
Darovacia zmluva s vecným bremenom doživotného užívania predstavuje právny nástroj, ktorý umožňuje darcovi previesť vlastníctvo nehnuteľnosti na obdarovaného, pričom si darca zároveň zabezpečuje právo doživotného užívania tejto nehnuteľnosti. Tento typ zmluvy je často využívaný v rodinných vzťahoch, kde rodičia chcú prenechať majetok deťom, no zároveň si chcú zabezpečiť právo na bývanie v danom dome alebo byte až do svojej smrti. V tomto článku sa podrobne pozrieme na všetky aspekty darovacej zmluvy s vecným bremenom dožitia, vrátane jej právnej úpravy, náležitostí, možností zrušenia a ďalších dôležitých informácií.
Darovacia zmluva je právny úkon, ktorým darca bezodplatne prenecháva svoj majetok obdarovanému, a ten ho prijíma. Bezodplatnosť je základným princípom darovania, čo znamená, že darca nemôže žiadať od obdarovaného žiadne protiplnenie, či už peňažné alebo nepeňažné. Ak by v darovacej zmluve bolo uvedené protiplnenie, napríklad povinnosť zaplatiť určitú sumu, vykonať protislužbu alebo odkázať nehnuteľnosť tretej osobe, darovacia zmluva by nebola platná. V takom prípade by už nešlo o darovanie, ale o kúpnu zmluvu alebo iný právny vzťah.
Vecné bremeno je právny inštitút, ktorý obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremeno doživotného užívania umožňuje darcovi (alebo inej osobe) užívať nehnuteľnosť po celý život, aj keď už nie je jej vlastníkom.
Kombinácia týchto dvoch právnych inštitútov - darovacej zmluvy a vecného bremena dožitia - umožňuje darcovi previesť vlastníctvo nehnuteľnosti na obdarovaného, pričom si zároveň zabezpečuje právo doživotného užívania tejto nehnuteľnosti.
Darovanie je právne upravené predovšetkým v § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka a vecné bremeno v § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto ustanovenia definujú základné pojmy, práva a povinnosti zmluvných strán a upravujú podmienky platnosti a účinnosti darovacej zmluvy a zriadenia vecného bremena.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty darovacej zmluvy
V niektorých prípadoch postačuje ústna dohoda, napríklad pri darovaní peňazí, šperkov či auta. Existujú však situácie, keď je písomná darovacia zmluva nevyhnutná - napríklad pri darovaní nehnuteľnosti. Písomná forma darovacej zmluvy je povinná, keďže je predmetom darovania nehnuteľnosť.
Darovacia zmluva na nehnuteľnosť s vecným bremenom doživotného užívania musí obsahovať niekoľko náležitostí, aby bola platná a účinná. Medzi tieto náležitosti patria:
Okrem povinnej písomnej formy darovacej zmluvy musí byť podpis darcu na takejto zmluve úradne osvedčený (notárom alebo obecným/mestským úradom). Zároveň je nevyhnutné, aby bol úradne osvedčený aj podpis povinného z vecného bremena.
Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (aj k domu) z darcu na obdarovaného nastáva až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Zjednodušene povedané: Kým nie je nový vlastník zapísaný na liste vlastníctva, dom mu nepatrí.
Vecné bremeno má vecnoprávny charakter, ak je zapísané v katastri nehnuteľností, čo znamená, že nové vlastníctvo je právne viazané týmito podmienkami. Informáciu o existencii vecného bremena nájdete v liste vlastníctva, konkrétne v časti „C“ - ťarchy. Ak vecné bremeno nie je riadne zaznamenané, môže nastať situácia, že nový vlastník nebude o obmedzeniach vedieť, čo môže viesť k budúcim sporom.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty darovania v domovoch dôchodcov
POZOR! Návrh na vklad do katastra v prípade darovacej zmluvy na dom s vecným bremenom bude spoplatnený dvomi správnymi poplatkami, keďže ide o dva právne úkony - darovacia zmluva a zriadenie vecného bremena.
Darovať môžete aj spoluvlastnícky podiel k domu. Napr. ak ste zdedili 1/3 domu, môžete ju darovať. V takomto prípade však, rovnako ako pri predaji spoluvlastníckeho podielu, musíte brať do úvahy predkupné právo ostatných spoluvlastníkov (ktorí vlastnia zvyšné 2/3). Predkupné právo majú ostatní spoluvlastníci vždy, okrem prípadu, keď sa podiel prevádza (či už predajom alebo darovaním) na blízku osobu. V takomto prípade spoluvlastník predkupné právo nemá. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade (rodičia a deti, starí rodičia a vnuci), súrodenec a manžel. Iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
POZOR! So zriadením vecného bremena doživotného užívania musia súhlasiť všetci spoluvlastníci aj v prípade, ak je predmetom darovania spoluvlastnícky podiel.
Z § 143 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veci nadobudnuté za trvania manželstva darom sa nestávajú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Pri nadobudnutí veci darom, kedy je obdarovaným len jeden manžel, nadobúda túto vec obdarovaný manžel do svojho výlučného vlastníctva v podiele 1/1.
Pri nadobudnutí veci darom, kedy sú obdarovaní obaja manželia, sa darovaná vec stáva predmetom ich podielového spoluvlastníctva (nikdy však nie bezpodielového spoluvlastníctva). Ak by bol predmet darovania darovaný obidvom manželom bez bližšej špecifikácie spoluvlastníckeho podielu, platí, že manželia nadobudnú predmet darovania každý v spoluvlastníckom podiele 1/2.
Prečítajte si tiež: Peniaze a darovacia zmluva: Dôležité informácie
Darovanie medzi manželmi - manželia si medzi sebou nemôžu darovať majetok nachádzajúci sa v BSM. Darovanie medzi manželmi však je možné v prípade vecí, ktoré patria do výlučného vlastníctva len jedného z manželov.
Darovanie majetku v BSM - ak chce jeden z manželov tretej osobe darovať majetok, ktorý je súčasťou BSM, je potrebný súhlas oboch manželov.
Zo zákona sa darca môže domáhať vrátenia daru v prípade, ak sa obdarovaný správa voči darcovi, či členom jeho rodiny tak, že svojim správaním hrubo porušuje dobré mravy. Hrubým porušením dobrých mravov môže byť páchanie trestného činu či priestupku voči darcovi. Je ním tiež neposkytnutie pomoci darcovi či jeho rodine v núdzi alebo ich hrubé urážanie.
Zo zákona má aj obdarovaný právo dar vrátiť. Darca je povinný obdarovaného vopred upozorniť na vady daru, o ktorých vie. Ak má dar vady, na ktoré darca obdarovaného neupozornil, je obdarovaný oprávnený dar vrátiť.
Zmluvné strany sa však v zmluve môžu dohodnúť aj na iných podmienkach, za ktorých sa darca môže domáhať vrátenia daru alebo za ktorých obdarovaný môže dar vrátiť. Tu by však už išlo o odstúpenie od darovacej zmluvy.
Väčšinu zmlúv zákon pri splnení podmienok zrušiť povoľuje. Patrí medzi ne aj tá, na základe ktorej vzniklo vecné bremeno v podobe dožitia darcu v darovanej nehnuteľnosti. Zároveň treba vymazať takéto darovanie z listu vlastníctva.
Oprávnený z vecného bremena a povinný majú zákonnú možnosť vecné bremeno zrušiť, potrebná je k tomu zmluva o zániku vecného bremena. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je však potrebné aj povolenie vkladu príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom, ako vyplýva z § 151p Občianskeho zákonníka.
V texte návrhu je potrebné popísať, prečo navrhovateľ žiada o zaniknutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Prílohy: Zmluva o zrušení vecného bremena uzavretá podľa § 151p ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.