
Pri inštitútoch manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva (BSM) je samotná právna úprava často prehliadaná, pokiaľ manželstvo funguje harmonicky. Avšak, akonáhle sa objavia nezhody, problémy v komunikácii a nízka tolerancia, právne aspekty týchto inštitútov sa dostávajú do popredia, najmä v súdnych konaniach. Tento článok sa zameriava na otázky a riešenia, ktoré ponúka judikatúra v súvislosti s podnikaním jedného z manželov a jeho vplyvom na BSM, a tiež na dopad darovacej zmluvy na rozvodové konanie.
V právnickej obci existujú rôzne názory na to, či možno pod "výkonom povolania" rozumieť aj podnikanie v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Mgr. Ivan Heger sa vo svojom článku prikláňa k názoru, že veci nadobudnuté jedným z manželov ako podnikateľom, ktoré mu slúžia na podnikanie, patria do BSM. Argumentuje tým, že ak by majetok nepatril do BSM, druhý manžel (nepodnikateľ) by bol ukracovaný. Podľa Hegera je spravodlivé, aby manžel - nepodnikateľ participoval na dlhoch manžela - podnikateľa, a teda by mal participovať aj na majetku nadobudnutom úspešným podnikaním.
Pri súčasnej slovenskej právnej úprave je dôležité rozlišovať, či ide o veci, ktoré boli nadobudnuté jedným z manželov - podnikateľom a slúžia jeho podnikaniu, alebo ide o veci, ktoré boli nadobudnuté jedným z manželov - podnikateľom, avšak jeho podnikaniu neslúžia.
Najvyšší súd ČR zaujal názor, že predpokladom vylúčenia veci z BSM z dôvodu, že podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov, je tiež to, že súčasne neslúži aj druhému z manželov. NS ČR uviedol, že výkonom povolania je tiež podnikanie jedného z manželov ako fyzickej osoby v zmysle § 2 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Z hľadiska účelového určenia vecí v tom zmysle, či slúžia výlučne výkonu povolania niektorého z manželov, a preto nepatria do ich BSM, potom nie je rozhodujúce, či tieto veci boli zakúpené alebo vydražené z prostriedkov patriacich do ich BSM. Tieto skutočnosti majú právny význam až pri vyporiadaní zaniknutého BSM, a to ten, že manžel, ktorého výkonu povolania vec slúži, je povinný podľa § 150 veta druhá OZ nahradiť, čo zo spoločného bolo vynaložené na túto vec. Pre BSM má podnikanie manžela významný ekonomický dopad nielen ako jeho zdroj, ale ovplyvňuje tiež jeho rozsah, a to tak, že veci slúžiace výkonu povolania.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty darovacej zmluvy
Treba pripomenúť, že výnosy, úžitky a prírastky veci patria do BSM, či už vec sama je v BSM, alebo vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov.
Právna úprava BSM s ohľadom na podnikanie jedného z manželov chráni druhého manžela - nepodnikateľa vo viacerých smeroch. Jedným z nich je aj ustanovenie § 148a ods. 1 OZ, podľa ktorého na použitie majetku v BSM potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.
Súhlasom v zmysle § 148a ods. 1 OZ je treba rozumieť všeobecný (generálny) vopred daný súhlas manžela podnikateľa po tom, čo tento začal podnikanie, a to pred prvým právnym úkonom, pri ktorom mal byť, v súvislosti s jeho podnikaním, použitý majetok (jeho časť) patriaci do BSM. Musí ísť teda o súhlas na použitie akéhokoľvek (bližšie neurčeného) majetku v BSM za uvedeným účelom a kedykoľvek neskôr. Z toho logicky vyplýva, že súhlas na jednorazové použitie majetku v BSM na konkrétny podnikateľský účel, sám osebe nie je súhlasom v zmysle citovaného ustanovenia.
Ustanovenie § 148a ods. 1 OZ ani iné ustanovenie neuvádza, že súhlas druhého manžela na použitie majetku v BSM pri začatí podnikania prvého manžela (podnikateľa) vyžaduje písomnú formu. Preto takýto súhlas môže byť urobený ústne alebo aj konkludentne.
Podnikateľské riziko je neoddeliteľnou súčasťou podnikania, preto podnikanie môže mať negatívny dopad aj vo vzťahu k BSM, a teda môže negatívne postihnúť aj druhého manžela - nepodnikateľa, keďže podľa § 147 ods. 1 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho do BSM. Výkon rozhodnutia na majetok patriaci do BSM je možný na základe právoplatného rozhodnutia vysloveného len proti jednému z manželov.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty darovania v domovoch dôchodcov
Už zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v § 16 ods. 2 upravil, že súd na návrh jedného z manželov zruší BSM v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Podľa ustanovenia § 148a ods. 2 OZ súd na návrh zruší BSM v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.
V aplikačnej praxi sa vyskytol tiež prípad, keď okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie BSM za trvania manželstva, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil použitím ustanovenia § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporkyňa aj keď formálne vlastní živnostenský list, živnosť sústavne nevykonáva tak, ako to má na mysli živnostenský zákon, pretože žiaden zisk nedosahuje, neprevádzkuje činnosť samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Odvolací súd však konštatoval, že so získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie BSM súdom.
Podmienkou je, aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Aby sa toto ustanovenie v praxi nezneužívalo, aktívnu legitimáciu na podanie návrhu zákon priznáva tomu z manželov, ktorý nie je podnikateľom. Podanie návrhu nie je obmedzené žiadnou premlčacou alebo prekluzívnou lehotou a v konaní začatom na návrh súd zisťuje len to, či v prejednávanej veci jeden z manželov (alebo obidvaja) získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba. V prípade, keď sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí BSM zrušiť. Rozhodnutie súdu teda nezávisí od jeho voľnej úvahy, ako je to v prípade podľa § 148 ods. 2 OZ.
Zmyslom § 148a ods. 2 OZ je ochrana toho z manželov, ktorý nepodnikal. V prípade, že podnikajú obidvaja manželia, je jeho zmyslom ochrana jedného manžela voči prípadným negatívnym dôsledkom podnikania druhého manžela, ktorému sa dostáva rovnakej ochrany vo vzťahu k žalobcovi.
Z doslovného znenia ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa môže na prvý pohľad zdať, akoby úmyslom zákonodarcu bolo podmieniť súdne zrušenie BSM na návrh jedného z nich len tým, že druhý manžel získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť a akoby už otázka ďalšej existencie tohto oprávnenia bola bez právneho významu. Je to však mylný dojem. Napriek tomu, že doslovné znenie k tomuto výkladu zvádza, je potrebné prihliadnuť na účel predmetného ustanovenia a uvedomiť si jeho podstatu, ktorou je ochrana jedného z manželov (ktorý nepodniká).
Prečítajte si tiež: Peniaze a darovacia zmluva: Dôležité informácie
Uplatnenie práva toho z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, domáhať sa podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušenia BSM za trvania manželstva je teda ohraničené časovým úsekom, po ktorý má druhý manžel na základe získaného oprávnenia faktickú a právnu možnosť podnikať.
Darovacia zmluva je právny akt, ktorým darca bezplatne prevádza vlastnícke právo k veci na obdarovaného. V kontexte rozvodu je dôležité posúdiť, či darovanie ovplyvňuje majetkové pomery manželov a ako sa s darovaným majetkom naloží pri vyporiadaní BSM.
Pri vyporiadaní BSM sa zohľadňuje všetok majetok, ktorý patril do BSM ku dňu jeho zániku. Veci získané darom, dedením a vydaním v rámci predpisov o reštitúcii majetku len jednému z manželov sú vyňaté z BSM. Ak jeden z manželov nadobudol do svojho vlastníctva majetok s povinnosťou vyplatiť dedičské podiely iných dedičov a tieto podiely boli za trvania manželstva zaplatené zo spoločných prostriedkov oboch manželov, predstavujú takto vyplatené podiely náklady vynaložené zo spoločného majetku na majetok jedného z manželov.
Ak rodičia darovali dom jednému z detí formou darovacej zmluvy, išlo o ich súkromné rozhodnutie, s ktorým domom ako vlastníci nehnuteľnosti mohli voľne nakladať. Deti nemajú právny nárok na majetok rodičov počas ich života, rodičia môžu svoj majetok darovať, predať alebo inak previesť na kohokoľvek, vrátane len niektorých detí, a to bez povinnosti informovať ostatné deti.
Práva detí by mohli vzniknúť až v dedičskom konaní po smrti rodičov. Ak by v tom čase už nemali žiadny majetok (napr. dom už bude vo vlastníctve sestier), dedičské právo sa bude týkať len zvyšného majetku. Ak by sa deti cítili darovaním domu ukrátené ako neopomenuteľní dediči, môžu v dedičskom konaní žiadať započítanie hodnoty daru - domu - do dedičstva (tzv. kolácia darov podľa § 484 Občianskeho zákonníka) a o toľko budú sestry menej dediť.
Zrušenie darovacej zmluvy je možné len v zákonom stanovených prípadoch, napríklad pre nevdak obdarovaného. Nevďak musí byť kvalifikovaný, musí ísť o správanie, ktoré závažným spôsobom porušuje dobré mravy. Bežné nezhody alebo konflikty medzi darcom a obdarovaným nepostačujú na zrušenie darovacej zmluvy.
Rozvod je zásadnou životnou udalosťou, ktorá ovplyvňuje mnohé aspekty života, vrátane bývania. Pre mnohých manželov je otázka náhradného bývania jednou z najväčších praktických výziev.
Najideálnejšie riešenie je dohoda medzi oboma stranami. Medzi možné scenáre patrí:
V prípade nájomného bývania môže súd rozhodnúť, kto bude v nájme pokračovať. Pri rozhodovaní sa zohľadňuje finančná situácia oboch manželov, potreby detí a schopnosť druhého partnera nájsť si náhradné bývanie.
Ak sú v rodine maloleté deti, ich potreby majú pri rozhodovaní o bývaní prednosť. Súd často pridelí rodinný domov tomu rodičovi, ktorý sa bude o deti starať. Stabilita bývania je pre deti dôležitá, aby mohli čeliť zmene v rodinnom prostredí s čo najmenšími dopadmi.