživné je dôležitá finančná podpora, ktorá zabezpečuje uspokojovanie potrieb dieťaťa alebo inej osoby, ktorá nie je schopná sa sama živiť. V slovenskom právnom systéme je problematika výživného upravená Zákonom o rodine. Tento článok sa zameriava na otázku spätného vymáhania výživného, teda na možnosti a podmienky, za ktorých je možné žiadať výživné aj za obdobie predchádzajúce súdnemu rozhodnutiu.
Výživné je zákonná povinnosť, ktorá vzniká medzi rodičmi a deťmi, manželmi, prípadne aj medzi inými príbuznými. Cieľom výživného je zabezpečiť, aby osoba, ktorá sa nemôže sama živiť, mala zabezpečené základné životné potreby. Výška výživného sa určuje na základe schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, ako aj na základe potrieb dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výživnom zohľadňuje aj ďalšie faktory, ako napríklad osobnú starostlivosť o dieťa, majetkovú situáciu oprávneného rodiča a mesačné výdavky dieťaťa.
Podľa Zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. To znamená, že nárok na výživné ako taký nezaniká plynutím času. Avšak, premlčujú sa práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného. To znamená, že ak povinný rodič nezaplatí výživné včas, nárok na túto konkrétnu splátku sa premlčí po troch rokoch odo dňa splatnosti.
Základná premlčacia doba je tri roky, teda dlžné výživné si môže žiadať za tri roky spätne. Čo sa týka jednotlivých mesačných platieb (bežné výživné) je potrebné uviesť, že tieto sa premlčia v lehote 3 rokov odo dňa splatnosti každej jednej platby.
Exekútor bude od Vášho otca (povinného) vymáhal bežné výživné a zároveň zameškané výživné za posledné tri roky. Vzhľadom na Váš vek sú ostatné možné nároky už premlčané. To znamená, že Váš nárok existuje, ale v prípade vznesenia námietky premlčania Vám tento nárok nebude priznaný.
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
Zákon o rodine stanovuje, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. To znamená, že súd môže určiť povinnosť platiť výživné až od momentu, kedy bol podaný návrh na súd. Existujú však výnimky, kedy je možné priznať výživné aj spätne.
V prípade maloletého dieťaťa je možné priznať výživné aj za obdobie predchádzajúce podaniu návrhu na súd, najviac však za dobu troch rokov spätne. Táto možnosť je však podmienená existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Dôvody hodné osobitného zreteľa sú okolnosti, ktoré objektívne bránili oprávnenej osobe (najčastejšie matke dieťaťa) podať návrh na určenie výživného skôr. Tieto dôvody sa posudzujú individuálne, pričom súd zohľadňuje konkrétne okolnosti prípadu.
Krajský súd Banská Bystrica sa vo svojom rozsudku sp. zn. 15CoP/10/2018 z 28. marca 2018 podrobne venoval problematike "dôvodov hodných osobitného zreteľa". Súd zdôraznil, že zákonodarca zaviedol túto podmienku v snahe zamedziť špekuláciám a zneužívaniu možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava vyžaduje od oprávnenej osoby zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného bol podaný bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok.
Aj pri uplatnení nároku na zvýšenie výživného platí zásada súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým). Zvýšenie výživného môže súd priznať spätne (ak sú tu dôvody osobitného zreteľa) jedine pri maloletom dieťati, a to najviac za dobu troch rokov pred začatím súdneho konania.
Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke
Výživné pre plnoleté dieťa je možné priznať len odo dňa podania návrhu na súd. Súd predovšetkým skúma, či je plnoleté dieťa schopné samo sa živiť. Ak dieťa už doštudovalo, nerozširuje si ďalej vzdelanie a nemá žiadne zdravotné obmedzenia, pre ktoré nemôže vykonávať hocijakú prácu, súd môže rozhodnúť, že nárok na výživné zanikol. Súd nerieši, či je pre dieťa na trhu práce práca v jeho vyštudovanom odbore. Ak je dieťa schopné pracovať, je povinné sa živiť samo.
Ak povinný rodič neplatí výživné dobrovoľne, oprávnená osoba má niekoľko možností, ako ho vymáhať.
Najčastejším spôsobom vymáhania výživného je exekúcia. Ak má oprávnená osoba právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o výživnom, môže podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor následne vymáha dlžné výživné rôznymi spôsobmi, napríklad zrážkami zo mzdy, prikázaním pohľadávky alebo predajom majetku povinného rodiča.
Neplnenie vyživovacej povinnosti môže byť aj trestným činom zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Ak povinný rodič najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, môže byť potrestaný trestom odňatia slobody.
V prípade maloletého dieťaťa platí, že ak rodič plnil viac, než by bol povinný, nemá to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane maloletého dieťaťa. To, že rodič sa rozhodol na základe vlastného uváženia platiť výživné v určitej výške, ktorú neskôr súd vyhodnotil ako nadpriemernú, nezakladá jeho právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné
Nárok na vrátenie výživného nemáte ani napriek skutočnosti, že sa so svojím synom nestýkate. Vyživovacia povinnosť rodiča vo vzťahu k svojmu maloletému dieťaťu je jeho zákonnou povinnosťou, ktorej sa nemôže nijako zbaviť.
V prípade, že súd zrušil Vašu vyživovaciu povinnosť ku dňu podania návrhu, t.j. ku dňu 07.06.2021, tak Vám bude Vaša dcéra povinná výživné prijaté od 07.06.2021 vrátiť.
Podľa ust. § 79 ods.1 zákona o rodine sa bude môcť domáhať vrátenia výživného vrátane úrokov, ale nie od matky dieťaťa, ale od biologického otca.
K zrušeniu vyživovacej povinnosti podľa súdneho rozhodnutia nedôjde automaticky pre zmenu pomerov, či už na strane povinného alebo oprávneného subjektu. Zmena pomerov je dôvodom na podanie návrhu na zmenu resp. zrušenia rozhodnutia o výživnom. Do tohto času sú však účastníci povinní rešpektovať zatiaľ nezmenený výrok rozsudku. Avšak, v zmysle § 78 ods. 2 zákona o rodine platí, že ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.