Žaloba na určenie: Definícia, kontext a princípy

Civilné konanie je proces, ktorým sa riešia spory medzi osobami, či už fyzickými alebo právnickými. Ak sa spor nedá vyriešiť mimosúdne, jedna zo strán môže podať na súd žalobu. Tento článok sa zameriava na jeden typ žaloby - žalobu na určenie (ten na koho je na súde podaná žaloba definícia), jej definíciu, kontext a princípy, ktoré sa s ňou spájajú.

Čo je civilné konanie?

Civilné konanie je proces, ktorý sa začína, ak existuje spor s inou osobou. Tieto spory musia mať súkromnoprávnu povahu, napríklad sa môžu týkať zmluvy, pracovnoprávneho vzťahu, škody, dedenia alebo manželstva. Súd v civilnom konaní preskúmava spory medzi osobami, pričom v niektorých prípadoch môže ako druhá strana vystupovať aj štát.

Právo na spravodlivý proces

Obe strany majú v civilnom konaní garantované právo na spravodlivý proces, ktoré zahŕňa kontradiktórnosť konania a rovnosť strán. Súd sám neobstaráva dôkazy, riadi sa len zákonom.

Žaloba na určenie podľa Civilného sporového poriadku

V zmysle § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.“

V kontexte civilných sporov teda poznáme tzv. určovacie žaloby, ktorej podstatou je domáhanie sa buď určenia toho, že právo existuje (pozitívna určovacia žaloba) alebo naopak určenia toho, že právo neexistuje (negatívna určovacia žaloba). Vzhľadom na to, že zákonná dikcia § 137 písm. c) CSP vyžaduje na podanie určovacej žaloby naliehavý právny záujem ako špecifikum, môže ju podať aj ten, komu tvrdené právo nepatrí.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca žiadosťou o príspevok

Naliehavý právny záujem

Nevyhnutnou podmienkou pre úspešnosť určovacej žaloby je práve preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu, k čomu sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 06.10.2017, pod sp.zn: II. ÚS 590/2017, pričom uvádza že „Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.“

Z preukazovania naliehavého právneho záujmu existujú aj výnimky, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov, ktoré určitú osobu oprávňujú alebo dokonca zaväzujú žalobu podať. Pre uvedenie príkladu, v prípade § 55 ods. 1 (vylúčenie veci z exekúcie - tzv. excindačná žaloba) podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) sa právny záujem prezumuje a teda je daný.

Definícia naliehavého právneho záujmu

Slovenská judikatúra nám doposiaľ prináša odpovede najmä vecnoprávne odpovede ako napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.: 2 Cdo 163/2005 pričom: „Okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva, v katastri nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný (duplicitný zápis), odôvodňuje vždy naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti, a pod. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra nehnuteľností slúži ako preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností.“ Možno teda hovoriť o význame zápisu do katastra nehnuteľností ako jednom z typických príkladov naliehavého právneho záujmu pri určovacích žalobách.

Definíciu nám dopĺňa aj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. novembra 2008 pod sp. zn.: 5 Obdo 10/2008: „Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Skutočnosť, že žalovaný uplatňuje proti žalobcovi majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá sama osebe naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorej by sa mal tvrdený nárok odvíjať. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nám ďalej vymedzuje v rozsudku vedenom pod sp. zn.: 4 Cdo 492003, že „Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla.“

Prečítajte si tiež: Sťažnosť na sociálneho pracovníka: Všetko, čo potrebujete vedieť

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.: 5 Cdo 31/2011 ďalej „ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.“

„Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti“ uvádza sa v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.

Princíp subsidiarity určovacej žaloby

Princíp subsidiarity určovacej žaloby vyjadruje pravidlo, že pokiaľ sa žalobca môže domáhať svojej ochrany prostredníctvom žaloby na plnenie, nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení. Určovacia žaloba je tak akýmsi druhoradým prostriedkom ochrany práv žalobcu.

Účel princípu subsidiarity

Cieľom, ktorý sleduje princíp subsidiarity je dohliadať na to, aby súdna ochrana bola poskytovaná hospodárne. Princíp subsidiarity má tiež chrániť žalovaného pred viacerými súdnymi konaniami.

Ak sa mohol žalobca domáhať plnenia, nebol dôvod na to, aby sa domáhal len určenia. Takto sa pomerne silno zakorenil v súdnej praxi germánskeho právneho systému. Napriek tomu už Kadel poukazoval na to, že s uznaním nezávislosti a rovnakého významu určovacej žaloby sa subsidiarita určovacej žaloby stále viac odmieta. Vo všeobecnosti je určovacia žaloba prípustná napriek prípadnej žalobe na plnenie, ak sa ňou sporná otázka vyrieši jednoduchšie, lacnejšie alebo lepšie ako druhou z nich.

Prečítajte si tiež: Súdne určenie opatrovníka po úmrtí

Výnimky z princípu subsidiarity

Princíp subsidiarity neplatí absolútne. Aj v slovenskej súdnej praxi sa možno stretnúť s rozhodnutiami, ktoré pripúšťajú určovaciu žalobu aj v prípade, ak je zároveň možné žalovať na plnenie.

• Rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obdo/51/2011: Ak žalobca môže preukázať, že má právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo alebo právny pomer napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na plnenie, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť.
• Rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/392/2013: V danej veci pri posúdení existencie naliehavého právneho záujmu bolo potrebné skúmať, či určovacia žaloba (ne)vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie.
• Rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/112/2004: Určovacia žaloba je procesne prípustná, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu.

Zahraničné právne úpravy

Zahraničné právne úpravy taktiež reflektujú prítomnosť subsidiarity určovacej žaloby. V Rakúsku, Nemecku a Švajčiarsku existujú špecifické pravidlá a výnimky týkajúce sa prípustnosti určovacej žaloby v kontexte možnosti žalovať na plnenie.

Rakúsko

Súdna judikatúra v Rakúsku vytvorila súhrn určitých výnimiek, kedy je žaloba na určenie prípustná, aj v prípade, že strana by mohla žalovať plnenie, resp. aspoň jeho časť. Ide napr. o situáciu, ak žalobca môže podať žalobu na plnenie až v budúcnosti, po splatnosti plnenia, o trvajúce (pokračujúce) záväzky, o budúce škody, o situáciu, ak určovacia žaloba má vylúčiť budúce spory.

Nemecko

V Nemecku neexistuje všeobecné pravidlo, že určovacia žaloba je neprípustná, ak možno žalovať na plnenie. Vzťah týchto dvoch žalôb sa však prejaví pri skúmaní právneho záujmu. Vo všeobecnosti však platí, že právny záujem nie je daný, ak žalobca môže žalovať na plnenie, čo sa odôvodňuje procesnou ekonómiou, ako aj zamedzením dvojitému zaťaženiu súdov a minimalizovaním súdnych trov.

Švajčiarsko

Aj vo Švajčiarsku platí, že určovacia žaloba je subsidiárna a je prípustná len vtedy, ak nemožno žalovať na plnenie (§ 84 ZPO) alebo nie je prípustná právotvorná žaloba (§ 87 ZPO).

tags: #ten #na #koho #je #na #sude