
Darovacia zmluva predstavuje dôležitý právny nástroj na prevod majetku medzi osobami. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na darovacie zmluvy, ich právnu úpravu, náklady spojené s darovaním, daňové aspekty a praktické rady. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelené informácie potrebné pre správne rozhodovanie a minimalizáciu rizík pri darovaní majetku.
Právnu úpravu darovacej zmluvy upravujú ustanovenia § 628 až § 630 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka („Občiansky zákonník“). Na ich základe darca bezodplatne prenecháva alebo sľubuje prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech, pričom tak koná bez existencie právnej povinnosti. Zmluva musí obsahovať základné náležitosti, a to presnú špecifikáciu predmetu daru, bezodplatnosť a dobrovoľnosť právneho úkonu. Darca je povinný obdarovaného upozorniť na všetky jemu známe vady daru.
Darovacia zmluva je právny akt, ktorým darca bezplatne prevádza vlastníctvo majetku na obdarovaného. Tento prevod je dobrovoľný a darca nemá právnu povinnosť darovať majetok. Predmetom darovania môžu byť hnuteľné aj nehnuteľné veci, práva alebo iné majetkové hodnoty.
Pre platnosť darovacej zmluvy je dôležité dodržať určité právne náležitosti. Občiansky zákonník stanovuje, kedy sa vyžaduje písomná forma zmluvy, a to najmä pri darovaní nehnuteľností.
Písomná forma darovacej zmluvy sa vyžaduje vtedy, ak je darom nehnuteľnosť (pozemky, stavby), byty a nebytové priestory a hnuteľné veci v prípade, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu hnuteľnej veci pri darovaní. V prípade, ak je darom nehnuteľnosť, tento dar musí byť opísaný spôsobom vyplývajúcim z katastrálneho zákona (rovnako ako je to pri kúpnych zmluvách, ktorých predmetom prevodu je nehnuteľnosť). Ak je darom byt alebo nebytový priestor, písomná darovacia zmluva musí okrem opisu týchto vecí spôsobom ustanoveným katastrálnym zákonom spĺňať aj všetky náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva k bytu alebo nebytovému priestoru ustanovené zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty darovacej zmluvy
Zmluva musí obsahovať presnú identifikáciu zmluvných strán (darcu a obdarovaného), podrobný opis bytu alebo nebytového priestoru, vyhlásenie darcu o bezodplatnom prevode vlastníctva a vyhlásenie obdarovaného o prijatí daru. Dôležité je tiež uviesť dátum a miesto podpisu zmluvy.
Ľudia vyhľadávajú pomoc advokáta najmä pri spísaní darovacích zmlúv, pre ktorých platnosť vyžaduje Občiansky zákonník určité špecifické náležitosti - teda najmä ak je predmetom darovania nehnuteľnosť, hnuteľná vec, ktorá ale má byť odovzdaná obdarovanému až neskôr, ak má byť súčasťou darovacej zmluvy zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania darcu v darovanej nehnuteľnosti a pod. Rovnako ľudia vyhľadávajú pomoc advokáta pri spísaní darovacích zmlúv, ktorých súčasťou majú byť rôzne podmienky a pod., o ktorých ľudia často nevedia, či vôbec môžu byť takéto podmienky súčasťou darovacej zmluvy.
Naša advokátska kancelária je tu pre Vás! Pomôžeme Vám s vypracovaním darovacej zmluvy a ďalšej potrebnej dokumentácie a v prípade záujmu Vás zastúpime aj v katastrálnom konaní. V prípade využitia tohto variantu pre Vás vypracujeme darovaciu zmluvu a návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Tento variant zahŕňa okrem prípravy zmluvy aj zastupovanie v katastrálnom konaní.
S darovacou zmluvou sú spojené určité náklady, ktoré je potrebné zvážiť. Tieto náklady môžu zahŕňať poplatky za vypracovanie zmluvy, notárske poplatky, katastrálne poplatky a prípadné dane.
V prípade Variantu 1 (len samotné vypracovanie zmluvy a návrhu na vklad) bude cena služieb advokátskej kancelárie spravidla 180 EUR. Vďaka tomu ušetríte čas a nemusíte osobne chodiť na kataster. V konečnom dôsledku teda pri využití Variantu 2 nezaplatíte nič navyše a ušetríte čas. Pozn. v cenách nie sú zahrnuté náklady na úradné osvedčenie podpisov na zmluvách.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty darovania v domovoch dôchodcov
Klient bude hradiť dva katastrálne poplatky, tzn. poplatok za vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Notárske poplatky súvisia s overením podpisov na zmluve. S nami teda vybavíte všetko - vypracovanie dokumentácie, podanie na kataster a v rovnakej budove ako my sídli aj notár, teda v rámci návštevy advokátskej kancelárie za účelom podpisu dokumentácie viete vybaviť aj overenie podpisov. Ak ste z Košíc alebo okolia, radi Vás privítame u nás v kancelárii.
Dary sú upravené v Zákone o dani z príjmov a Zákon o dani z pridanej hodnoty. Zákon zároveň určuje minimálnu a maximálnu hodnotu darov, ktoré si môžete odpočítať, a stanovuje požiadavky na doloženie ich hodnoty.
Finančná správa však upozorňuje na niekoľko výnimiek. V súvislosti s darmi rozlišuje Finančná správa aj najmenšie detaily, aby sa predišlo daňovým únikom. Robí to tak, že skúma, či získaný dar má skutočne niečo spoločné s podnikaním danej osoby. V praxi to znamená, že ak napríklad fyzická osoba vykonávajúca stavebné práce dostane ako dar lešenie, musí ho zdaniť. Výnimkou pri zdaňovaní je aj dar od zamestnávateľa. Ten je príjmom zo závislej činnosti, ktorý sa musí zdaniť.
Ako fyzická osoba si môžete za jeden kalendárny rok odpočítať dary až do výšky 2 % zo svojho základu dane. Táto možnosť platí iba v prípade, že dary boli poskytnuté na účely vymedzené zákonom, napríklad na charitatívne, sociálne, zdravotnícke, vzdelávacie, ekologické alebo kultúrne účely. Je dôležité, aby išlo o skutočne poskytnuté dary - nestačí len podpísať darovaciu zmluvu. Pre odpočet rozhoduje celková hodnota všetkých darov poskytnutých za kalendárny rok, nie jednotlivé sumy.
Prečítajte si tiež: Peniaze a darovacia zmluva: Dôležité informácie
Ak chcete dar uplatniť v daňovom priznaní, je dôležité preukázať, že bol skutočne poskytnutý, v akej výške a na aký účel. V prípade peňažných darov je potrebné doložiť, že suma bola reálne prevedená na účet príjemcu do konca kalendárneho roka.
Keď sa rozhodnete dar predať, musíte z príjmu zaplatiť daň.
Zákon o dani z príjmov neumožňuje uplatniť hodnotu poskytnutých peňažných alebo nepeňažných darov do daňových výdavkov, pretože nejde o výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Ak sa dar poskytne akýmkoľvek osobám (fyzickým, právnickým, neziskovým, charitatívnym a pod.), vždy ide o nedaňový výdavok.
Výnimku môžu tvoriť len prípady, ktoré spĺňajú zákonom určené kritériá, napr. výdavky na reklamné predmety s nízkou hodnotou podľa § 21 ods. 1 písm. A. B. C.
Súčasne, podľa tohto zákona, uznaným daňovým nákladom (výdavkom) nie je zostatková hodnota nehmotného a hmotného majetku pri jeho trvalom vyradení z účtovníctva z dôvodu darovania. V zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, pri darovaní nehnuteľného a hnuteľného majetku nie je táto požiadavka splnená.
Spoločnosť s r. o. v januári 2025 darovala základnej škole interaktívny dotykový monitor, ktorý evidovala vo svojom majetku od roku 2023 v obstarávacej cene 3 840 eur. Keďže daňová zostatková cena pri vyradení monitora z dôvodu darovania nie je uznaným daňovým výdavkom (nákladom), pri zistení základu dane je jeho zostatková cena v sume 2 720 eur pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.
Existujú výnimky týkajúce sa bezodplatného odovzdania hmotného majetku, ktoré sú v súlade so zákonom o dani z príjmov. Tieto výnimky sú uvedené v § 19 ods. 3 písm. c) uvedeného zákona, podľa ktorého je akceptovateľným daňovým výdavkom obstarávacia cena alebo zostatková cena energetických zariadení, ich prípojok, kanalizačných a vodovodných prípojok, ako aj účelových komunikácií, ak sú tieto majetky bezodplatne odovzdané.
Pri dedení zo zákona sa podľa § 484 Občianskeho zákonníka dedičovi započítava do jeho podielu to, čo bezplatne nadobudol za života od poručiteľa, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Toto započítanie (kolácia) sa prejaví na dedičskom podiele obdarovaného zmenšením jeho dedičského podielu oproti podielu, na ktorý by mal nárok, keby obdarovaný nebol.
Občiansky zákonník neustanovuje, čo sú to obvyklé dary, právna teória za ne považuje také dary, ktoré svojou hodnotou a povahou a tiež motiváciou sú bežné a primerané okolnostiam a vychádzajú najmä zo spoločenských konvencií (dary k narodeninám, Vianociam a pod.) Tieto bežné dary sa teda do dedičských podielov nikdy nezapočítavajú.
Pri dedení zo závetu je započítanie darov možné len v dvoch prípadoch. Prvým je, ak poručiteľ dal v závete výslovne príkaz na to, aby sa pri dedení započítalo do dedičských podielov dedičov to, čo im za života bezplatne daroval.
Darovanie môže, tak pri dedení zo zákona ako aj pri dedení zo závetu skomplikovať konanie o dedičstve, a to z viacerých dôvodov - napr. potreba dokazovania darov (najmä pri ústnych darovacích zmlúv), potreba zisťovať hodnotu darov - a to napríklad aj prostredníctvom znaleckých posudkov a pod.
V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že darovacia zmluva sa zaraďuje medzi zmluvy, na základe ktorých dochádza k prevodu vlastníctva - v danom prípade z darcu na obdarovaného. Preto, ak darca darovacou zmluvou prevedie vlastníctvo na obdarovaného, je nutné si uvedomiť, že darca týmto právnym úkonom stráca všetky vyššie uvedené oprávnenia, ktoré mu z vlastníckeho práva vyplývali a po tomto prevode už nemôže nijakým spôsobom ovplyvňovať ďalší právny osud predmetu vlastníctva.
Po darovaní sa totiž môže darca domáhať vrátenia daru len v jednom jedinom prípade ustanovenom v § 630 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Ak by sa po darovaní ale obdarovaný napr. začal správať tak, že jeho správanie je v rozpore s dobrými mravmi, avšak nedosahuje intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov, darca nemá právo domáhať sa vrátenia daru. Je teda možné a v praxi sa žiaľ aj vyskytujú prípady, keď deti po nadobudnutí darovaného majetku od rodičov sa prestanú o rodiča zaujímať, resp. ich správanie možno hodnotiť ako menej významné porušenie dobrých mravov.
Napriek tomu, súčasťou darovacej zmluvy môžu byť aj rôzne iné vedľajšie dojednania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne konštatoval, že doopatrovanie je majetkovým protiplnením, keďže jeho prostredníctvom sa darcovi má dostať majetkového ekvivalentu daru. Z uvedeného dôvodu nie je možné sa v darovacej zmluve dohodnúť na podmienke alebo príkaze obdarovaného spočívajúceho v povinnosti doopatrovať darcu. Darca s obdarovaným síce môžu uzavrieť okrem darovacej zmluvy aj zmluvu o doopatrovaní, resp. zaopatrení do smrti darcu, avšak plnenie alebo porušenie povinnosti doopatrovať darcu nemôžu nijakým spôsobom viazať na darovanie alebo vrátenie daru poskytnutého na základe darovacej zmluvy, keďže za takýchto okolností by bola darovacia zmluva neplatná.
Zmluvným stranám ale možno odporučiť v takýchto prípadoch aby súčasťou darovacej zmluvy bolo aspoň zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania, ak je darom stavba či byt.
Darca s obdarovaným sa môžu dohodnúť na rozväzovacej podmienke (rozväzovacia podmienka spočíva v tom, že ak nastane dohodnutá neistá skutočnosť, účinnosť darovacej zmluvy zaniká a dar sa vráti do vlastníctva darcu) spočívajúcej v narodení dieťaťa obdarovaného.
Darovanie s príkazom, ako vedľajším ustanovením v darovacej zmluve, ktorým darca obdarovanému niečo ukladá vykonať je možné. Ako príklad príkazu možno uviesť príkaz spočívajúci v povinnosti obdarovaného poskytnúť časť daru na dobročinné účely či starať sa o hrobku darcu a pod. Rovnako je možné darovanie s účelovým určením - teda, darca sa môže s obdarovaným dohodnúť napríklad na tom, že dar (finančné prostriedky) sa použijú výlučne na určitý účel.
Vzhľadom na to, že obdarovaný na základe darovacej zmluvy nadobúda k predmetu darovania vlastnícke právo, ktoré v sebe zahŕňa už vyššie uvedené oprávnenia, medzi ktorými je aj právo voľne s predmetom vlastníctva disponovať, môže obdarovaný ihneď, ako sa stane vlastníkom daru, dar previesť na inú osobu (a to či už na základe kúpnej zmluvy, zámennej zmluvy alebo aj opäť darovacej zmluvy).
Prvú skupinu sporov vyplývajúcich z darovacej zmluvy predstavujú konania, v ktorých sa darca domáha vrátenia daru z dôvodu, že sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Druhú skupinu sporov vyplývajúcich z darovacej zmluvy predstavujú konania, v ktorých rôzne subjekty (v praxi najčastejšie rodinní príbuzní) napádajú platnosť darovacej zmluvy.
Skutočnosť tá, že vlastník pozemku je občanom Českej republiky, prípadne sa vlastník pozemku zdržiava v Českej republike, nie je právny problém. Keďže je vlastníkom pozemku, potom jeho podpis na kúpnej zmluve musí byť úradne overený.
Darovaciu zmluvu môžete uzatvoriť aj s nerovnakými podielmi na nehnuteľnosti. Je to vec dohody darcov a obdarovaných.
Pri darovaní auta medzi blízkymi osobami (napr. dcéra - otec) nie je darovanie predmetom dane z príjmov ani darovacej dane, čo je výhodné. Kúpna zmluva by mohla byť vhodná len v prípade, ak by ste chceli preukázať, že za auto bola zaplatená určitá suma, napríklad kvôli poisteniu alebo iným dôvodom. Vo vašom prípade, keď ide o rodinu, odporúčam darovaciu zmluvu. Pri prepise vozidla na Slovensku je darovacia zmluva plne postačujúca, ak obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (identifikácia darcu, obdarovaného, presný popis vozidla, prejav vôle darovať a prijať dar).
V bežnej praxi sa nadobudnutie nehnuteľnosti počas trvania manželstva automaticky zaradí do bezpodielového spoluvlastníctva, pokiaľ nejde o dedičstvo či dar. Symbolická kúpna cena bude z právneho hľadiska stále kúpou a nie darovaním, preto zvyčajne spadá do bezpodielového vlastníctva. Môžete však využiť dohodu o zúžení alebo rozšírení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú je potrebné uzavrieť formou notárskej zápisnice podľa Občianskeho zákonníka. V takej dohode si stanovíte, že konkrétna nehnuteľnosť bude patriť výlučne jednému z manželov.
Ak Vám niekto daruje nehnutelnosť, vlastníkom budete Vy ako obdarovaný a nie darca, ktorý Vám nehnuteľnosť daruje. Ak následne po uzatvorení darovacej zmluvy by nehnuteľnosť bola prenajatá, daňová povinnosť v zmysle ust. zákona o dani z príjmov je povinnosťou vlastníka nehnuteľnosti, teda obdarovaného.