Európsky sociálny model: Vízia budúcnosti

Európsky sociálny model je komplexný systém hodnôt, princípov a politík, ktorý sa vyvíjal v priebehu desaťročí a formoval sociálnu a hospodársku realitu Európskej únie. V súčasnosti, v kontexte globalizácie, technologických zmien, demografických výziev a nedávnych kríz, ako je pandémia COVID-19, je dôležité preskúmať budúcnosť tohto modelu a jeho schopnosť reagovať na nové výzvy a zabezpečiť sociálnu spravodlivosť, prosperitu a blahobyt pre všetkých občanov.

Historické korene a vývoj európskeho sociálneho modelu

Vývoj sociálnych funkcií Európskych spoločenstiev a Európskej únie prebiehal v súlade s vývojom svetovej a európskej sociálnej a právnej kultúry, ktorú prezentovali najmä Organizácia Spojených národov, Medzinárodná organizácia práce a Rada Európy. Symbolická cesta od uhlia a ocele k sociálnej Európskej únii, teda k ľudským právam a slobodám (a v ich rámci k sociálnym právam a ekonomickým právam), bola zložitá a neustále sa vyvíja.

Už historicky prvá zmluva z roku 1951, zakladajúca Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, obsahovala sociálne opatrenia, ktoré boli v súlade s dokumentmi Organizácie Spojených národov, Medzinárodnej organizácie práce a Rady Európy. Tieto opatrenia sa týkali voľného pohybu osôb, podpory zamestnanosti a zlepšovania životných a pracovných podmienok robotníkov.

Zmluva z roku 1957 o zriadení Európskeho hospodárskeho spoločenstva ustanovila ako integračný cieľ zdokonalenie životných a pracovných podmienok pre pracovníkov s cieľom harmonizácie sociálnych systémov a príslušných procedúr. Zmluva obsahovala zákaz diskriminácie a garantovala ochranu sociálnych a hospodárskych práv pracovníkov v súvislosti so slobodou obchodu s tovarom, službami a slobodou pohybu.

V roku 1957 bol založený Európsky hospodársky a sociálny výbor (ECOSOC), ktorý je poradným orgánom Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie.

Prečítajte si tiež: Budúcnosť európskeho sociálneho modelu

Po prijatí Predbežnej orientačnej smernice pre program sociálnej politiky Spoločenstiev v roku 1972 bol schválený politický postulát, že energický postup v sociálnopolitickej oblasti má mať rovnaký význam ako uskutočňovanie hospodárskej a menovej únie.

V rokoch 1974 až 1980 boli prijaté smernice z oblasti pracovného práva o rovnakej odmene za prácu a o hromadnom prepúšťaní, o rovnoprávnosti mužov a žien s ohľadom na pracovné podmienky, o prevode podnikov a zachovaní nárokov zamestnancov, o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami v oblasti sociálneho zabezpečenia, o platobnej neschopnosti zamestnávateľa a smernice v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Jednotný európsky akt z roku 1987 zakotvil princíp politickej spolupráce a reformoval zakladajúce zmluvy o Európskych spoločenstvách, orientoval európsku integráciu od Európskych spoločenstiev k Európskej únii.

Charta základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva bola prijatá v roku 1989 a obsahovala dvanásť skupín sociálnych práv a temer päťdesiat legislatívnych návrhov.

Zmluva o Európskej únii, podpísaná v Maastrichte v roku 1992, zmenila Európske hospodárske spoločenstvo na Európske spoločenstvo. V rámci Maastrichtskej zmluvy bol prijatý Protokol o sociálnej politike a Dohoda o sociálnej politike ako súčasti komunitárneho práva.

Prečítajte si tiež: ESF: Ciele a priority

Kľúčové prvky európskeho sociálneho modelu

Európsky sociálny model sa vyznačuje niekoľkými kľúčovými prvkami:

• Vysoká úroveň sociálnej ochrany: Zabezpečenie prístupu k zdravotnej starostlivosti, dôchodkovému zabezpečeniu, podpore v nezamestnanosti a ďalším formám sociálnej pomoci pre všetkých občanov.
• Silné pracovné práva: Ochrana práv zamestnancov, podpora kolektívneho vyjednávania a sociálneho dialógu.
• Univerzálny prístup k vzdelávaniu: Zabezpečenie kvalitného vzdelávania pre všetkých, bez ohľadu na ich sociálne a ekonomické zázemie.
• Rovnosť príležitostí: Podpora rovnosti medzi mužmi a ženami, boj proti diskriminácii a podpora sociálnej inklúzie.
• Trvalo udržateľný rozvoj: Zohľadňovanie environmentálnych a sociálnych aspektov v hospodárskom rozvoji.

Výzvy a hrozby pre európsky sociálny model

Európsky sociálny model čelí v súčasnosti mnohým výzvam a hrozbám, ktoré môžu ohroziť jeho udržateľnosť a efektívnosť:

• Globalizácia: Zvyšujúca sa konkurencia zo strany krajín s nižšími sociálnymi štandardmi môže viesť k tlaku na znižovanie sociálnych výdavkov a oslabovanie pracovných práv.
• Technologické zmeny: Automatizácia a digitalizácia môžu viesť k strate pracovných miest a zvyšovaniu nerovnosti.
• Demografické zmeny: Starnutie populácie a nízka pôrodnosť môžu zaťažiť systémy sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti.
• Ekonomické krízy: Finančné a hospodárske krízy môžu viesť k znižovaniu sociálnych výdavkov a zvyšovaniu nezamestnanosti.
• Politický populizmus a nacionalizmus: Nárast extrémistických a populistických hnutí, ktoré spochybňujú európsku integráciu a sociálnu solidaritu.
• Pandémia COVID-19: Pandémia odhalila slabé miesta v systémoch sociálnej ochrany a zdravotnej starostlivosti a prehĺbila sociálne nerovnosti.
• Brexit a situácia v oblasti právneho štátu v niektorých členských krajinách EÚ: Tieto udalosti ohrozujú európsky projekt a demokraciu.

Budúcnosť európskeho sociálneho modelu: Cesty k obnove a posilneniu

Na zabezpečenie budúcnosti európskeho sociálneho modelu je potrebné prijať opatrenia v niekoľkých oblastiach:

• Posilnenie sociálnej dimenzie európskej integrácie: Implementácia Európskeho piliera sociálnych práv (EPSP) a prepojenie dosiahnutia práv v pilieri s cieľom Zmluvy, ktorým je zabezpečiť, aby Európska únia bola „sociálnym trhovým hospodárstvom, snažiacim sa o dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku. Je potrebné zabezpečiť konzistentnosť medzi politikami a iniciatívami EÚ s týmto cieľom, a to aj potenciálnym zaradením piliera do zmlúv.
• Investície do vzdelávania a rekvalifikácie: Príprava pracovníkov na nové pracovné miesta v digitálnej ekonomike a podpora celoživotného vzdelávania.
• Podpora inovatívnych foriem sociálnej ochrany: Hľadanie nových spôsobov, ako zabezpečiť sociálnu ochranu pre pracovníkov v neštandardných formách zamestnania a pre osoby ohrozené sociálnym vylúčením.
• Posilnenie sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania: Zabezpečenie účasti sociálnych partnerov na tvorbe a implementácii sociálnych politík.
• Boj proti daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu: Zabezpečenie spravodlivého zdaňovania a dostatočných príjmov pre financovanie sociálnych služieb.
• Podpora rovnosti medzi mužmi a ženami: Realizácia ambicióznej stratégie na úrovni EÚ s cieľom dosiahnuť rodovú rovnosť na európskych trhoch práce.
• Zabezpečenie rovnakého prístupu k cenovo dostupnej a vysokokvalitnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti: Investície do verejných služieb a sociálnej ochrany, vrátane zabezpečenia práva na dôstojné dôchodky.
• Spravodlivá digitalizácia: Zakladanie digitalizácie na ľudských právach, vrátane pracovných a odborových práv, na lepších pracovných podmienkach a kolektívnom vyjednávaní. Zachovanie a posilnenie ochrany zamestnancov, zabránenie neprimeranému a zbytočnému sledovaniu na pracovisku, zákaz diskriminačného zaobchádzania na základe zaujatých algoritmov a predchádzanie zneužívaniu ochrany údajov a súkromia.
• Nový ekonomický model a riadenie EÚ: Zakladanie nového ekonomického modelu a riadenia EÚ nielen na HDP, ale aj na budovaní inkluzívneho a spravodlivého „európskeho blaha“.
• Obnovená sociálna dohoda pre Európu pre spravodlivú obnovu: Zameranie sa na potrebu obnovenej sociálnej dohody pre Európu, ktorá vydláždi cestu spravodlivejšej, inkluzívnejšej a udržateľnejšej spoločnosti. Zlepšenie životných a pracovných podmienok v Európe a rovnosť medzi mužmi a ženami by mali stáť v popredí. Obnova by sa mala zakladať na redistribúcii a konvergencii smerom nahor, na vytvorení kvalitných pracovných miest vo všetkých sektoroch a vyšších investíciách do verejných služieb a sociálnej ochrany, vrátane zabezpečenia práva na dôstojné dôchodky.
• Spravodlivá transformácia: Zabezpečenie silného a inkluzívneho prístupu k riadeniu, pri ktorom budú pracujúci a odborové hnutia zapojené do tvorby a implementácie adaptačných politík na všetkých úrovniach. Stratégia EÚ na riešenie klimatických zmien by mala obsahovať konkrétne strategické opatrenia, ktoré zachovajú pracovné miesta a ochránia zdravie a bezpečnosť pracovníkov, ale aj aktívne politiky pre pracovný trh, rekvalifikáciu a školenia, aby sa predišlo strate pracovných miest. Núdzové mechanizmy sociálneho zabezpečenia budú kľúčom k riešeniu budúcich kríz a zvýšeniu odolnosti našich spoločností.
• Posilnenie demokracie v hospodárstve a spoločnosti: Uznanie a podpora odborov, rešpektovanie a posilnenie práv zamestnancov a odborov. Zabezpečenie úplného rešpektovania práv odborov, vrátane práva na kolektívne vyjednávanie, a posilnenie informovanosti a konzultovanie s pracujúcimi a ich právo na účasť. Prijatie Protokolu o sociálnom pokroku, ktorý garantuje, že práva pracovníkov a odborov a sociálne práva majú prednosť pred hospodárskymi slobodami v prípade, že sú v rozpore.

Konferencia o budúcnosti Európy ako platforma pre diskusiu

Európska odborová konfederácia (EOK) víta zámer zorganizovať Konferenciu o budúcnosti Európy. Konferencia by mala byť príležitosťou pre skutočné a hĺbkové diskusie s úplným zapojením európskych a národných inštitúcií, sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti o budúcnosti Európy a potrebe obnovy po COVID-19, aby sa vytvorila cesta pre spravodlivejšiu spoločnosť. Sociálna Európa by mala byť v centre Konferencie.

Prečítajte si tiež: Európsky orgán pre poisťovníctvo

tags: #európsky #sociálny #model #budúcnosť