Záložný veriteľ: Definícia, Práva a Výkon Záložného Práva v SR

Záložné právo je dôležitý právny inštitút, ktorý zabezpečuje pohľadávky veriteľa. V tomto článku sa zameriame na definíciu záložného veriteľa, jeho práva a postup pri výkone záložného práva v Slovenskej republike.

Definícia Záložného Veriteľa

Záložný veriteľ je osoba, v prospech ktorej je zriadené záložné právo na určitý majetok (záloh) s cieľom zabezpečiť jej pohľadávku voči dlžníkovi. Inými slovami, je to veriteľ, ktorého pohľadávka je krytá záložným právom. Najbežnejším príkladom je banka, ktorá poskytuje hypotekárny úver. V takomto prípade je banka záložným veriteľom a nehnuteľnosť, na ktorú je úver poskytnutý, je zálohom.

Základné pojmy

Pre lepšie pochopenie problematiky je dôležité definovať aj ďalšie pojmy:

  • Dlžník: Osoba, ktorá je povinná splatiť pohľadávku záložnému veriteľovi.
  • Záložca: Osoba, ktorá poskytuje záloh na zabezpečenie pohľadávky dlžníka. Dlžník a záložca nemusia byť totožné osoby.
  • Záloh: Predmet záložného práva, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky. Môže ísť o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor.

Vznik Záložného Práva

Vznik záložného práva je upravený v Občianskom zákonníku (zákon č. 40/1964 Zb.). Záložné právo môže vzniknúť:

  • Zmluvou: Najčastejší spôsob vzniku, vyžaduje písomnú formu.
  • Schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva.
  • Rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu.
  • Zákonom: V prípadoch stanovených zákonom, napríklad zákonné záložné právo v zmysle ustanovenia 15 zákona č. 182/1993 Z. z., zákonné záložné právo v zmysle ustanovenia 38 zákona č. 435/2000 Z. z., zákonné záložné právo v zmysle ustanovenia 23 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z.

Pre vznik záložného práva je dôležitá jeho registrácia:

Prečítajte si tiež: Možnosti po skončení rodičovského príspevku

  • V Notárskom centrálnom registri záložných práv (pre hnuteľné veci, súbory vecí, práva alebo iné majetkové hodnoty, podnik alebo časť podniku). Zápis do registra záložných práv sa nevyžaduje v prípade, keď záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na úschove záložca a záložný veriteľ dohodli. Aj napriek tomu však takto vzniknuté záložné právo môže, ale nemusí byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri záložných práv.
  • V katastri nehnuteľností (pre nehnuteľnosti - hypotéka).

Práva a Povinnosti Záložného Veriteľa

Práva Záložného Veriteľa

  • Právo na uspokojenie pohľadávky zo zálohu: Ak dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas, záložný veriteľ má právo uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu.
  • Právo na prednostné uspokojenie: Ak je na zálohu zriadených viacero záložných práv, záložný veriteľ s prednostným postavením (podľa poradia registrácie) má právo na uspokojenie svojej pohľadávky pred veriteľmi s neskorším poradím.
  • Právo na ochranu zálohu: Ak bol záložnému veriteľovi záloh odovzdaný, má právo na jeho ochranu a opatrovanie.

Povinnosti Záložného Veriteľa

  • Opatrovanie zálohu: Ak bol záložnému veriteľovi záloh odovzdaný, je povinný ho starostlivo opatrovať a chrániť pred poškodením alebo zničením.
  • Informovanie o výkone záložného práva: Záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi začatie výkonu záložného práva.

Výkon Záložného Práva

Ak dlžník nesplní svoju povinnosť splatiť pohľadávku riadne a včas, záložný veriteľ má právo pristúpiť k výkonu záložného práva. Postup výkonu záložného práva upravujú ustanovenia § 151j a nasl. Občianskeho zákonníka.

Postup Výkonu Záložného Práva

  1. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva: Záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, začatie výkonu záložného práva. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, je potrebné zaregistrovať začatie výkonu záložného práva aj v tomto registri. V písomnom oznámení musí byť uvedený spôsob, akým sa záložný veriteľ uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
  2. Ochranná lehota: Po doručení oznámenia začína plynúť ochranná lehota 30 dní, počas ktorej má dlžník možnosť splniť svoj záväzok.
  3. Speňaženie zálohu: Po uplynutí ochrannej lehoty, ak dlžník nesplnil svoj záväzok, môže záložný veriteľ pristúpiť k speňaženiu zálohu. Spôsob speňaženia závisí od dohody v záložnej zmluve alebo od zákona.
    • Predaj na dražbe: Najbežnejší spôsob speňaženia zálohu. Dražbu vykonáva dražobník, ktorý je oprávnený na organizovanie dražieb.
    • Predaj spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve: Záložná zmluva môže obsahovať iný spôsob predaja zálohu, ako je dražba.
    • Predaj podľa osobitných predpisov: Napríklad podľa Exekučného poriadku.
  4. Uspokojenie pohľadávky: Z výťažku získaného speňažením zálohu sa uspokojí pohľadávka záložného veriteľa, vrátane príslušenstva a nákladov spojených s výkonom záložného práva.
  5. Zostatok výťažku: Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku záložného veriteľa, zostatok sa vráti záložcovi alebo sa uloží do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných veriteľov.

Pluralita Záložných Veriteľov

Ak je na zálohu zriadených viacero záložných práv, uplatňuje sa zásada priority. To znamená, že záložný veriteľ s prednostným postavením má právo na uspokojenie svojej pohľadávky pred veriteľmi s neskorším poradím. Poradie záložných práv sa určuje podľa času ich registrácie v registri záložných práv alebo v osobitnom registri.

V prípade plurality záložných práv je dôležité prihliadať aj na splatnosť zabezpečovanej pohľadávky. Zásada priority sa uplatní pri rozdeľovaní výťažku z predaja zálohu.

Prečítajte si tiež: Čo ak mi zamietli invalidný dôchodok?

Prečítajte si tiež: Budúcnosť sociálneho modelu v Európe

tags: #ďalej #len #veriteľ #definícia

Ďalšie články