
Sociálny fond je dôležitý nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa. Podnikajúce fyzické osoby, ktoré zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca, majú povinnosť vytvárať pre vybranú skupinu zamestnancov sociálny fond. Tvorbu a čerpanie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o SF). Tento zákon znamená pre zamestnancov zdroj plnení predovšetkým sociálneho charakteru.
Sociálny fond (ďalej len SF) má povinnosť tvoriť každý zamestnávateľ pôsobiaci na území Slovenskej republiky bez ohľadu na svoju právnu formu a na počet zamestnancov. Podľa ustanovenia § 7 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP) sa za zamestnávateľa považuje tá FO, ktorá zamestnáva aspoň jednu FO v pracovnoprávnom vzťahu (ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch). Povinný prídel do SF vo výške 0,6 % tvoria zamestnávatelia, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, tzn. aj podnikatelia - FO. Povinný prídel vo výške 0,6 % musia tvoriť aj podnikatelia - zamestnávatelia, ktorí z podnikania vykazujú stratu a aj podnikateľ, ktorý zamestnáva len jedného zamestnanca. Napríklad, ak podnikateľ spĺňa hore uvedené podmienky, ale nedôjde v jeho firme k uzavretiu kolektívnej zmluvy, povinný prídel do SF vo výške 1 % nemôže tvoriť.
SF sa tvorí, podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o SF, aj ďalšími zdrojmi v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 a 3 zákona o SF. Ďalšími zdrojmi môžu byť dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do SF. Zdrojom fondu môžu byť aj prídely zamestnávateľa z použitého zisku.
V príspevku sa budeme zaoberať tvorbou a použitím sociálneho fondu u podnikateľov - fyzických osôb, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva. Ukážeme si postup účtovania nielen v peňažnom denníku, ale aj v pomocnej evidencii - v knihe sociálneho fondu. Peňažný denník je hlavnou účtovnou knihou JÚ. Všetky zápisy v peňažnom denníku musia vyjadrovať len finančné operácie, s výnimkou vybraných účtovných prípadov, ako sú napríklad odpisy. V peňažnom denníku je neprípustné účtovať operácie charakteru predpisu platieb, odvodov a podobne. O tvorbe a čerpaní SF sa účtuje v peňažnom denníku podľa § 17 ods. 3 Postupov účtovania v JÚ. Prírastky a úbytky SF sa účtujú ako príjmy a výdavky v peňažnom denníku.
Peňažné prostriedky SF by mal zamestnávateľ viesť, podľa § 6 ods. 1 zákona o SF, na osobitnom účte. Na tento účet sa finančné prostriedky prevádzajú, podľa § 6 ods. 2 zákona o SF, vo výške 1/12 do 15 dní po začatí každého mesiaca vo forme preddavkov z predpokladanej ročnej výšky základu na určenie povinného prídelu. V súlade s ustanovením § 6 ods. 1 zákona o SF nie je potrebné mať finančné prostriedky SF vedené na osobitnom bankovom účte. Podnikateľ spĺňa podmienku § 6 ods. 1 zákona o SF aj vtedy, keď eviduje finančné prostriedky SF v operatívnej evidencii. Pre evidenciu v sústave JÚ je to kniha SF.
Prečítajte si tiež: Súčasný dôchodkový systém
Povinný prídel do SF je u zamestnávateľa - podnikateľa, považovaný, v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona o SF, za výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Zamestnávateľ nesmie zabudnúť na skutočnosť, že tvorba SF je daňovým výdavkom. Ak by sa rozhodol použiť finančné prostriedky zo SF na iné účely, ako určuje zákon o SF, nemohol by tvorbu SF účtovať ako daňový výdavok, ktorý ovplyvňuje základ dane. Použitie (čerpanie) SF nie je možné účtovať u podnikateľa, ktorý SF tvorí ako výdavok daňový, ktorý ovplyvňuje ZD, lebo daňovým výdavkom je podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona o SF tvorba SF.
Podľa § 15 ods. 1 písm. d) ZÚ má podnikateľ, ktorý účtuje v sústave JÚ, povinnosť účtovať aj v pomocných knihách, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke, napríklad v pomocnej knihe o zložkách majetku, o záväzkoch z pracovnoprávnych vzťahov. Postupy účtovania v JÚ ukladajú podnikateľom v § 17 ods. 3 povinnosť účtovať v knihe SF. ZÚ a ani Postupy účtovania neurčujú, ako má kniha SF vyzerať a čo všetko má obsahovať.
Podnikateľom, ktorí nemajú otvorený bankový účet SF, odporúčame postupovať tak, aby v priebehu roku na základe podkladov zo mzdovej evidencie evidovali výšku tvorby SF v každom mesiaci. Pri uzatváraní účtovných kníh, to je k 31. 12., spočítajú celkovú sumu tvorby SF a zaúčtujú ju v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok daňový. Takýto postup je v súlade s ustanovením § 17 ods. 3 Postupov účtovania v JÚ. Podnikateľ zaúčtuje 31. 12. Uzávierkové účtovné operácie sú špecifické účtovné zápisy sústavy JÚ, ktoré sa neprejavujú ako prírastky alebo úbytky peňažných prostriedkov v pokladnici alebo na bankovom účte, a pritom ovplyvňujú ZD.
Podnikateľ, ktorý má finančné prostriedky SF uložené na účte SF, zaúčtuje tvorbu SF, tzn. prevod finančných prostriedkov z pokladnice alebo z bežného bankového účtu na účet SF, v peňažnom denníku a aj v knihe SF. Podnikateľ, ktorý nemá otvorený bankový účet SF, v priebehu roku neúčtuje v peňažnom denníku, ale v knihe SF účtuje priebežne počas roku. Tvorbu SF zaúčtuje do knihy SF v deň tvorby, obyčajne v deň výplaty miezd zamestnancom, ako prírastok (tvorba) SF.
Podnikateľ zaúčtuje čerpanie SF v deň, kedy vyplatí finančné prostriedky zamestnancovi. Podnikateľ, ktorý bude použitie SF účtovať, zaúčtuje výdavok peňažných prostriedkov z bankového účtu SF do pokladnice cez priebežné položky a vyplatenie finančnej čiastky zo SF zamestnancovi zaúčtuje ako výdavok, ktorý neovplyvňuje ZD. výdavok neovplyvňujúci ZD v stĺpci „Čerpanie SF“. Priebežné položky sa účtujú podľa § 15 ods. 7 Postupov účtovania v JÚ pri prevodoch medzi pokladnicou a účtami v banke, pri prevodoch medzi pokladnicami a pri prevodoch medzi účtami v banke. Podnikateľ môže postupovať aj tak, ak sa tak dohodne so zamestnancom, že čerpanie SF uskutoční prevodom z účtu SF na bankový účet zamestnanca. výdavok neovplyvňujúci ZD. výdavok neovplyvňujúci ZD. Ak sa podnikateľ rozhodne a účtovný program mu to dovolí, môže stĺpec „Výdavky neovplyvňujúce ZD“ podrobnejšie členiť, aj keď mu túto povinnosť Postupy účtovania v JÚ neustanovujú. Čerpanie SF by nemal podnikateľ účtovať až v rámci uzávierkových účtovných operácií, pretože pri čerpaní SF zamestnancovi skutočne peňažné prostriedky vypláca, tzn. musí ich vybrať z pokladnice a odovzdať zamestnancovi.
Prečítajte si tiež: Dátum vyplatenia dôchodku
Podnikateľka Regína R., ktorá podniká ako FO a účtuje v sústave JÚ, zamestnáva 5 zamestnancov, s ktorými má uzavretú pracovnú zmluvu a 2 zamestnancov, s ktorými má uzavretú dohodu o vykonaní práce. Vo firme podnikateľky nepôsobí odborová organizácia, tzn. že podnikateľka nemá uzavretú kolektívnu zmluvu. Regína tvorí SF podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o SF, tzn. vo výške 0,6 % (povinný prídel). Peňažné prostriedky SF má uložené na osobitnom bankovom účte SF. Výplatný termín je vo firme určený na 15. Stravovanie zabezpečuje zamestnancom prostredníctvom stravných lístkov v hodnote 80 Sk, z čoho Regína ako zamestnávateľ hradí zamestnancom 49 Sk a 2 Sk prispieva zo SF. Dňa 20. 3. 2007 kúpila pre zamestnancov z prostriedkov SF 2 voľné vstupy na krytú plaváreň za 1 000 Sk.
Podnikateľka dňa 15. 3. Tvorbu SF zaúčtovala do peňažného denníka a do knihy SF. Do peňažného denníka zaúčtovala 15. 3. výdavok peňažných prostriedkov z pokladnice 510 Sk. Do knihy SF zaúčtovala podnikateľka tvorbu SF 15. 3.
Podľa § 152 ods. 3 ZP zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac však za každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len ZCN), čo je v súčasnosti 49 Sk. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov aj podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o SF. U zamestnancov príspevky zo SF, podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, sú od dane oslobodené, lebo od dane z príjmov sú oslobodené príjmy poskytnuté ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov s odvolaním sa na § 152 ZP. Ak zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravný lístok zo SF 2 Sk, ide o príspevok v súlade s ustanovením § 152 ZP.
Podnikateľka Regína prispela na stravné lístky zamestnancom zo SF celkom 200 Sk (2 x 20 x 5). Sumu 200 Sk previedla z účtu SF do pokladnice, lebo hotovostnou platbou hradila celú faktúru za stravné lístky. Podnikateľka zaúčtuje uvedené hospodárske operácie do peňažného denníka 15. 3. 2007. Nákup stravných lístkov zaúčtuje ako daňový výdavok vo výške 5 019 Sk (4 900 + 119), z čoho suma 4 900 Sk = 5 x 49 x 20 (5 = počet zamestnancov, 49 Sk = hodnota stravného lístka, ktorú môže zamestnávateľ účtovať ako výdavok daňový, 20 = počet pracovných dní) a suma 119 Sk je sprostredkovateľská odmena, ktorá je daňovým výdavkom zamestnávateľa. Do knihy SF zaúčtuje čerpanie SF 15. 3.
Do peňažného denníka zaúčtuje 20. 3. Ak by podnikateľka uhrádzala lístky na plaváreň platbou v hotovosti, účtovať by musela najprv prevod peňažných prostriedkov z bankového účtu SF do pokladnice cez priebežné položky a potom čerpanie SF. Do knihy SF zaúčtuje podnikateľka 20. 3. Por. Výdavky neovplv. Por. Por. Por.
Prečítajte si tiež: Dátum výplaty predčasného dôchodku v septembri
Podnikateľ nemá uzavretú kolektívnu zmluvu a nevedie osobitný bankový účet SF. Výplatný termín podnikateľa je 15. deň v mesiaci, kedy aj eviduje tvorbu SF v knihe SF. Dňa 15. 4. 2007 vyplatil dvom zamestnancom príspevok na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, a to každému v sume 250 Sk.
V súlade s ustanovením § 6 ods. 1 zákona o SF nie je potrebné, aby mal podnikateľ otvorený osobitný bankový účet, na ktorom by mal uložené finančné prostriedky SF. Podľa uvedeného ustanovenia zákona o SF majú byť prostriedky SF vedené na osobitnom účte fondu zamestnávateľa, tzn. u podnikateľov, ktorí účtujú v sústave JÚ, postačí, ak budú finančné prostriedky SF evidovať v knihe SF. Podnikateľ Roman nemá otvorený osobitný účet SF, preto bude v roku 2007 postupovať tak, že v priebehu roku nebude účtovať tvorbu SF do peňažného denníka, ale bude tvorbu SF účtovať len do knihy SF. K 31. 12. Do knihy SF zaúčtuje podnikateľ vždy 15.
Podnikateľ prispel na dopravu u dvoch zamestnancov, ktorí spĺňajú stanovené kritériá, sumou 500 Sk. Použitie SF zaúčtuje podnikateľ do peňažného denníka v deň, kedy vyplatil sumu 500 Sk zamestnancom, ktorí splnili podmienky podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona o SF. Dňa 15. 4. výdavok peňažných prostriedkov z pokladnice 250 Sk, účtované na základe výdavkového pokladničného dokladu, na ktorom zamestnanec Mirko M. výdavok peňažných prostriedkov z pokladnice 250 Sk, účtované na základe výdavkového pokladničného dokladu, na ktorom zamestnanec Marek M. Por. neovplv. Por.
Podnikateľ, ktorý poskytuje zamestnancom príspevok na dopravu do zamestnania podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona o SF, má povinnosť podľa ustanovenia § 7 ods. 6 zákona o SF viesť evidenciu o poskytovaní príspevkov. Súčasťou tejto evidencie sú doklady, ktoré preukazujú vynaložené výdavky zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť. Por.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancovi, gastrolístky musia byť poskytnuté vopred, aby mal zamestnanec možnosť si za ne kúpiť stravu. Vopred odovzdané gastrolístky na určitý čas sa účtujú na ťarchu účtu 335 - Pohľadávky voči zamestnancom so súvzťažným zápisom v prospech účtu 213 - Ceniny. Tento účtovný zápis sa vykoná v momente odovzdania gastrolístkov zamestnancovi.
Účtuje sa v sume, akou zamestnávateľ prispieva na stravovanie zo sociálneho fondu.
Zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť elektronickú stravovaciu kartu v určitej hodnote. Ak zamestnávateľ na začiatku, resp. odpracovaných dní zamestnanca v danom mesiaci (napr. môže nastať nesúlad. elektronických stravovacích kariet.
Z pohľadu zamestnanca sú príjmy (peňažné aj nepeňažné plnenie) zo závislej činnosti definované a zdaniteľné v súlade s § 5 zákona č. 595/2003 Z. z.
Definované v § 3 ods. 2 a § 5 ods.
Definované v § 9 a § 5 ods.
§ 5 ods. 7 písm.
§ 7 ods. 1 písm.
§ 7 ods. 1 písm.
Povinné plnenia voči zamestnancom, či už ide o stravovanie alebo rekreácie, vstupujú zamestnávateľovi do daňových výdavkov. Dobrovoľné plnenia zo sociálneho fondu - nad rozsah ustanovený predpismi, tzn. podľa znenia zákona o dani z príjmov je oslobodená suma príspevku v súlade s § 152a Zákonníka práce. Musia byť teda splnené podmienky a výška príspevku na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Ak zamestnávateľ zo sociálneho fondu poskytne príspevok nad tento stanovený rozsah, táto časť príspevku bude u zamestnanca podliehať zdaneniu, odvodom.
§ 5 ods. 7 písm.
Ak má zamestnávateľ zamestnancov zaradených do tretej a štvrtej rizikovej kategórie v súlade s § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov, má povinnosť prispievať zamestnancovi do doplnkového dôchodkového sporenia. V súlade so zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ povinný platiť príspevky vo výške najmenej 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Či už ide o povinné, alebo by prípadne platil dobrovoľné príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, sú v súlade s § 19 ods. 3 písm.
Z pohľadu zamestnanca predstavujú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom jeho nepeňažný príjem, ktorý nenájdeme definovaný vo „výnimke“ (nie je predmetom dane/oslobodené od dane) - v súlade s § 5 zákona o dani z príjmov podlieha zdaňovaniu. Výnimku však nájdeme v sociálnom poistení, podľa ktorej sa tento príjem nezahŕňa do vymeriavacieho základu.
Zo sociálneho fondu je možné poskytnúť zamestnancovi aj sociálnu výpomoc. Pri posudzovaní povinnosti zdaňovania u zamestnanca je dôležitý konkrétny účel sociálnej výpomoci. § 5 ods. 7 písm. z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu.
Plnenia zo sociálneho fondu, či už ide o peňažné alebo nepeňažné plnenia, teda môžu byť zdaniteľné aj nezdaniteľné. Zároveň platí, že ak peňažný, nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) a do zdravotnej poisťovne (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov).
Zamestnávateľ je povinný poskytovať svojim zamestnancom za vykonanú prácu mzdu a ďalšie plnenia v zmysle Zákonníka práce a ostatných pracovnoprávnych predpisov.
Charakter účtovnej dokumentácie, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 31 až § 36 zákona o účtovníctve, má celá tzv. mzdová agenda, ktorú tvoria písomnosti dokladujúce evidenciu, výpočet, zdaňovanie miezd a realizáciu zákonných a ostatných zrážok zo mzdy.
Mzdy a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov poskytované v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce a pracovnoprávnych predpisov sa v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bodu 6 zákona o dani z príjmov považujú za daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Ak sú zamestnancom poskytované plnenia nad rámec Zákonníka práce, je potrebné skúmať, či ide o nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve uzavretej medzi zamestnávateľom a príslušným odborovým orgánom a či Zákonník práce povoľuje rozšírenie nárokov v kolektívnej zmluve. Kolektívna zmluva môže byť nahradená aj vnútorným predpisom zamestnávateľa, ale len v prípade, ak to Zákonník práce pripúšťa. Plnenia poskytované vo väčšom rozsahu, ako ustanovuje Zákonník práce alebo ako sú dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, nie je možné uplatniť do daňových výdavkov, napr.
Výdavky na tvorbu sociálneho fondu vo forme prídelu do tohto fondu v súlade so zákonom o sociálnom fonde sa v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov považujú za daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Daňová uznateľnosť výdavkov vyplýva aj z § 21 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. Výdavky na tvorbu sociálneho fondu nad rámec zákona o sociálnom fonde nie je možné uplatniť do daňových výdavkov, napr.
V § 7 ustanovujú, že zúčtovanie miezd zamestnancov sa vykonáva na mzdových listoch alebo v inej evidencii podľa zákona o dani z príjmov. Podklady na zápisy v mzdových listoch už boli podrobne opísané v príspevku v časti II. Mzdová dokumentácia ako súčasť účtovníctva.
Postupy účtovania v PÚ upravujú v § 51 zúčtovanie so zamestnancami a orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia. S účtovaním miezd čiastočne súvisia aj iné ustanovenia postupov účtovania v PÚ, a to napríklad § 53 Účtovanie pohľadávok voči spoločníkom, členom družstiev a účastníkom združenia a § 54 Účtovanie záväzkov voči spoločníkom, členom družstiev a účastníkom združenia.
tags: #dátum #účtovného #prípadu #podvojné #účtovníctvo #sociálny