
Invalidný dôchodok je dôležitá dávka sociálneho zabezpečenia, ktorá má za cieľ zabezpečiť príjem občanom, ktorých zdravotný stav im neumožňuje vykonávať zárobkovú činnosť v plnom rozsahu. Táto dávka je upravená zákonom o sociálnom poistení a jej výška závisí od viacerých faktorov, vrátane miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, obdobia dôchodkového poistenia a výšky dosahovaných príjmov pred vznikom invalidity. Článok poskytuje komplexný pohľad na možnosti zvýšenia invalidného dôchodku počas zamestnania, pričom zohľadňuje legislatívne zmeny a praktické príklady.
Právo na sociálne zabezpečenie, vrátane invalidného dôchodku, je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Toto právo bolo občanom zabezpečené národným poistením, ktorého súčasťou bolo tiež dôchodkové zabezpečenie zamestnancov. Štát sa stará o všetkých občanov, ktorí to potrebujú.
Obsah dôchodkového zabezpečenia zamestnancov zahŕňal:
Zamestnanci boli zaradení do troch pracovných kategórií:
a) do I. pracovnej kategórie,b) do II. pracovnej kategórie,c) do III. pracovnej kategórie.
Prečítajte si tiež: Dôchodok a evidencia na úrade práce
Zamestnancom I. kategórie bol zamestnanec, ktorý bol zamestnaný v I. kategórii po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok. Do doby zamestnania sa započítavala aj doba zamestnania od 1. januára 1949 a náhradné doby. Prerušenie zamestnania sa však nezapočítavalo do doby zamestnania, s výnimkou prípadov prerušenia z iných vážnych dôvodov, ako napríklad práceneschopnosť alebo výkon vojenskej služby. Doby zamestnania v III., II. a I. pracovnej kategórii sa prepočítavali v závislosti od toho, ktorá kategória bola pre zamestnanca výhodnejšia.
Základná výmera starobného dôchodku zamestnanca I. kategórie bola nižšia ako u zamestnanca III. kategórie. Ak bol zamestnanec I. alebo II. kategórie zamestnaný viac ako 20 rokov a zamestnanec III. kategórie viac ako 25 rokov, zvyšoval sa mu dôchodok za každý ďalší rok zamestnania. Do doby zamestnania sa započítavala aj doba starostlivosti o dieťa. Pri výpočte sa najprv zohľadňovala doba zamestnania v III., potom v II. a napokon doba zamestnania v I. kategórii.
Starobný a invalidný dôchodok zamestnanca I. kategórie sa zvyšoval o inú sumu ako u zamestnanca II. alebo III. kategórie. Starobný dôchodok nemohol byť nižší ako 400 Kčs mesačne a invalidný dôchodok nemohol byť nižší ako 300 Kčs mesačne. Dôchodok sa mohol zvýšiť aj v prípade, ak bol dôchodca invalidný alebo ak sa staral o dieťa. Pozostalým po zamestnancoch bolo možné priznať osobný dôchodok, ak splnili určité podmienky, ako napríklad dosiahnutie určitého veku alebo invaliditu.
Dôchodca mal povinnosť hlásiť všetky zmeny, ktoré by mohli ovplyvniť jeho nárok na dávku, jej výšku a výplatu. Ak túto povinnosť nesplnil, mohla mu byť dávka zastavená a mohol byť povinný vrátiť neprávom poskytnuté sumy.
Podľa zákona sa posudzovali všetky prípady od 1. januára 1957. Zrušovali sa všetky doterajšie predpisy o sociálnom zabezpečení zamestnancov. Krátenie dôchodku, vykonávané k 31. decembru 1956, sa zrušovalo s účinnosťou od 30. júna 1958.
Prečítajte si tiež: Ako invalid získa vyšší dôchodok
Súčasná právna úprava invalidného dôchodku je obsiahnutá v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len "ZSP"). Tento zákon upravuje podmienky nároku na invalidný dôchodok, jeho výpočet a výplatu.
Nárok na invalidný dôchodok má poistenec, ktorý:
Za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa považuje stav, ktorý má trvať dlhšie ako jeden rok. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje na základe lekárskeho posudku.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa vyjadruje v percentách a určuje sa podľa prílohy č. 4 k ZSP. Táto príloha obsahuje zoznam zdravotných postihnutí a prislúchajúce percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery nespočítavajú, ale mieru poklesu určenú podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia sa líši v závislosti od veku poistenca. Treba zdôrazniť, že požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia sa musí dosiahnuť v období pred vznikom invalidity. Chýbajúca doba dôchodkového poistenia sa však potenciálne dá doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a jeho rast
Pán Ivan sa narodil v roku 1995 a k 3.8.2023 má 28 rokov. Pán Ivan mal však aj z dôvodu zhoršujúceho sa zdravotného stavu len krátko trvajúce zamestnania, často bol nezamestnaný a v júli 2023 bol počas vybavovania invalidného dôchodku v situácii, kedy získal len 4 roky a 8 mesiacov dôchodkového poistenia. V roku 2021 bol pán Ivan v čase od 1.3.2021 do 30.9.2021 evidovaný ako nezamestnaný. Pán Ivan si preto ešte pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok (v súlade s § 142 ods. 3 ZSP) dodatočne doplatil poistné za dobu, kedy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie. K tomu je treba dodať, že pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, z ktorého doplatí poistné. Vymeriavací základ je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu (napr. pri doplácaní za rok 2023 je to suma 605,50 € mesačne), najviac v sume maximálneho možného základu (v roku 2023 je to suma 8477 € mesačne), ktorý je platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca. V praxi možno odporučiť vymeriavací základ najviac vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, ktorá je zistená Štatistickým úradom za doplácaný rok, pretože osobný mzdový bod môže byť najviac 3.
Suma invalidného dôchodku sa určuje individuálne, na základe:
Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 1 ZSP. Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 4 ZSP. Suma invalidného dôchodku (ID) invalida z mladosti alebo doktoranda, ktorý má nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňa podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 2 ZSP. Suma invalidného dôchodku (ID) invalida z mladosti alebo doktoranda, ktorý má nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňa podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, je daná v súlade s § 73 ods. 5 ZSP.
Podľa § 111 ods. 1 ZSP, invalidný dôchodca môže pracovať bez obmedzenia a táto skutočnosť nemá vplyv na výplatu invalidného dôchodku. Avšak, invalidný dôchodok nie je možné zvýšiť za obdobie, keď počas poberania invalidného dôchodku dôchodca pracuje.
Juraj je od skončenia vysokej školy najmä v dôsledku vrodených ochorení invalidný dôchodca. Čiastočný invalidný dôchodok dostával pätnásť rokov. Popri invalidnej penzii pracoval. Pred troma rokmi mu Sociálna poisťovňa priznala plnú invaliditu. Počas celého tohto obdobia Juraj pracoval a zamestnávateľ mu z platu odvádzal aj poistenie v invalidite. Výška plného invalidného dôchodku ho však nemilo prekvapila. Aj keď požiada o zvýšenie invalidného dôchodku vzhľadom na zhoršený zdravotný stav, percento poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa môže zvýšiť. Avšak invalidný dôchodok nie je možné zvýšiť za obdobie, keď počas poberania invalidného dôchodku dôchodca pracuje.
Výška odvodov invalidného zamestnanca, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer, závisí od druhu invalidného dôchodku, ktorý dostáva. Ak ide o invalidného dôchodcu, ktorého pokles schopnosti je viac ako 70 %, neplatí poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 % z hrubej mzdy. Bude platiť nemocenské poistenie (1,4 %), starobné poistenie (4 %), invalidné poistenie (3 %) a zdravotné poistenie (2 %). Invalidný dôchodca, ktorý má pokles schopnosti práce o viac ako 40 % a najviac o 70 %, bude platiť o niečo viac, a to nemocenské poistenie (1,4 %), starobné poistenie (4 %), invalidné poistenie (3 %), zdravotné poistenie (2 %), ale aj poistenie v nezamestnanosti (1 %).
Pri určení sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, pripočítava obdobie od dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku - tzv. pripočítané obdobie. Dôchodkový vek je podľa zákona o sociálnom poistení určený pre jednotlivé vekové ročníky v prílohe č. 3a ZSP. Podľa § 73 ods. 7 ZSP, pri určení tzv. pripočítaného obdobia sa pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku ani pre ženy, ani pre mužov nezohľadňuje výchova dieťaťa. Napríklad muži i ženy narodení v roku 1966 a neskôr majú dôchodkový vek 64 rokov.
Pri určení sumy invalidného dôchodku nie je žiadny rozdiel v tom, či ide o sporiteľa - občana, ktorý si sporil alebo sporí na dôchodok v tzv. II. pilieri. Sporiteľ i "nesporiteľ" odvádzajú odvody na invalidné poistenie rovnakou sadzbou a pri dodržaní rovnakých pravidiel.
tags: #zvýšenie #invalidného #dôchodku #počas #zamestnania