
Dedičské konanie predstavuje komplexný právny proces, ktorý nasleduje po úmrtí osoby a jeho cieľom je spravodlivo a zákonne rozdeliť majetok zosnulého medzi jeho dedičov. Na Slovensku sa dedičstvo riadi Občianskym zákonníkom a Civilným mimosporovým poriadkom, pričom sa rozlišuje medzi dedením zo zákona a dedením zo závetu. Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu.
Ak poručiteľ (zosnulý) nezanechá závet, alebo ak je závet neplatný, nastupuje dedenie zo zákona. Občiansky zákonník rozdeľuje pozostalých do štyroch dedičských skupín, ktoré určujú poradie, v akom majú príbuzní nárok na dedičstvo.
Prvá dedičská skupina: Patria sem deti poručiteľa a manžel/manželka. Dedia rovnakým dielom. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti.
Druhá dedičská skupina: Ak poručiteľ nemá deti, dedí manžel/manželka, poručiteľovi rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Manžel/ka však musí dostať aspoň polovicu dedičstva.
Tretia dedičská skupina: Dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti.
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Štvrtá dedičská skupina: Ak niet dedičov v predchádzajúcich skupinách, dedia rovnakým dielom starí rodičia poručiteľa.
Dôležité je spomenúť, že každý dedič má právo dedičstvo odmietnuť, a to ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením, ktoré súdu zašle. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.
Dedenie zo závetu predstavuje prejav vôle poručiteľa, ktorý v ňom určí svojich dedičov a rozdelenie majetku. Závet má prednosť pred dedením zo zákona, avšak musí spĺňať určité formálne a obsahové náležitosti, aby bol platný. Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane.
Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov, napríklad ak ho spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony, alebo ak poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov.
Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva.
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
Vydedenie je právny inštitút, ktorý umožňuje poručiteľovi vylúčiť z dedenia svojich potomkov (neopomenuteľných dedičov). Inštitút vydedenia je upravený v ustanovení § 469a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Ide o spôsob, ako z dedenia vylúčiť neopomenuteľných dedičov, teda potomkov poručiteľa. Nie je pritom podstatné, či ide o potomka maloletého alebo plnoletého. Z dedenia možno týmto spôsobom vylúčiť obe kategórie bez rozdielu.
Vydedenie je možné len z taxatívne vymenovaných dôvodov v Občianskom zákonníku:
Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení a musí existovať v čase, keď poručiteľ závet spísal, čiže dôvod vydedenia nie je možné stanoviť do budúcnosti.
Vydedenie musí byť uskutočnené písomnou formou v listine o vydedení, ktorá musí spĺňať rovnaké formálne náležitosti ako závet. Listina o vydedení je právny úkon pre prípad smrti, ktorý má charakter tzv. negatívneho závetu. Občiansky zákonník nevylučuje, aby bola listina o vydedení súčasťou závetu. Môže by však vypracovaná aj vo forme samostatného dokumentu. Obsahom listiny môže byť jednak skutočnosť, aby sa neopomenuteľnému dedičovi vôbec nedostalo zákonného podielu alebo aby sa mu dostalo menej, ako by mu zo zákona prislúchalo.
Vydedením stráca potomok právo na dedičstvo. Ak poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2. V prípade úspešného vydedenia nadobudnú voľný dedičský podiel na základe princípu reprezentácie deti vydedeného potomka.
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS
Poručiteľ môže svoje rozhodnutie o vydedení kedykoľvek zrušiť, napríklad zničením listiny o vydedení alebo spísaním listiny o zrušení vydedenia.
Od vydedenia je potrebné odlíšiť dedičskú nespôsobilosť. Dedičskú nespôsobilosť definuje Občiansky zákonník tak, že "nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Dedičskú nespôsobilosť je teda možné charakterizovať ako objektívne jestvujúci stav, kedy ak príde k jeho naplneniu, osoba ktorá by ináč bola dedičom, priamo zo zákona nie je spôsobilá dediť. Nie je teda potrebný jednostranný úkon zo strany poručiteľa. Rozhodujúce pre dedičskú nespôsobilosť je len to, že osoba spáchala úmyselný trestný čin za podmienok uvedených v § 469 OZ, a to, že k nemu prišlo počas života poručiteľa.
Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa začína automaticky po úmrtí osoby. Súd poverí notára, ktorý ako súdny komisár zisťuje okruh dedičov, obsah závetu alebo listiny o vydedení a rozsah majetku i dlhov poručiteľa.
Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb.
K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič.
Minister spravodlivosti Boris Susko začiatkom januára potvrdil, že povinné dedičské podiely detí sa v návrhu nového Občianskeho zákonníka ešte upravia smerom nahor. Rezort spravodlivosti tak reaguje na kritiku, podľa ktorej pôvodný návrh príliš oslabuje ochranu potomkov. Nový zákonník má nahradiť socialistický predpis z roku 1964 a platiť by mal od júla 2027, informuje TASR.
Nový zákonník rozširuje aj dôvody, pre ktoré môže rodič dieťa vydediť. K existujúcim dôvodom pribúda nový: ak potomok trvalo vedie márnotratný život. Pôjde najmä o osoby, ktoré dlhodobo nerozvážne nakladajú s majetkom, majú opakované exekúcie, hazardujú alebo svojím životným štýlom ohrozujú vlastnú existenčnú stabilitu.