
Darovacia zmluva je právny úkon, ktorý sa v slovenskom právnom prostredí riadi Občianskym zákonníkom. Je to bežný spôsob prevodu vlastníckeho práva, pričom predmetom darovania môže byť v podstate akákoľvek vec, ktorá je prevoditeľná. V tomto článku sa podrobne pozrieme na podmienky, náležitosti a rôzne aspekty darovacej zmluvy v kontexte slovenského práva.
Darovanie je obvyklý spôsob, ako previesť vlastnícke právo na inú osobu. Darovacia zmluva je upravená v Občianskom zákonníku a predstavuje dvojstranný právny úkon medzi darcom a obdarovaným.
Darovacia zmluva je zmluva, pri ktorej darca bezplatne prenecháva alebo sľubuje prenechať obdarovanému predmet darovania a obdarovaný dar alebo sľub prijíma. Medzi základné pojmové znaky darovacej zmluvy patrí bezodplatnosť, dobrovoľnosť a vymedzenie predmetu daru.
Pre platnosť darovacej zmluvy je nevyhnutné dodržať určité právne náležitosti, ktoré sa líšia v závislosti od predmetu darovania.
Darovacia zmluva môže byť uzavretá písomne alebo ústne, avšak v niektorých prípadoch zákon vyžaduje písomnú formu.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty darovacej zmluvy
V prípade darovania pozemkov a stavieb musí darovacia zmluva obsahovať osobitné náležitosti, ktoré upravuje katastrálny zákon, a to:
Pri darovaní bytov obsahuje ďalšie náležitosti darovacej zmluvy aj zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Darovacia zmluva, ktorá nespĺňa tieto náležitosti, je neplatná.
Určenie zmluvných strán (darcu a obdarovaného) je podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy. Zmluvné strany by mali byť označené podľa údajov z občianskeho preukazu, resp. obchodného alebo živnostenského registra. Špecifikácia daru musí byť čo najpodrobnejšia, aby bol nezameniteľný s inou vecou. Nejasná a neurčitá špecifikácia môže mať za následok neplatnosť zmluvy.
Predmetom darovania môžu byť nielen veci, byty a nebytové priestory, ale aj rôzne práva a iné majetkové hodnoty, pokiaľ to ich povaha umožňuje.
V praxi sú najčastejšími darmi veci - a to tak nehnuteľné (pozemky, stavby, byty, nebytové priestory), ako aj rôzne hnuteľné veci - peniaze, rôzne iné vecné dary menšej či väčšej hodnoty, zvieratá (dobytok, stáda) a pod.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty darovania v domovoch dôchodcov
Predmetom darovania môžu byť aj rôzne práva a iné majetkové hodnoty, pokiaľ to ich povaha umožňuje. Príkladom môže byť prevod obchodného podielu, členských práv v družstve alebo odpustenie dlhu.
Občiansky zákonník upravuje darovaciu zmluvu výlučne ako dvojstranný právny úkon medzi darcom a obdarovaným. Darovanie pre prípad smrti (ako jednostranný právny úkon urobený darcom, ktorým nakladá so svojím majetkom pre prípad smrti) by preto z uvedeného dôvodu mohlo byť uskutočnené len formou závetu a podľa právnej úpravy dedičského práva (nie záväzkového, ako je tomu pri darovacej zmluve). Občiansky zákonník výslovne v § 628 ods. 3 stanovuje, že darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti, je neplatná.
V prípade, že sa niektoré z vyhlásení uvedených v darovacej zmluve zo strany darcu ukáže ako nepravdivé, je obdarovaný oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť. Odstúpenie je účinné dňom doručenia oznámenia darcovi o tom, že obdarovaný od zmluvy odstupuje.
Darca sa môže domáhať vrátenia daru vtedy, ak sa obdarovaný k nemu alebo k členom jeho rodiny správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Toto právo je zakotvené v § 630 Občianskeho zákonníka.
Pojem „hrubé porušenie dobrých mravov“ nie je v zákone definovaný, a preto je potrebné posudzovať každý prípad individuálne. Ide o správanie, ktoré je v rozpore so základnými etickými a morálnymi princípmi spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Peniaze a darovacia zmluva: Dôležité informácie
Príkladom môže byť fyzické alebo psychické násilie, hrubé urážky, zanedbávanie starostlivosti o darcu, ak je na ňu obdarovaný povinný, a pod.
Súčasťou darovacej zmluvy môžu byť aj rôzne vedľajšie dojednania, ktoré bližšie upravujú práva a povinnosti zmluvných strán.
Darca s obdarovaným sa môžu dohodnúť na podmienkach, od ktorých závisí účinnosť darovacej zmluvy. Napríklad, darca s obdarovaným sa môžu dohodnúť na rozväzovacej podmienke, ktorá spočíva v tom, že ak nastane dohodnutá neistá skutočnosť, účinnosť darovacej zmluvy zaniká a dar sa vráti do vlastníctva darcu.
Darovanie s príkazom je vedľajšie ustanovenie v darovacej zmluve, ktorým darca obdarovanému niečo ukladá vykonať. Príkladom môže byť príkaz spočívajúci v povinnosti obdarovaného poskytnúť časť daru na dobročinné účely či starať sa o hrobku darcu a pod.
Darca sa môže s obdarovaným dohodnúť na tom, že dar (finančné prostriedky) sa použijú výlučne na určitý účel.
Zmluvným stranám možno odporučiť, aby súčasťou darovacej zmluvy bolo aspoň zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania, ak je darom stavba či byt.
Darovanie môže ovplyvniť dedičské konanie, najmä pri dedení zo zákona.
Pri dedení zo zákona sa podľa § 484 Občianskeho zákonníka dedičovi započítava do jeho podielu to, čo bezplatne nadobudol za života od poručiteľa, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Toto započítanie (kolácia) sa prejaví na dedičskom podiele obdarovaného zmenšením jeho dedičského podielu oproti podielu, na ktorý by mal nárok, keby obdarovaný nebol.
Občiansky zákonník neustanovuje, čo sú to obvyklé dary, právna teória za ne považuje také dary, ktoré svojou hodnotou a povahou a tiež motiváciou sú bežné a primerané okolnostiam a vychádzajú najmä zo spoločenských konvencií (dary k narodeninám, Vianociam a pod.). Tieto bežné dary sa teda do dedičských podielov nikdy nezapočítavajú.
Pri dedení zo závetu je situácia odlišná a započítanie darov je možné len v dvoch prípadoch:
Darovanie môže skomplikovať konanie o dedičstve, a to z viacerých dôvodov - napr. potreba dokazovania darov (najmä pri ústnych darovacích zmlúv), potreba zisťovať hodnotu darov - a to napríklad aj prostredníctvom znaleckých posudkov a pod.
Pri úvahách o darovaní majetku je potrebné zobrať na zreteľ všetky právne následky spojené s darovaním rovnako ako aj faktické životné situácie, ktoré môže darovanie vyvolať.
Darca prevodom vlastníctva stráca všetky oprávnenia, ktoré mu z vlastníckeho práva vyplývali, a po tomto prevode už nemôže nijakým spôsobom ovplyvňovať ďalší právny osud predmetu vlastníctva.
Je potrebné si uvedomiť, že po darovaní sa darca môže domáhať vrátenia daru len v jednom prípade ustanovenom v § 630 Občianskeho zákonníka, teda ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Napriek tomu, že právny úkon darovacej zmluvy je pomerne jednoduchý, spory vyplývajúce z neho sú v praxi pomerne časté.
Prvú skupinu sporov vyplývajúcich z darovacej zmluvy predstavujú konania, v ktorých sa darca domáha vrátenia daru z dôvodu, že sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Druhú skupinu sporov vyplývajúcich z darovacej zmluvy predstavujú konania, v ktorých rôzne subjekty (v praxi najčastejšie rodinní príbuzní) napádajú platnosť darovacej zmluvy.
Darovanie môže mať vplyv aj na daňové povinnosti darcu a obdarovaného. Podľa zákona o dani z príjmov je darovanie považované za bezodplatný príjem, ktorý môže podliehať dani z príjmu. Výnimkou sú dary od blízkych osôb, ktoré sú od dane oslobodené.
Obdarovaný je povinný zdaniť príjem z darovania, ak nejde o dar od blízkej osoby alebo ak hodnota daru presiahne zákonom stanovenú hranicu.
Obdarovaný je povinný uviesť príjem z darovania v daňovom priznaní a zaplatiť príslušnú daň.
Vláda Slovenskej republiky schválila legislatívny zámer nového Občianskeho zákonníka, v ktorom by malo dôjsť v súvislosti s darovacou zmluvou k viacerým výrazným zmenám. Napríklad, v novej úprave má byť zavedené právo darcu na vrátenie daru v prípade, ak sa ocitne v hmotnej núdzi, pričom obdarovaný v takomto prípade bude môcť buď vrátiť dar alebo poskytovať darcovi výživné, pričom jeho maximálny rozsah nemôže presiahnuť hodnotu daru v čase jeho vrátenia.