
Darovanie majetku, najmä nehnuteľností, je bežný spôsob prevodu vlastníctva v rodinách bez finančnej protihodnoty a daňového zaťaženia. Avšak, správne vyhotovenie darovacej zmluvy je kľúčové, aby sa predišlo komplikáciám. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na darovacie zmluvy, s dôrazom na formu notárskej zápisnice, jej náležitosti, riziká a právne aspekty.
Darovacia zmluva je právny dokument, ktorým darca bezodplatne prevádza vlastnícke právo k majetku (hnuteľnému alebo nehnuteľnému) na obdarovaného, ktorý dar prijíma. Upravuje ju Občiansky zákonník a pri nehnuteľnostiach aj katastrálny zákon.
Obsah zmluvy závisí od predmetu darovania. Pri nehnuteľnostiach je písomná forma nevyhnutná. Zmluva musí obsahovať:
Pri prevode bytu alebo nebytového priestoru sú požiadavky na obsah zmluvy vyššie než pri pozemkoch alebo rodinných domoch.
Na povolenie vkladu vlastníckeho práva je potrebné priložiť ďalšie dokumenty. Okresný úrad posudzuje, či zmluva obsahuje všetky náležitosti, či bola uzatvorená v správnej forme, či má darca právo s nehnuteľnosťou nakladať a či sú prejavy vôle zrozumiteľné. Pri zmluve vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanej oprávnenou osobou, úrad posudzuje už len súlad s údajmi katastra a splnenie procesných podmienok.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty darovacej zmluvy
Notárska zápisnica je verejná listina spísaná notárom, ktorá má vyššiu dôkaznú silu ako súkromné zmluvy. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučným poriadkom, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu je (o. i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Tento súhlas udeľuje buď ten, kto je osobne prítomný pri spísaní notárskej zápisnice, alebo ten, kto je ako zástupca oprávnený konať v mene zastúpeného (účastníka notárskej zápisnice, ktorý robí právny úkon, o ktorom sa spisuje notárska zápisnica). Ak niekto ako zástupca koná pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú osobu napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nemožno „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice udelený „zástupcom“ považovať za súhlas povinnej osoby.
Darovacia zmluva je neplatná, ak nespĺňa zákonné podmienky, najmä ak:
Darovanie môže ovplyvniť dedičské konanie. Pri dedení zo zákona sa do podielu dediča započítava to, čo bezplatne nadobudol za života od poručiteľa (okrem obvyklých darov). Pri dedení zo závetu je započítanie možné len vtedy, ak to poručiteľ výslovne prikáže v závete.
Je ťažké jednoznačne určiť, či je lepšie darovať alebo odkázať majetok. Záleží to od konkrétnej situácie a cieľov. Darovanie je vhodné, ak chce darca previesť majetok na konkrétnu osobu a vylúčiť iné osoby z dedičstva. Závet je vhodný, ak chce darca usporiadať majetkové pomery pre prípad smrti.
Podľa § 628 ods. 3 OZ neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej má byť plnené až po darcovej smrti. Dôvodová správa k zákonu č. 40/1964 Zb. sa k dôvodu takejto právnej úpravy nevyjadruje. Určité zdôvodnenie možno nájsť v učebnici občianskeho práva: „Úprava darovacej zmluvy v Občianskom zákonníku berie zreteľ aj na princípy dedičského práva. V súlade s tým zákon vylučuje, aby sa darovanie viazalo na okamih smrti darcu (donatio mortis causa)“.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty darovania v domovoch dôchodcov
Negatívne stanovisko právnej úpravy a právnej vedy k možnosti darovania pre prípad smrti má svoj pôvod v ustanovení § 385 OZ č. 141/1950 Zb., ktoré má rovnaké znenie ako ustanovenie § 628 ods. 3 OZ. Príčinu tohto stavu možno nájsť v dôvodovej správe k § 385 OZ z r. 1950, ktorá uvádza: “Z rovnakých dôvodov, ako sa v práve dedičskom nepripúšťajú dedičské zmluvy, nepripúšťa osnova ani darovanie pre prípad smrti.
Táto úprava je v rozpore s princípmi demokratického právneho štátu (najmä so zásadou zmluvnej autonómie účastníkov súkromnoprávnych vzťahov a zásadou slobodného nakladania s predmetom vlastníctva), ktoré sa u nás začali uznávať od začiatku 90. Darovanie pre prípad smrti poznalo už rímske právo. Donatio mortis causa mohlo byť urobené zásadne v písomnej forme.
Prečítajte si tiež: Peniaze a darovacia zmluva: Dôležité informácie