
Rozhodnutie opustiť zamestnanie je zásadný krok, ktorý si vyžaduje dôkladné zváženie. Ovplyvňuje nielen profesionálny život, ale aj finančnú stabilitu a osobnú pohodu. Či už ste nespokojní so súčasnou prácou, hľadáte nové výzvy alebo máte problémy s kolegami či nadriadenými, je dôležité si uvedomiť, že výpoveď nie je jednoduché rozhodnutie.
Zamestnanci sa rozhodujú pre odchod z rôznych dôvodov, ktoré často súvisia s viacerými faktormi naraz. Medzi najčastejšie patria:
Pred rozhodnutím o výpovedi je dôležité zvážiť, ako sa na vaše rozhodnutie budú pozerať potenciálni budúci zamestnávatelia. Niektoré firmy môžu oceňovať dynamiku a bohaté skúsenosti, iné to môžu vnímať ako znak nestálosti a nedostatku lojality. "Job hopping", teda časté zmeny zamestnania, má svoje výhody aj nevýhody:
Pri pracovnom pohovore sa vás budú pýtať na dôvody odchodu z poslednej práce, preto je dôležité mať pripravenú odpoveď.
Pred definitívnym rozhodnutím o výpovedi je dôležité si položiť niekoľko otázok:
Prečítajte si tiež: Práca v Štúrove pre opatrovateľov
Niekedy môže stačiť otvorená komunikácia a vyjednávanie, ktoré prinesú výraznú úľavu a zmenu, ktorú potrebujete. Vyhnúť sa neuváženým rozhodnutiam vám môže ušetriť nielen stres, ale aj finančné problémy.
Ak sú dôvody na ukončenie pracovného pomeru jednoznačné, je potrebné podniknúť isté preventívne kroky.
Ukončenie pracovného pomeru môže prebiehať viacerými spôsobmi - výpoveďou zo strany zamestnanca, dohodou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru. Podanie výpovede je právny úkon, ktorý nemusí byť zdôvodnený.
Ak sa rozhodnete ukončiť pracovný pomer mimo skúšobnej doby, máte k dispozícii dva hlavné varianty - dohodou a výpoveďou. Obe formy sa realizujú písomne - doručením žiadosti o ukončenie pracovného pomeru zamestnávateľovi. Najjednoduchšie je dohodnúť sa so zamestnávateľom na konkrétnom dni ukončenia pracovného pomeru. Ak zamestnávateľ nesúhlasí, začína vám plynúť výpovedná lehota od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Výpovedná lehota je jednomesačná, ak na danom mieste pracujete menej než rok, inak dvojmesačná. Po jej uplynutí zaniká pracovnoprávny vzťah medzi vami a zamestnávateľom.
Po skončení pracovného pomeru máte povinnosť prihlásiť sa na úrade práce, kde môžete požiadať o podporu v nezamestnanosti. Pre získanie dávky v nezamestnanosti musíte mať aspoň 730 dní poistenia v nezamestnanosti za posledné štyri roky pred podaním žiadosti. Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje počas šiestich mesiacov.
Prečítajte si tiež: Pokrytie životných nákladov
Ak ste nenašli okamžite pracovnú ponuku, ktorá by spĺňala vaše požiadavky, môžete využiť možnosť absolvovať rekvalifikačný kurz zadarmo prostredníctvom úradu práce. Projekt Zručnosti pre trh práce umožňuje nezamestnaným zúčastniť sa akreditovaných kurzov a školení, ktoré hradí v plnej výške.
Namiesto okamžitej výpovede zvážte aj iné možnosti, ako napríklad:
Jeden podnikateľ uviedol, že by mohol zamestnať 12 ľudí s platom 760€, no neurobí to. Dôvodom sú prekážky, ktoré mu kladie štát. Argumentuje tým, že ženy rodia deti a štát mu zakazuje pýtať sa ženy, či chce rodiť dieťa. Ak žena otehotnie, ide na 3 roky na materskú, počas ktorej ju nemôže prepustiť. Musel by zamestnať náhradu a po návrate ženy z materskej by musel prepustiť náhradu. Po návrate z materskej musí dať žene minimálne takú mzdu, akú poberal ten, kto pracoval na jej mieste počas jej neprítomnosti, a takisto dať jej plnú dovolenku, ako keby bola počas celej tej doby v práci.
Ďalším problémom je, že nemôže prepustiť človeka v "chránenom veku", takže by bol nútený mu platiť mzdu, aj keby nepracoval tak, ako by mal. Ak by nerobil svoju prácu dobre, musel by zamestnať ďalšieho človeka, ktorý by tú prácu za neho spravil, alebo napravil. Taktiež je riskantné prepustiť zamestnanca z hocijakého dôvodu (napr. ak nemá dosť financií, alebo sa mu nepáči ich práca), pretože je vysoké riziko, že pôjdu na súd a vyhrajú.
Podľa údajov z roku 2011 by plat 760€ stál firmu až 1572€. Ľudia platia štátu skoro polovicu z toho, čo zarobia. Ľudia nad 35 rokov majú nárok zo zákona na 25 dní dovolenky.
Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty
Podnikateľ by predal svoj apartmán a presťahoval by sa do nájomného bytu. Dúfal by, že 90,000€, ktoré by predajom získal, by mu stačilo. Zamestnal by 13 ľudí. Potreboval by 12 ľudí, plus jedného ako náhradu za toho, kto by bol na dovolenke. 14 ľudí vrátane neho by pracovalo v 158 metrov štvorcových veľkej, pekne zariadenej komfortnej kancelárii. Celkové náklady by platil každý mesiac, bez ohľadu na príjem. Na to, aby pokryl svoje náklady, musel by nastaviť svoje ceny k odrobenému času na 25,627€ / 1000 = 25€/hod. Ak by si nastavil na tieto ceny 20% zisk, cena by bola 30€/hodinu. Z týchto 37€ by išlo 7€ rovno štátu a 30€ pre firmu. Ak by sa mu podarilo predať 1000 hodín služieb mesačne, jeho zisk by bol 4,373€. Mohol by zaplatiť sebe hrubú mzdu 2,446€, to by stálo firmu 3,144€. Z tohto 1,521 by bol jeho čistý zárobok, teda skoro dvojnásobok toho čo zarobia jeho zamestnanci a firme by zostal zisk 948€ pred zdanením. Z tohto by zaplatil 95€ firemnú daň a daň z miestnych firiem, čo je 2% z príjmov firmy, čo je 587€. Takže on by zarobil 1,521€ mesačne, no nezabúdajme že predal svoj 90,000€ apartmán a investoval tie peniaze do firmy. Musel by si prenajať byt za najmenej 300€, ináč by sa stal bezdomovcom. Takto by mohol ušetriť mesačne 900€, takže jeho 90,000€ investícia do firmy by sa vrátila za 100 mesiacov. Potreboval by 9 rokov na to, aby sa mu navrátila investícia do firmy, tak aby si mohol naspäť kúpiť apartmán. Za týchto podmienok sa necíti byť ničím motivovaný do toho, aby predal svoj apartmán a investoval peniaze do novej firmy.
Konkurencia predáva rovnakú službu, no nelegálne, účtujúc si 9€/hodinu. Jednoducho dajú do vrecka peniaze, bez akéhokoľvek dokladu, ktoré takisto neobsahujú ani DPH. Nenesú tak žiadnu zodpovednosť, nie sú žiadne záruky, oficiálne vlastne ani nič nerobia, neexistuje ani žiadny oficiálny záznam o ich existencii. Nemusia si prenajať kanceláriu alebo zamestnať účtovníka. Ak toto robia 5 hodín denne, môžu ľahko zarobiť 1000€ mesačne.
Konkurencia by mu robila antikampaň. Označovali by ho za chamtivého kapitalistu, ktorý si účtuje 37€ za prácu, ktorú oni robia za 9€. Musel by rátať s tým, že veľa jeho zamestnancov by prišlo ku nemu len kvôli tomu, aby mu ukradli know how alebo jeho klientov. Vylákali by ich tým, že by im nasľubovali rovnaké služby za zlomok jeho ponúkanej ceny. Po tom, ako by získali na svoju stranu dostatok jeho klientov, pokúšali by sa urobiť čo najviac škody vo firme, alebo nepracovať, aby bol nútený ich prepustiť. Potom by išli na súd, s tým že ich prepustil nelegálne a vyhrali by súd. Zatiaľ by veselo pracovali pre jeho bývalých klientov, ktorí ho stáli obrovské peniaze, aby ich získal.
Toto je dôvod, prečo nezamestnáva ľudí. A myslí si že aj veľa iných podnikateľov podobných jemu rozmýšľa rovnako a teda takisto nezamestnajú ľudí pre tie isté dôvody. A to je dôvod, prečo čím ďalej tým viac ľudí je bez práce, kupujú si menej a menej vecí, takže platia menej a menej DPH. Ak by štát bral z jeho príjmu maximum tak, aby bola miera uspokojenia veriteľov pokiaľ možno čo najväčšia.