Sociálny aspekt zdaňovania na Slovensku

Zdaňovanie je komplexná téma, ktorá presahuje čisto ekonomické hľadisko a dotýka sa aj sociálnych aspektov. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, sa vedú diskusie o spravodlivosti daňového systému, jeho vplyve na rôzne príjmové skupiny a o tom, ako by mal daňový systém prispievať k sociálnej súdržnosti. Tento článok sa zameriava na analýzu sociálneho aspektu zdaňovania na Slovensku, pričom zohľadňuje historický kontext, súčasné trendy a rôzne pohľady na túto problematiku.

Sociálnosť a solidárnosť v daňovom systéme

Pojmy sociálnosť a solidárnosť sú často spájané s daňovými systémami, avšak neexistuje ich jednoznačná definícia. Sociálnosť daňového systému sa zvyčajne vyjadruje prostredníctvom sociálnych aspektov, ako sú nezdaniteľné minimum a daňový bonus na dieťa. Cieľom týchto opatrení je zabezpečiť, aby najnižšie príjmové skupiny boli zaťažené najnižšími daňami. Solidárnosť daňového systému sa naopak prejavuje prostredníctvom progresivity v zdanení, čo znamená, že najvyššie príjmové skupiny platia vyššie dane.

Slovenská republika zaviedla v roku 2004 rovnú daň, ktorá nahradila predtým používaný progresívny daňový systém. Zavedenie rovnej dane vyvolalo diskusie o jej sociálnom dopade, pričom niektorí kritici tvrdili, že znižuje solidaritu v daňovom systéme. Zástancovia rovnej dane však argumentujú, že vďaka sociálnym aspektom, ako je nezdaniteľné minimum a daňový bonus na dieťa, je rovná daň sociálnejšia ako predošlý systém.

Rovná daň a jej sociálny dopad

Štruktúra miezd za rok 2006, ktorú zverejnil Štatistický úrad SR, poukázala na zaujímavý fakt. Kým v starom, progresívnom systéme sa 50 % zamestnancov s najnižšími príjmami podieľalo 13 % na všetkých daňových výnosoch, pri rovnej dani sa táto skupina podieľa len 4 %. Znamená to, že rovná daň menej zaťažuje chudobnejšiu polovicu zamestnancov, a preto je sociálnejšia.

Na preukázanie zvýšenia solidarity je potrebné preukázať zvýšenie progresivity zdanenia, čo nie je úplne jednoduché. Na meranie nerovnosti sa používa Giniho koeficient, pričom 0 znamená úplnú rovnosť a 1 úplnú nerovnosť. Kakwaniho index je rozdiel medzi Giniho koeficientom miery nerovnosti v zaplatenej dani z príjmov a Giniho koeficientom miery nerovnosti v príjmoch samotných. Ak je Kakwaniho index pozitívny, znamená to, že v daniach je vyššia nerovnosť ako v príjmoch, a preto je daňový systém progresívny.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

DPH a sociálna politika

Robiť sociálnu politiku prostredníctvom nižšej sadzby DPH je podľa odborníkov drahá záležitosť. Položky zaťažené nízkou sadzbou si totiž môže kúpiť bohatý rovnako ako chudobný. Bohatí si ich však kupujú viac a vo vyššej kvalite, a preto v konečnom dôsledku ťažia z nižšej sadzby viac ako chudobní. Z tohto dôvodu sa nižšia sadzba DPH nepovažuje za efektívny sociálny aspekt.

Horizontálne a vertikálne nastavenie dane

Každá daň je výsledkom jej horizontálneho a vertikálneho nastavenia. Horizontálne nastavenie určuje predmet dane, resp. voľbu daňovej základne, zatiaľ čo vertikálne nastavenie predstavuje sadzba dane ovplyvňujúca jej výšku. Cieľom spravodlivého zdanenia je také nastavenie na oboch líniách, ktoré pozitívne motivuje každého daňovníka.

Dane ovplyvňujú správanie daňovníkov, a preto prostredníctvom daňovej sadzby môžu byť daňové subjekty nielen pozitívne motivované, ale aj demotivované. Demotivovať v dosahovaní príjmov môže konštrukcia sadzby dane, ktorá vedie k vyrovnávaniu príjmových nerovností. Každý z hlavných typov daňovej sadzby (progresívna, proporcionálna, regresívna, ale aj pevná sadzba dane) vedie k určitej obeti.

Absolútna obeť sa dosahuje prostredníctvom pevnej daňovej sadzby (dane z hlavy), ktorá má potenciál motivovať na dosahovanie príjmov. Proporcionálna obeť sa dosahuje prostredníctvom proporcionálnej percentuálnej daňovej sadzby. Marginálna obeť sa najčastejšie dosahuje prostredníctvom progresívnej, resp. regresívnej daňovej sadzby.

V súvislosti s horizontálnou spravodlivosťou sa usudzuje, že s daňovníkmi sa má zaobchádzať rovnako, ak ich dane zahŕňajú rovnakú obeť alebo stratu bohatstva. Z dôvodu, že každý typ sadzby dane spĺňa požiadavku horizontálnej a vertikálnej daňovej spravodlivosti, môže byť každý z typov daňových sadzieb považovaný za spravodlivý.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Proporcionálna vs. progresívna daňová sadzba

V reálnej praxi sa v oblasti dane z príjmov uvažuje iba o proporcionálnej a progresívne kĺzavej daňovej sadzbe. Otázka, ktorá daňová sadzba je spravodlivejšia (proporcionálna alebo progresívna), závisí od toho, či a do akej miery sa v zdaňovaní uvažuje o sociálnom prístupe, resp. či sociálnosť v zdaňovaní nie je považovaná dokonca za synonymum spravodlivosti.

Zástancovia sociálneho prístupu v zdaňovaní argumentujú, že progresívna sadzba dane je spravodlivejšia, pretože zohľadňuje nerovnaké životné podmienky a schopnosti rôznych subjektov. Naopak, odporcovia sociálnosti v daňovom systéme vidia vplyv progresívnej sadzby dane v znižovaní relatívnej chudoby a v ponechaní nedotknutého daňového výnosu pre štát.

Tvorcovia slovenskej dane z príjmov uprednostnili proporcionálnu daňovú sadzbu, pričom za spravodlivé považujú zabezpečenie daňovej spravodlivosti pri jej použití. Horizontálne je spravodlivá tým, že všetky daňové subjekty majú rovnakú sadzbu dane zo všetkých druhov príjmov. Vertikálne je spravodlivá preto, že rovnakú výšku príjmu zdaňuje rovnako, ale vyšší príjem zdaňuje viac.

V súčasnom slovenskom daňovom systéme je úlohou nezdaniteľnej časti základu dane jednak znižovanie daňovej povinnosti pre najnižšie príjmové skupiny a tiež dosiahnutie toho, aby najvyššie príjmové skupiny boli daňou zaťažované viac. To sa dosiahlo tým, že sa vniesla progresia do samotnej nezdaniteľnej časti základu dane čím sa zrušilo nezdaniteľné minimum pre najvyššie príjmové skupiny.

Rastúce zdaňovanie práce na Slovensku

Zdaňovanie práce na Slovensku dlhodobo rastie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozornila, že v rokoch 2024 až 2026 sa prevažná väčšina konsolidácie verejných financií realizuje cez zvyšovanie daňových príjmov. Príjmy z daní z práce, vrátane sociálnych a zdravotných odvodov, v roku 2026 prekročia úroveň 20,5 % HDP, a tvoria tak najvýznamnejšiu časť príjmov rozpočtu.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Implicitná sadzba, ktorá porovnáva dane a odvody platené zamestnancami s celkovými hrubými príjmami zamestnancov, na Slovensku dlhodobo rastie, z 35,1 % v roku 2004 na 38,1 % v roku 2023 a podľa odhadov RRZ by mala do roku 2026 dosiahnuť rekordných 39,8 %. To predstavuje najvyššiu hodnotu v rámci krajín V4 a jednu z najvyšších v celej EÚ.

Tento trend je podľa RRZ okrem nižšieho podielu miezd na HDP výsledkom nastavenia daňovo-odvodového systému, ktorý dlhodobo zvyšuje záťaž práce, a to prostredníctvom parametrov systému aj v dôsledku konsolidačných opatrení. Medzi ne patrí najmä zvýšenie sadzieb zdravotného poistenia, zvýšenie stropov na platenie sociálnych odvodov a zavedenie dvoch pásiem vyššej sadzby dane z príjmov.

tags: #sociálny #aspekt #zdaňovania #na #Slovensku