
Premlčanie je dôležitý právny inštitút, ktorý ovplyvňuje vymáhateľnosť pohľadávok v obchodných aj občianskych vzťahoch. Tento článok sa zameriava na premlčanie pohľadávok v kontexte Obchodného zákonníka, vrátane podmienok, lehôt a dôsledkov pre veriteľov a dlžníkov.
Premlčanie predstavuje uplynutie času stanoveného zákonom na vykonanie práva. Dôsledkom premlčania je zánik súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva. Dôležité je zdôrazniť, že premlčaním samotná pohľadávka nezaniká, len sa stáva právne nevymáhateľnou. To znamená, že dlžník má stále možnosť svoj dlh dobrovoľne splniť, ale veriteľ nemôže úspešne vymáhať pohľadávku súdnou cestou, ak dlžník vznesie námietku premlčania.
Zmyslom inštitútu premlčania je posilnenie princípu právnej istoty v právnych vzťahoch. Motivuje veriteľov, aby svoje práva uplatňovali včas a s dostatočnou starostlivosťou. Právna úprava premlčania je odlišná pre obchodnoprávne vzťahy (upravené v Obchodnom zákonníku) a pre občianskoprávne vzťahy (upravené v Občianskom zákonníku).
Všeobecná premlčacia doba pre pohľadávky z obchodných vzťahov je podľa § 397 Obchodného zákonníka štvorročná. To znamená, že právo sa premlčuje v tejto lehote, ak zákon pre konkrétne práva nestanovuje osobitnú premlčaciu lehotu.
Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).
Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku
Premlčanie je možné oddialiť, ak dlžník svoj dlh uzná v zmysle § 323 Obchodného zákonníka. Odo dňa písomného uznania dlhu začína plynúť nová štvorročná premlčacia doba. Obchodný zákonník nestanovuje presné náležitosti uznania dlhu, ale je nevyhnutné, aby záväzok dlžníka bol jednoznačne vymedzený výškou a dôvodom s odkazom na príslušnú zmluvu, faktúru alebo iný preukazný doklad, aby nevznikli pochybnosti o tom, o ktorý záväzok ide.
Písomné uznanie dlhu má významný vplyv na premlčanie, pretože prerušuje pôvodnú premlčaciu dobu a začína plynúť nová, predĺžená premlčacia doba v dĺžke 10 rokov. Inak povedané, písomné uznanie záväzku "oživí" aj starší dlh a poskytne veriteľovi ďalších desať rokov na vymáhanie.
Predstavme si situáciu, že Podnikateľ A dodal tovar Podnikateľovi B. Faktúra za tovar so splatnosťou 4. februára 2020 nebola uhradená. Ak Podnikateľ A nepodnikne žiadne kroky na vymáhanie pohľadávky a Podnikateľ B dlh písomne neuzná, pohľadávka sa premlčí 5. februára 2024 (po uplynutí štvorročnej premlčacej doby). Ak by však Podnikateľ B dňa 1. februára 2024 dlh písomne uznal, začala by plynúť nová 10-ročná premlčacia doba.
Úroky z omeškania sú sankčnou platbou, ktorá prináleží veriteľovi za porušenie povinnosti dlžníka riadne a včas splatiť svoj peňažný záväzok. V obchodných záväzkových vzťahoch sa platenie úrokov z omeškania dlžníka riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 365 až § 369).
Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Obchodný zákonník ponecháva na vôli zmluvných strán, či dojednanie o úrokoch z omeškania a ich výške zahrnú do zmluvy. Ak zmluva neobsahuje ustanovenia o úroku z omeškania, nezaniká nárok veriteľa na ich vymáhanie ani povinnosť dlžníka úroky zaplatiť.
Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody
Výška úrokov z omeškania je stanovená percentom z tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v omeškaní. Ak úroky nie sú určené v zmluve, sú o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Podnikateľ vystavil faktúru s dátumom splatnosti 10. júla 2007. Odberateľ faktúru uhradil až 17. marca 2008. Podnikateľ sa rozhodol uplatniť si úroky z omeškania. Počet dní omeškania je od 11. júla 2007 do 17. marca 2008. Základná úroková sadzba bola 4,25 % p. a. Sadzba úroku z omeškania je 14,25 % p. a.
Podnikateľ môže vymáhaním svojich pohľadávok poveriť inú právnickú alebo fyzickú osobu. Odplatu, resp. províziu za vymáhanie, musí zaúčtovať v súlade s § 19 ods. 3 písm. k) zákona o dani z príjmov.
Podnikateľ poveril advokátsku kanceláriu v roku 2007 vymáhaním pohľadávky vo výške 300 000 Sk. Províziu dohodol vo výške 15 % z hodnoty pohľadávky a uhradil ju pri podpise zmluvy. Advokátskej kancelárii sa však v roku 2007 nepodarilo pohľadávku vymôcť. U podnikateľa provízia vo výške 15 000 Sk zaplatená v roku 2007 predstavuje nedaňový výdavok. Výšku provízie si môže zahrnúť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vymoženiu pohľadávky, a to len do výšky vymoženej čiastky.
Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku
tags: #premlčanie #pohľadávky #obchodný #zákonník #podmienky