Darovacia Zmluva s Ťarchou: Prevod Nehnuteľnosti s Právom Doživotného Užívania

Darovacia zmluva s ťarchou, konkrétne s vecným bremenom doživotného užívania, predstavuje špecifický právny nástroj, ktorý umožňuje vlastníkovi previesť nehnuteľnosť na inú osobu (obdarovaného) za súčasného zabezpečenia jeho práva na doživotné užívanie tejto nehnuteľnosti. Tento článok sa venuje podrobnejšiemu rozboru darovacej zmluvy s ťarchou, jej právnej úprave, náležitostiam a praktickým aspektom, ktoré je potrebné zvážiť pred jej uzavretím.

Právny Rámec Darovacej Zmluvy a Vecného Bremena

Darovanie je právne upravené predovšetkým v § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vecné bremeno je upravené predovšetkým v § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka.

Darovacia zmluva

Darovacia zmluva je právny úkon, ktorým darca bezodplatne prenecháva svoj majetok obdarovanému, a ten ho prijíma. Bezodplatnosť je základným princípom darovania, čo znamená, že darca nemôže žiadať od obdarovaného žiadne protiplnenie, či už peňažné alebo nepeňažné. Ak by v darovacej zmluve bolo uvedené protiplnenie, napríklad povinnosť zaplatiť určitú sumu, vykonať protislužbu alebo odkázať nehnuteľnosť tretej osobe, darovacia zmluva by nebola platná. V takom prípade by už nešlo o darovanie, ale o kúpnu zmluvu alebo iný právny vzťah.

Vecné bremeno

Vecné bremeno je právny inštitút, ktorý obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

V kontexte darovacej zmluvy sa najčastejšie stretávame s vecným bremenom doživotného užívania, ktoré zakladá právo inej osoby než vlastníka nehnuteľnosti nehnuteľnosť užívať (bývať v nej) až do smrti. Toto vecné bremeno prechádza aj na ďalšieho nadobúdateľa, čo znamená, ak by vlastník byt predal, byt by bol aj naďalej zaťažený vecným bremenom, ktoré by musel aj nový nadobúdateľ rešpektovať.

Prečítajte si tiež: Darovanie domu s hypotékou

Náležitosti Darovacej Zmluvy s Vecným Bremenom

Darovacia zmluva na nehnuteľnosť s vecným bremenom doživotného užívania musí obsahovať niekoľko základných náležitostí:

1. Identifikácia zmluvných strán: Každá darovacia zmluva s vecným bremenom musí obsahovať presné údaje o oboch stranách - darcovi aj obdarovanom. Ide najmä o meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo (ak je uvedené), trvalé bydlisko a v prípade právnických osôb aj IČO a sídlo spoločnosti. Určenie zmluvných strán je podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy. Zmluvné strany označte podľa údajov z občianskeho preukazu, resp. obchodného alebo živnostenského registra.
2. Špecifikácia daru: Zmluva musí presne špecifikovať darovanú nehnuteľnosť, aby bolo jasné, na aký majetok sa prevod vzťahuje. Dom musí byť označený katastrálnym územím, v ktorom sa nachádza (dobré je uviesť aj obec a okres), súpisným číslom, druhom stavby a parcelným číslom pozemku, na ktorom je dom postavený. Ak je predmetom prevodu aj pozemok, na ktorom je dom postavený alebo priľahlé pozemky (napr. dvor alebo záhrada), treba uviesť tiež parcelné číslo pozemku, jeho evidenciu v registri C alebo E, druh pozemku a výmeru pozemku. Hoci sa číslo listu vlastníctva nemusí podľa zákona uvádzať, odporúčam uviesť aj to.
3. Vymedzenie právneho úkonu: V zmluve sa musí uviesť, že darca dar daruje obdarovanému a tento dar prijíma.
4. Bezodplatnosť: Darovacia zmluva nesmie obdarovaného zaväzovať poskytnúť darcovi za dar akékoľvek protiplnenie alebo odplatu, inak by nešlo o darovaciu zmluvu.
5. Dobrovoľnosť: Darovanie musí byť dobrovoľné, a to tak na strane darcu ako aj obdarovaného.
6. Definícia vecného bremena: Vecné bremeno môže mať rôzne formy a musí byť v zmluve jasne definované. Vecné bremeno určuje, v akom rozsahu môže určitá osoba alebo osoby užívať nehnuteľnosť, prípadne akým spôsobom môže vlastník s nehnuteľnosťou nakladať. Napríklad môže byť stanovený zákaz výstavby na darovanom pozemku, čím sa zabráni tomu, aby nový vlastník menil jeho využitie. V niektorých prípadoch môže vecné bremeno umožniť užívanie nehnuteľnosti aj osobám, ktoré ju nevlastnia. Typickým príkladom je situácia, keď darca si v darovacej zmluve ponechá právo bývať v časti domu, alebo keď má iná osoba oprávnenie využívať príjazdovú cestu, záhradu či garáž na pozemku nového vlastníka. V praxi sa často stretávame aj s vecnými bremenami, ktoré zabezpečujú, že pôvodný vlastník môže nehnuteľnosť užívať bez obmedzení do konca svojho života.
7. Súhlas obdarovaného: Keďže vecné bremeno obmedzuje vlastnícke práva obdarovaného, jeho výslovný súhlas je nevyhnutný.
8. Vyhlásenia zmluvných strán: Obdarovaný najčastejšie vyhlasuje, že technický stav daru pozná z osobnej obhliadky a dar nadobúda v stave, v akom sa nachádza ku dňu podpisu zmluvy. Darca vyhlasuje, že je vlastníkom daru, je oprávnený s ním nakladať, že dar nie je predmetom súdnych, exekučných, správnych a iných konaní, ktoré by bránili splneniu povinností darcu podľa darovacej zmluvy, že si nie je vedomý žiadnych vád daru, na ktoré by mal obdarovaného osobitne upozorniť a že na dare neviaznu žiadne vecné ani záväzkové práva tretích osôb (sem patrí najmä vecné bremeno, záložné právo, nájomný vzťah a pod.).
9. Podmienky odstúpenia od zmluvy: Zmluvné strany môžu odstúpiť od zmluvy zo zákonných dôvodov (napr. ak bola zmluva uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok) alebo z dôvodov uvedených v zmluve. V zmluvách sa najčastejšie uvádza, že obdarovaný môže odstúpiť od zmluvy v prípade, ak darca uvedie v zmluve nepravdivé vyhlásenia, zriadi na byte ďalšie (v zmluve neuvedené) ťarchy alebo dá byt do nájmu a podobne. Darca môže odstúpiť od zmluvy napr. v prípade porušenia podmienok uvedených nižšie v bode 12.
10. Iné podmienky darovania. Darca môže dať v zmluve obdarovanému aj príkaz alebo zákaz nejako s bytom nakladať (napr. užívať byt len na potrebu svojho bývania a neprenajímať ho ďalej). Darca tiež môže v zmluve zaviazať obdarovaného vykonávať nejakú činnosť, ktorá ani nesúvisí s darom, ako napr. doživotne zaopatriť darcu.
11. Náklady na užívanie, opravy a údržbu predmetu daru. Zmluvné strany si môžu dohodnúť mieru účasti oprávneného z vecného bremena na nákladoch na užívaní, údržbe a opravách predmetu daru.

Proces Uzatvorenia Darovacej Zmluvy s Vecným Bremenom

1. Dohoda o darovaní: Darca a obdarovaný sa v prvej fáze musia dohodnúť na tom, čo sa daruje a za akých podmienok.
2. Spísanie darovacej zmluvy: Darovacia zmluva na 1/2 domu musí byť písomná. Pri jej spisovaní si musíte dať veľký pozor na preklepy, nejasné a neurčité formulácie najmä pri podstatných náležitostiach zmluvy, keďže tieto by mali za následok prerušenie katastrálneho konania. Zmluvu sme pre Vás pripravili tak, aby jej úprava bola pre Vás jednoduchá.
3. Osvedčenie podpisov: Darcovia musia podpisy na zmluve osvedčiť u notára alebo na mestskom či obecnom úrade. Podpisy obdarovaných nemusia byť osvedčené. Zároveň je nevyhnutné, aby bol úradne osvedčený aj podpis povinného z vecného bremena.
4. Podanie na kataster: Návrh na vklad darovacej zmluvy môžete podať na kataster osobne, poštou alebo elektronicky. Návrh na vklad môže byť vybavený v štandardnej lehote (30 dní odo dňa podania kompletného návrhu) alebo v zrýchlenej lehote (15 dní). Správny poplatok za štandardný návrh na vklad je 66 eur, za zrýchlený návrh na vklad je to 266 eur. Pri elektronickom podaní sú všetky poplatky polovičné. V prípade podania elektronického oznámenia o návrhu na vklad sa všetky poplatky znižujú o 18 eur. Pri podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti je nutné počítať s povinnosťou zaplatiť správny poplatok.
5. Odovzdanie daru: V zmluve je dohodnutý spôsob a čas odovzdania daru obdarovanému, tento by sa mal dodržať. Zmluvné strany by zároveň pri odovzdaní daru mali podpísať odovzdávací a preberací protokol, ktorý využijú aj pri prepise odberateľa pri dodávateľoch energií.
6. Daň z nehnuteľnosti: Nový vlastník časti domu má povinnosť najneskôr do konca januára roku nasledujúceho po nadobudnutí vlastníctva k časti domu (nadobudnutím vlastníctva sa rozumie deň povolenia vkladu do katastra nehnuteľností) podať na obci, v ktorej sa dom nachádza, daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti. Darca tiež podá takéto daňové priznanie, kde vyznačí, že prestal byť vlastníkom domu (alebo jeho časti).

Špecifické Situácie a Upozornenia

Darovanie medzi manželmi

Z § 143 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veci nadobudnuté za trvania manželstva darom sa nestávajú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Pri nadobudnutí veci darom, kedy je obdarovaným len jeden manžel, nadobúda túto vec obdarovaný manžel do svojho výlučného vlastníctva v podiele 1/1.

Pri nadobudnutí veci darom, kedy sú obdarovaní obaja manželia, sa darovaná vec stáva predmetom ich podielového spoluvlastníctva (nikdy však nie bezpodielového spoluvlastníctva). Ak by bol predmet darovania darovaný obidvom manželom bez bližšej špecifikácie spoluvlastníckeho podielu, platí, že manželia nadobudnú predmet darovania každý v spoluvlastníckom podiele 1/2.

Darovanie medzi manželmi - manželia si medzi sebou nemôžu darovať majetok nachádzajúci sa v BSM. Darovanie medzi manželmi však je možné v prípade vecí, ktoré patria do výlučného vlastníctva len jedného z manželov.

Darovanie majetku v BSM - ak chce jeden z manželov tretej osobe darovať majetok, ktorý je súčasťou BSM, je potrebný súhlas oboch manželov.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty darovacej zmluvy

Darovanie a predkupné právo

Darovať môžete aj spoluvlastnícky podiel k domu. Napr. ak ste zdedili 1/3 domu, môžete ju darovať. V takomto prípade však, rovnako ako pri predaji spoluvlastníckeho podielu, musíte brať do úvahy predkupné právo ostatných spoluvlastníkov (ktorí vlastnia zvyšné 2/3). Predkupné právo majú ostatní spoluvlastníci vždy, okrem prípadu, keď sa podiel prevádza (či už predajom alebo darovaním) na blízku osobu. V takomto prípade spoluvlastník predkupné právo nemá. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade (rodičia a deti, starí rodičia a vnuci), súrodenec a manžel. Iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

POZOR! So zriadením vecného bremena doživotného užívania musia súhlasiť všetci spoluvlastníci aj v prípade, ak je predmetom darovania spoluvlastnícky podiel.

Vrátenie daru

Zákon umožňuje darcovi domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa voči darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Za hrubé porušenie dobrých mravov sa považuje spáchanie trestného činu alebo priestupku voči darcovi alebo členom jeho rodiny, hrubé urážky voči darcovi aj neposkytnutie pomoci darcovi či jeho rodine v núdzi. Vrátenia daru sa však môže domáhať len darca, jeho rodine alebo dedičom toto právo nepatrí. Ak bolo darcov viac, po smrti jedného z nich sa vrátenia daru môžu domáhať ostatní darcovia.

Ak by sa darca domáhal vrátenia daru po tom, čo obdarovaný dar ďalej previedol na tretiu osobu, obdarovaný by musel darcovi namiesto časti domu poskytnúť náhradu vo výške hodnoty daru.

Aj obdarovaný je oprávnený vrátiť dar, a to v prípade, ak ho darca vopred neupozornil na vady daru, ktoré mu boli v čase darovania známe.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty darovania v domovoch dôchodcov

V darovacej zmluve možno dohodnúť aj iné podmienky pre vrátenie daru obdarovaným alebo domáhanie sa vrátenia daru darcom. Takéto vrátenie daru sa považuje za odstúpenie od darovacej zmluvy.

Dôležité upozornenia pred uzatvorením zmluvy

1. Skontrolujte aktuálny list vlastníctva, či je darca vlastníkom domu a či na dome nie sú zapísané vecné práva tretích osôb (vecné bremeno, predkupné právo alebo záložné právo) alebo nájomné práva. Tieto by potom zaväzovali aj obdarovaného.
2. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (aj k domu) z darcu na obdarovaného nastáva až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Zjednodušene povedané: Kým nie je nový vlastník zapísaný na liste vlastníctva, dom mu nepatrí.
3. Uzatvorenie darovacej zmluvy, ktoré by predpokladalo darovanie až po smrti poručiteľa je zákonom vylúčené. Takáto darovacia zmluva je neplatná. Ak však darca zomrie po uzatvorení zmluvy, a táto ešte nebola predmetom zápisu v katastri nehnuteľností, dedičia sú viazaní vôľou darcu a sú povinní dar obdarovanému vydať.
4. Darovaním majetku ho neochránite pred exekúciou. Ak darca v postavení dlžníka daruje svoj majetok a tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky, veriteľ sa môže domáhať na súde určenia, že takáto darovacia zmluva je voči nemu neúčinná. Veriteľ sa potom môže uspokojiť exekúciou na tomto majetku voči obdarovanému.
5. Dary sa započítavajú do dedičstva. Ak darca ako poručiteľ nespísal závet, po jeho smrti sa zo zákona započítava dedičovi do dedičského podielu to, čo za života od darcu bezplatne dostal. O to bude menšie jeho dedičstvo oproti ostatným dedičom. Nezapočítavajú sa iba bežné (obvyklé) veci, dom však určite áno.
6. Hypotéka - je potrebné dať si pozor na darovanie spoluvlastníckeho podielu na dome v prípade, ak je dom zaťažený záložným právom hypotekárnej banky. V prípade prevodu hoci aj len malého spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu (aj blízku) bez informovania banky môžete porušiť podmienky banky, za ktorých Vám poskytla úver. To môže mať za následok okamžité zosplatnenie úveru, v dôsledku čoho by ste museli hneď vyplatiť celý zostatok úveru.

tags: #darovacia #zmluva #s #tarchou #vzor