Historické Zmluvy s Amerikou: Aljaška a Panamský Prieplav

Spojené štáty americké majú za sebou rozsiahlu históriu územnej expanzie a strategických akvizícií, ktoré formovali ich postavenie ako globálnej mocnosti. Medzi najvýznamnejšie patria kúpa Aljašky od Ruska a dohody týkajúce sa Panamského prieplavu. Tieto udalosti, odohrávajúce sa v rôznych obdobiach, odrážajú meniace sa politické, ekonomické a strategické priority USA.

Aljaška: Kúpa "Chladničky"

Pred 150 rokmi, 18. októbra, sa Aljaška oficiálne stala územím Spojených štátov amerických. Táto akvizícia, často označovaná ako jeden z najlepších obchodov v histórii USA, bola výsledkom zmluvy s Ruskom, ktoré Aljašku predalo za 7,2 milióna dolárov. Vtedajšia suma by dnes predstavovala približne 123 miliónov dolárov.

Ruské Dôvody Predaja

Rusko v tom čase vnímalo Aljašku ako územie s nízkou hodnotou a obávalo sa možného konfliktu s Britániou, ktorá kontrolovala susednú Kanadu. Po porážke v Krymskej vojne v roku 1856 sa Rusko navyše potýkalo s finančnými problémami a starosť o vzdialené územie na severe Ameriky nebola prioritou. Cárovi Alexandrovi II. poradcovia navrhli pragmatické riešenie: predať toto územie Američanom.

Americké Prijatie a Následný Vývoj

Spojené štáty ponuku prijali a obe strany začali rokovať. Počas americkej občianskej vojny rokovania ustali, no začiatkom roku 1867 sa k nim vrátili. Ruský vyslanec barón Eduard de Stoeckl sa stretol s americkým ministrom zahraničných vecí Williamom Sewardom a 30. marca 1867 podpísali zmluvu o predaji Aljašky.

Nie všetci Američania však boli s týmto obchodom spokojní. Nemalá časť verejnosti zmluvu kritizovala a noviny písali o „Sewardovom bláznovstve“ a o „záhrade pre polárne medvede“. Časom sa ale situácia upokojila a aj kritici pochopili, že pre USA ide o výhodný obchod.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Aljaška, ktorá bola dlhé roky americkým dištriktom, sa v januári 1959 stala 49. štátom USA. Hoci zlatá horúčka je už dávnou minulosťou, Aljaška stále ukrýva ohromné nerastné bohatstvo, vrátane ropy.

Panamský Prieplav: Strategická Vodná Cesta

Panamský prieplav, ktorý spája Atlantický oceán s Tichým oceánom, patrí medzi najdôležitejšie námorné cesty sveta. Ročne ním prejdú približne tri percentá svetového námorného obchodu. Hoci sa o jeho vybudovanie pokúsilo viacero krajín, podarilo sa to až Spojeným štátom.

Historické Pozadie a Snahy o Výstavbu

Význam strategickej polohy Panamskej šije bol zrejmý hneď po jej objavení začiatkom 16. storočia. Veľkými zástancami myšlienky stredoamerického prieplavu boli napríklad španielsky kráľ Karol V. a jeho syn Filip II. Na prípravných prácach a na projektovaní Panamského prieplavu sa podieľal aj košický rodák Béla Gerster. Jeho úlohou bolo spracovať celú vedeckú štúdiu a v roku 1878 ako prvý navrhol miesto prieplavu na území medzi Panamou a Colonom.

V rokoch 1880 sa o vybudovanie prieplavu pokúsili Francúzi, no ich projekt stroskotal. Okolo 20 000 robotníkov zahynulo v dôsledku žltej zimnice, malárie a ďalších chorôb. V roku 1889 bola stavba prieplavu zastavená (dokončený bol z dvoch pätín) v dôsledku technických problémov, ale aj vysokej úmrtnosti robotníkov na tropické choroby.

Americká Iniciatíva a Dokončenie Prieplavu

Spojené štáty získali možnosť pokračovať vo výstavbe prieplavu vďaka Hayovej-Pauncefotovej zmluve, ktorú 18. novembra 1901 podpísali vo Washingtone americký minister zahraničných vecí John Hay a britský veľvyslanec Julian Pauncefote.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

V prvých rokoch sa Američania venovali príprave na gigantický projekt, ktorý sa napokon z prieplavového kanála zmenil na vzdúvadlový. Využili materiál a technické vybavenie po Francúzoch, ale zaslúžili sa aj o zlepšenie životných podmienok robotníkov. Značné prostriedky investovali do ochrany ich zdravia, vysušili močiare a zabránili množeniu komárov.

Panamský prieplav po desiatich rokoch výstavby oficiálne otvoril 15. augusta 1914 americký prezident Woodrow Wilson a ako prvý ním preplával parník Ankon. Dĺžka prieplavu je 81,6 kilometrov a jeho šírka sa pohybuje v rozpätí od 150 do 305 metrov.

Kontrola a Odovzdanie Paname

USA vyplatili Paname jednorazový poplatok desať miliónov dolárov a každoročne platili sumu 250 000 dolárov. V roku 1977 podpísali americký prezident James Carter a panamský prezident Omar Torrijos dohodu, podľa ktorej mal do 31. decembra 1999 prejsť prieplav aj s okolím ako neutrálne územie pod panamskú správu.

Súčasnosť a Budúcnosť Prieplavu

Prvý raz v histórii uzavreli prieplav pre nepriaznivé počasie v decembri 2010. Opatrenie si vynútili záplavy. V roku 2014, naopak, ohrozovalo kanál dlhotrvajúce sucho. Rovnako to bolo aj v roku 2019. V roku 2016 otvorila Panama rozšírený prieplav. Ako prvá ním 27. júna 2016 preplávala čínska kontajnerová loď Cosco Shipping Panama dlhá 300 metrov a široká 48,2 metra.

Napriek tomu prieplav ročne sprostredkuje približne 5 % svetovej námornej dopravy a zostáva nepostrádateľný na prepojenie amerických prístavov na atlantickom a tichomorskom pobreží.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Obranná Dohoda s USA (DCA)

Obranná dohoda s USA, známa aj pod skratkou DCA (z anglického Defense Cooperation Agreement), je bilaterálna zmluva, ktorá upravuje podmienky spolupráce medzi Slovenskom a Spojenými štátmi v oblasti obrany. Slovensko vstúpilo do NATO pred zhruba osemnástimi rokmi. Kľúčový je pre nás článok 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý hovorí, že útok na jedného člena sa považuje za útok na všetkých. Dôležitosť nášho členstva v NATO aj spomenutého článku 5 sa ukázala v roku 2014, keď si Rusko k svojmu územiu pripojilo časť ukrajinského Krymu. Popritom začali USA s jednotlivými štátmi podpisovať špeciálne bilaterálne zmluvy (spomenuté DCA), a to aj preto, aby sa v prípade nebezpečenstva zjednodušil presun ich vojakov. K takejto zmluve so Spojenými štátmi doteraz pristúpilo 23 z 29 štátov NATO.

Dôvody pre Zmluvu

Bez ohľadu na spomenutú zmluvu slovenská armáda s tou americkou úzko spolupracuje. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) najčastejšie spomína štrnásť stíhačiek F-16, ktoré Slovensko kúpilo koncom roka 2018 práve od Američanov. Doteraz sme mali na Slovensku stíhačky MIG-26, ktoré obsluhovali ruskí technici. Američania sa zmluvou zaviažu, že na Slovensku vybudujú novú infraštruktúru za vyše sto miliónov eur.

Priebeh Vzniku Zmluvy a Kontroverzie

Paradoxom je, že o DCA sa začalo rokovať v roku 2017 za vlády Smeru, SNS a Mosta-Híd na čele s Robertom Ficom, ktorý dnes patrí medzi jej najvýraznejších kritikov. Rokovania pokračovali aj za vlády súčasného lídra Hlasu Petra Pellegriniho (vtedy Smer), ktorý dnes zmluvu takisto kritizuje. Minister obrany Naď a minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) si boli vedomí, že zmluva v určitej časti spoločnosti vyvolá napätie. Medzi kritikov sa pridal aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý k dohode v posledný deň medzirezortného pripomienkového konania poslal 35 pripomienok.

Generálny prokurátor okrem iného naznačil, že Spojené štáty by na území Slovenska mohli využívať jadrové zbrane. Dovoz jadrových zbraní explicitne zakazuje viacero slovenských zákonov. Ministri Naď a Korčok odmietajú, že na Slovensku vzniknú americké základne a rovnako považujú za klamstvo, že na základe tejto zmluvy vstúpia na Slovensko americkí vojaci.

Zrejme najdelikátnejšia časť dohody sa týka trestnoprávnych právomocí. V skratke, odporcovia zmluvy tvrdia, že „americkí vojaci si na Slovensku budú môcť robiť, čo chcú, a Slovensko ich nebude mať ako vyšetrovať a súdiť“. Stručne povedané, americká armáda nebude musieť nahlasovať drobné prečiny so sadzbou pod tri roky. Pokiaľ sa však americký vojak dopustí vážnejšieho trestného činu, bude o tom musieť upovedomiť aj slovenskú stranu.

Súčasný Stav

Zmluvu 12. januára jednohlasne schválila vláda. Prezidentka Zuzana Čaputová by teraz mala poveriť niektorého člena vlády, aby ju s americkou stranou podpísal. V tejto chvíli nie je nič isté. Prezidentka vyhlásila, že nepošle obrannú dohodu na Ústavný súd, bude však žiadať takzvanú interpretačnú doložku.

tags: #zmluva #s #amerikou #o #uzemi #história