Dávky v nezamestnanosti a podmienky ich získania pri výpovedi zo strany zamestnanca

Strata zamestnania je náročná životná situácia, ktorá môže nastať nečakane. Dávka v nezamestnanosti predstavuje dôležitú finančnú podporu, ktorá má pomôcť preklenúť toto neľahké obdobie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti na Slovensku, s dôrazom na situáciu, keď zamestnanec podal výpoveď, o jej výške, dĺžke poberania, povinnostiach poberateľa a ďalších dôležitých aspektoch.

Kto má nárok na dávku v nezamestnanosti?

Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý, kto je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a splnil zákonom stanovené podmienky. Konkrétne ide o tieto podmienky:

Evidencia na úrade práce

Je potrebné byť zaregistrovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Ak sa prihlásite do 7 kalendárnych dní odo dňa skončenia zamestnania na úrade, v ktorého územnom obvode máte trvalý pobyt, zaradia vás do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení zamestnania. Ak sa prihlásite do 10 dní od skončenia pracovného pomeru, zaradia vás do evidencie od nasledujúceho dňa po skončení práce. Ak sa prihlásite neskôr, evidencia začne až dňom podania žiadosti. Uchádzač o zamestnanie osvedčuje skutočnosti rozhodné pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie pri podávaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a je povinný najneskôr do 3 pracovných dní písomne oznámiť úradu každú zmenu oproti predchádzajúcemu zápisu v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Doba poistenia v nezamestnanosti

V posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie musíte byť poistený v nezamestnanosti minimálne 730 dní (dva roky). Do tohto obdobia sa započítava povinné poistenie zamestnanca (odvádza zamestnávateľ) a dobrovoľné poistenie.

Ukončenie pracovného pomeru

Dôvod skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na právo bývalého zamestnanca uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti, na jej výšku alebo dobu jej poberania. To znamená, že nárok na dávku vzniká bez ohľadu na to, či ste dali výpoveď vy, alebo vám bola daná výpoveď. Na Slovensku sa neskúma dôvod ukončenia pracovného pomeru. Je úplne jedno, či dáte výpoveď vy, alebo vás nešťastnou náhodou prepustia. Podpora v nezamestnanosti bude úplne rovnaká a bez žiadnych obmedzení. Skúma sa len to, či ste vy alebo váš zamestnávateľ platili poistenie v nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a nemocenské dávky: Postup

Aktívna živnosť

Na získanie nároku na dávku v nezamestnanosti platí, že nemôžete mať aktívnu živnosť. Živnosť buď zrušíte alebo stačí, ak vykonávanie živnosti pozastavíte na určitú dobu. V prípade pozastavenej alebo zrušenej živnosti máte nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia ostatných podmienok.

Kto nemá nárok na dávku v nezamestnanosti?

Nárok na dávku v nezamestnanosti nevzniká v týchto prípadoch:

Nedostatočná doba poistenia

Ak ste neboli poistený v nezamestnanosti dostatočne dlho (aspoň 730 dní).

Poberanie dôchodku

Ak ste poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Nezaevidovanie sa na úrade práce

Ak nie ste evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Prečítajte si tiež: Dávky v hmotnej núdzi a bývanie

Príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom

Ak máte príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa poistenie v nezamestnanosti neplatí.

SZČO bez dobrovoľného poistenia

Ak ste SZČO a platili ste si len povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti.

Ako sa vypočíta výška dávky v nezamestnanosti?

Výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný. Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % z tohto DVZ.

V prípade, ak zamestnanec pracoval počas posudzovaného obdobia súčasne u viacerých zamestnávateľov, doba poistenia za toto obdobie sa zaráta len raz. Ak občan pred zaradením do evidencie, za rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky t. j. za posledné 2 roky mal poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanec z dvoch pomerov (pracovná zmluva a dohoda o pracovnej činnosti na pravidelný príjem), tak výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z oboch zárobkov.

Maximálna výška dávky v nezamestnanosti

Výška podpory v nezamestnanosti závisí od výšky platených odvodov. Limitovaná je len maximálna dávka v nezamestnanosti. Maximálny DVZ sa mení vždy k 1. júlu daného roka a vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ), ktorý sa určuje raz ročne.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o nemocenských dávkach

Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac.

Príklad výpočtu dávky v nezamestnanosti v roku 2025 (od 1.7.2025 do 30.6.2026):

  • 1503,20 eura za mesiac s 30 dňami (50 % z 100,2083 € x 30 dní)
  • 1553,30 eura za mesiac s 31 dňami (50 % z 100,2083 € x 31 dní)

Tento výpočet vychádza z pravidiel, že dávka v nezamestnanosti sa určuje ako 50 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) vynásobeného počtom dní v príslušnom mesiaci.

Ako dlho sa vypláca dávka v nezamestnanosti?

Podporné obdobie v nezamestnanosti trvá maximálne šesť mesiacov. Počas tejto doby má uchádzač o zamestnanie získať nové zamestnanie alebo si doplniť svoje odborné zručnosti, ktoré môžu pomôcť na trhu práce. Po zálohe tejto doby nárok na dávku zaniká.

Výnimka: Podporné obdobie 4 mesiace

Poistenec má podľa § 105 ZSP podporné obdobie 4 mesiace vtedy, ak podľa § 104 ods. 2 ZSP skončil pracovný pomer na dobu určitú a nebol povinne poistený v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca. Na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti na podporné obdobie 4 mesiace nie je postačujúca doba dobrovoľného poistenia v rozsahu najmenej 2 rokov, ale aj určité obdobie povinného poistenia v nezamestnanosti, lebo musí ísť výlučne o poistencov, ktorí boli zaradení do evidencie po skončení pracovného pomeru na dobu určitú.

Zároveň na splnenie podmienky, v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie, nemôže byť preukázané poistenie v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca, napríklad nemôže ísť o poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanca v pracovnom pomere na neurčitý čas.

Ako požiadať o dávku v nezamestnanosti?

Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Žiadosť je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne alebo vám formulár poskytne Sociálna poisťovňa. Žiadosť vyplníte a odošlete na adresu pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. O dávku v nezamestnanosti nežiadajte na oboch úradoch súčasne.

K žiadosti o dávku nie je potrebné priložiť žiadne iné doklady. To neplatí, ak ste policajt alebo vojak, ktorí k žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložia aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

Príklad

Žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nepredložil žiadosť o dávku v nezamestnanosti pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta svojho trvalého pobytu, ktorým je mesto Trenčín, ale pobočke Sociálnej poisťovne, v ktorej bol evidovaný jeho zamestnávateľ a on ako zamestnanec, v meste Považská Bystrica. Keďže žiadateľ o dávku v nezamestnanosti predložil žiadosť o dávku v nezamestnanosti na miestne nepríslušnú pobočku Sociálnej poisťovne, pobočka Sociálnej poisťovne v Považskej Bystrici ju bezodkladne postúpi pobočke Sociálnej poisťovne v Trenčíne. Lehota na rozhodnutie o žiadateľovej dávke v nezamestnanosti začne plynúť až od doručenia žiadosti pobočke Sociálnej poisťovne v Trenčíne, ktorá je pre tento prípad správnou pobočkou Sociálnej poisťovne, ktorá má právo rozhodovať o tejto žiadosti.

Kedy dostanete prvú dávku?

Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie. Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac).

Povinnosti poberateľa dávky v nezamestnanosti

Ako poberateľ dávky máte povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní.

Hlásenie na úrade práce

Každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok, sa musí pravidelne „hlásiť“ na úrade práce. Cieľom je, aby človek „nezaspal“ a nezobudil sa po pol roku, keď sa už práca bude hľadať ťažko. Uchádzač o zamestnanie, aj keď požiada úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o pomoc pri hľadaní zamestnania, je povinný, podľa § 34 zákona, si zamestnanie aktívne hľadať i sám, a to tak, aby toto hľadanie mohol úradu bez problémov pravidelne a hodnoverne preukazovať. Úrad určí uchádzačovi o zamestnanie povinnosť osobne sa dostaviť na úrad alebo na miesto určené úradom (periodicita návštev).

Pracovná neschopnosť

V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Uchádzačovi o zamestnanie, ktorý predloží potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, sa neurčí povinnosť byť k dispozícii úradu a povinnosť periodicity návštev v období trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

Odchod do zahraničia

K vyradeniu z evidencie úradu práce dôjde ak občan odíde do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní (§36 ods. 1 písm. j) a k) Zákona 5/2004 Z.z.) s výnimkou odchodu do členského štátu Európskej únie s cieľom hľadať si zamestnanie podľa (§ 34 ods.

Prerušenie a opätovné poberanie dávky v nezamestnanosti

Poberanie podpory v nezamestnanosti si viete aj prerušiť. Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, ale nie ste si istý, či v nej vydržíte, zvyšné 3 mesiace dávky vás budú čakať. Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory v nezamestnanosti automaticky ukončí - aj v prípade, že si dovtedy nenájdete novú prácu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie však môžete zostať aj naďalej. Úrad práce vám tak môže naďalej pomáhať s hľadaním zamestnania, no už bez nároku na dávku v nezamestnanosti.

Ak ste boli vyradení z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako 2 roky ste boli opätovne zaradení do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne vám nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej vám bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na výplatu dávky zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia.

Príklad

Poistenec bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca na základe pracovnej zmluvy. Jeho podporné obdobie je 6 mesiacov, ale dávku poberal iba 5 mesiacov. Zamestnávateľ s ním po 2 mesiacoch skončil pracovný pomer, preto bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov. Ak bol tento poistenec v období kratšom ako 2 roky opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne mu nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Keďže dávku poberal už 5 mesiacov, po jeho opätovnom zaradení do evidencie nezamestnaných občanov mu bude dávka v nezamestnanosti vyplatená za 1 mesiac.

Jednorazové vyplatenie 50% dávky

Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 4 ZSP za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej 3 mesiace a ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky podľa § 105 ods. 3 ZSP.

Príklad

Poistenec, ktorý má podporné obdobie 6 mesiacov, bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca. Obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo 4 mesiace. Poistenec písomne požiadal príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o jednorazové vyplatenie sumy dávky v nezamestnanosti, ktorú z dôvodu jeho vyradenia z evidencie nevyčerpal. Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vyplatila sumu vo výške 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúce 2 mesiace podporného obdobia.

Dávka v nezamestnanosti a iné dávky

V zmysle § 106 ZSP poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých má nárok na výplatu ošetrovného. Poberateľ dávky v nezamestnanosti je zabezpečený príjmom - ošetrovným, výplata dávky v nezamestnanosti sa mu zastaví. Vo výplate dávky v nezamestnanosti sa pokračuje až po skončení poberania ošetrovného, najdlhšie počas podpornej doby (6 alebo 4 mesiace) a pri splnení všetkých podmienok jeho vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

V prípade, ak poberateľ dávky ošetruje svoje dieťa a nepoberá nemocenskú dávku - ošetrovné, výplata dávky v nezamestnanosti sa nezastaví, ale naďalej sa pokračuje v jej výplate.

Výplata iných dávok, ako napríklad rodičovského príspevku, má prednosť. O obdobie, počas ktorého sa vyplácali, sa potom posúva podporné obdobie, počas ktorého sa vypláca dávka v nezamestnanosti.

Dôležité upozornenia a často kladené otázky

Spôsob skončenia pracovného pomeru

Na poskytnutie dávky, na jej výšku a ani na obdobie poskytovania dávky nemá vplyv spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Nie je podstatné ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas alebo určitú dobu.

Sabbatical (pracovná prestávka)

Možno v súčasnosti poberať dávky v nezamestnanosti aj pri dobrovoľne ukončenom pracovnom pomere, napríklad z dôvodu tzv. plánovanej „pracovnej prestávky“? nemajú vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na dobu jej poskytovania. Hlavnou podmienkou, ktorá sa posudzuje na získanie dávky v nezamestnanosti je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní) a aby počas tohto obdobia trvalo poistenie v nezamestnanosti.

Daňové priznanie

Povinnosť podať či nepodať daňové priznanie závisí od výšky príjmov, nie od toho, kde ste evidovaný. Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.

Zdravotné poistenie

Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate. Mesačná výška preddavku na zdravotné poistenie v roku 2025 je 107, 25 eura, čo vychádza približne na 3,6 eura za deň. Aj krátky výpadok vás tak môže vyjsť na desiatky eur z vlastného vrecka. Poistenec je povinný podľa § 23 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v platnom znení oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné. Pritom je potrebné predložiť zdravotnej poisťovni potvrdenie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Odporúčame, aby každý, kto stratí zamestnanie, čo možno v najkratšej lehote (najlepšie ihneď na druhý deň) toto oznámil vo svojej zdravotnej poisťovni, pretože za obdobie od straty zamestnania až po oznámenie zdravotnej poisťovni si bude musieť platiť poistné na zdravotné poistenie sám, aj napriek tomu, že dodržal osemdňovú lehotu.

Dôchodkové poistenie

Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia. Nebude vám teda započítaná do výpočtu dôchodku. Evidencia na úrade práce sa nezapočítava ani do odpracovaných rokov.

Ochranná doba a výpoveď zo strany zamestnávateľa

Zákonník práce upravuje viacero okolností, v ktorých pre zamestnávateľa platí zákaz výpovede. Obdobie, v ktorom sú tieto okolnosti na vašej strane prítomné, nájdete v zákone pod označením „ochranná doba“.

V ochrannej dobe (kedy vám zamestnávateľ nemôže dať výpoveď) sa nachádzate, ak:

  • ste boli dočasne uznaný za práceneschopného pre chorobu alebo úraz. O vašej dočasnej pracovnej neschopnosti musí rozhodnúť lekár. Okamih doručenia potvrdenia o práceneschopnosti zamestnávateľovi pritom pre začiatok plynutia ochrannej doby nehrá rolu; podstatná je chvíľa, v ktorej je o práceneschopnosti rozhodnuté lekárom. Dodajme, že zákaz výpovede neplatí, ak bola práceneschopnosť spôsobená alebo vyvolaná úmyselne pod vplyvom alkoholu alebo omamných či psychotropných látok. Zamestnávateľ vám zároveň nesmie dať výpoveď v dobe podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.
  • ste boli povolaný na výkon mimoriadnej služby či alternatívnej služby. Pri povolaní na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie trvá ochranná doba odo dňa doručenia povolávacieho rozkazu, príp. od povolania mobilizačnou výzvou alebo mobilizačným oznámením. Pri nariadení výkonu mimoriadnej služby trvá ochranná doba až do uplynutia dvoch týždňov po vašom prepustení z tejto služby. Uvedené platí rovnako v prípade výkonu alternatívnej služby (v prípade, že ste podali písomné vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby z dôvodu rozporu jej výkonu s vaším svedomím alebo náboženským vyznaním).
  • ste boli uvoľnený na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy, na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl SR,
  • ste tehotnou zamestnankyňou, zamestnankyňou na materskej dovolenke, či zamestnankyňou alebo zamestnancom na rodičovskej dovolenke,
  • sa ako osamelá zamestnankyňa, resp. osamelý zamestnanec staráte o dieťa mladšie ako tri roky,
  • ste dlhodobo uvoľneným na výkon verejnej funkcie,
  • ste boli ako zamestnanec pracujúci v noci uznaný lekárskym posudkom dočasne nespôsobilým na nočnú prácu.

Ak vám bola výpoveď daná ešte pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná lehota mala uplynúť v ochrannej dobe, skončí sa váš pracovný pomer až uplynutím posledného dňa ochrannej doby. Uvedené neplatí, ak zamestnávateľovi oznámite, že na predĺžení pracovného pomeru netrváte.

Kedy zákaz výpovede neplatí

V niektorých situáciách vám zamestnávateľ môže dať výpoveď napriek tomu, že by mu v tom za normálnych okolností bránila ochranná doba. Zákaz výpovede teda nie je absolútny.

Zamestnávateľ má právo s vami ukončiť pracovný pomer výpoveďou bez ohľadu na ochrannú dobu v prípade, že:

  • je výpovedným dôvodom zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti,
  • je výpovedným dôvodom premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti a vy nesúhlasíte so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce a ste osamelou zamestnankyňou alebo osamelým zamestnancom starajúcim sa o dieťa mladšie ako 3 roky alebo ak ste zamestnancom pracujúcim v noci, ktorý bol uznaný dočasne nespôsobilým na nočnú prácu, ak vám zamestnávateľ dáva výpoveď z dôvodu, pre ktorý by s vami mohol okamžite skončiť pracovný pomer (bližšie v článku Ani 3 dni neospravedlnenej absencie nemusia skončiť výpoveďou na hodinu).

Táto výnimka sa neuplatní, ak ste zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo zamestnancom na rodičovskej dovolenke; v prípade, že vám zamestnávateľ dal výpoveď z dôvodu, pre ktorý by s vami mohol okamžite skončiť pracovný pomer ešte pred nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku tak, že by výpovedná doba uplynula behom dovolenky, skončí sa výpovedná doba súčasne s materskou, resp. rodičovskou dovolenkou.

  • ak vám zamestnávateľ dáva výpoveď pre iné porušenie pracovnej disciplíny, Pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny vám môže byť daná výpoveď, ak vás zamestnávateľ v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny na možnosť výpovede písomne upozornil; táto výnimka zo zákazu výpovede neplatí, ak ste tehotnou zamestnankyňou alebo ak ste na materskej či rodičovskej dovolenke.
  • ak vám zamestnávateľ dáva výpoveď preto, že ste z vlastnej viny stratili predpoklady na výkon dohodnutej práce podľa osobitného zákona.

Zdôraznime, že zákaz ukončenia pracovného pomeru sa vzťahuje len na výpoveď zo strany zamestnávateľa. Pokiaľ teda podpíšete dohodu o ukončení pracovného pomeru alebo s vami zamestnávateľ rozviaže pracovný pomer tzv. skončením v skúšobnej dobe, ochranná doba sa vás netýka.

Zvláštnou kategóriou sú zdravotne postihnutí zamestnanci

Ak máte status zamestnanca so zdravotným postihnutím, môžete dostať výpoveď len po predchádzajúcom súhlase príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. V prípade chýbajúceho súhlasu je výpoveď neplatná. Súhlas sa však nevyžaduje, ak ste už dosiahli vek určený na starobný dôchodok.

Odsúhlasenie výpovede nie je potrebné ani vtedy, ak je jej dôvodom zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti alebo jeho premiestnenie v kombinácii s vaším nesúhlasom so zmenou miesta výkonu práce. S úradom nemusí byť konzultovaná ani výpoveď daná z dôvodu, pre ktorý by s vami zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny v prípade, že ste boli v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornení na možnosť výpovede.

Čo robiť, ak ste dostali výpoveď v ochrannej dobe

Záverom upozorňujeme, že aj proti neplatnosti výpovede danej v ochrannej dobe sa treba aktívne brániť.

tags: #dávky #v #nezamestnanosti #výpoveď #daná #zamestnancom