Dedenie bytu z prvého manželstva: Podmienky a aspekty

V dnešnej dobe mnoho ľudí preferuje spolužitie bez oficiálneho sobáša. Avšak v prípade úmrtia jedného z partnerov nastávajú zložité situácie týkajúce sa dedenia majetku. Tento článok sa zameriava na dedenie bytu z prvého manželstva, podmienky a rôzne aspekty, ktoré s tým súvisia, a to aj v kontexte súčasnej legislatívy a pripravovaných zmien.

Úvod do problematiky dedenia

Právnu úpravu dedenia na Slovensku obsahuje najmä zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení. Zákon rozlišuje dedenie zo zákona a dedenie zo závetu, pričom dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona.

Dedenie zo zákona

Dedenie zo zákona upravuje občiansky zákonník. Pozostalých rozdeľuje do 4 skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne. Osobitné postavenie pri dedení má najbližšia rodina. Deti patria medzi tzv. neopomenuteľných dedičov - teda ľudí, ktorým zákon garantuje minimálny podiel na majetku rodiča, aj keď by ich chcel v závete obísť. Rozlišuje sa pritom, či ide o maloleté alebo plnoleté dieťa. Maloleté dieťa dostáva celý svoj zákonný podiel. Plnoleté dieťa má nárok aspoň na polovicu svojho zákonného podielu.

Dedičské skupiny

Občiansky zákonník rozlišuje štyri dedičské skupiny, ktoré určujú poradie, v akom dedičia prichádzajú do úvahy:

1. Prvá skupina: V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh/družka. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Ak zomrelý nemal deti, prechádza dedenie na 2.
2. Druhá skupina: Ak nededia potomkovia, v druhej skupine dedí manžel, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.
3. Tretia skupina: Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, v tretej skupine dedia poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedia rovnakým dielom. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, t.j.
4. Štvrtá skupina: Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, nastupuje štvrtá, posledná dedičská skupina. V tejto štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j.

Pri dedení zo zákona je treba upozorniť na to, že do dedičovho podielu sa započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal.

Prečítajte si tiež: Dedičstvo a dieťa z prvého manželstva

Dedenie zo závetu

Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Vo filmoch často vidíme, že zomrelý zanechal závet. Na Slovensku to však až také bežné nie je. Oveľa častejšie prebieha dedičské konanie na základe dedenia zo zákona, ktorý pozostalých delí na 4 dedičské skupiny. Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu. Ak poručiteľ tieto osoby v závete neuviedol a zároveň ich právne nevydedil, závet nie je automaticky neplatný celý, ale len relatívne neplatný - a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča. Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov.

Formy závetu

Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane. Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva. Závetom tiež nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny).

Existujú dva základné typy závetov:

• Holografný závet: Musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný.
• Alografný závet: Poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.

Neplatnosť závetu

Závet môže byť neplatný, ak:

• Poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov.
• Závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr.

Vydedenie

Zákon pripúšťa aj situácie, keď rodič môže dieťa z dedenia vylúčiť. Hovoríme o vydedení. Nestačí však len napísať, že dieťa „nič nedostane“. Každý prípad býva citlivý a ťažký. Vydedenie sa často dotkne aj vzťahov medzi súrodencami či vnukmi. Preto právnici odporúčajú, aby človek, ktorý o tom uvažuje, najskôr vyhľadal odbornú radu. Správne formulovaný závet alebo vydedenie dokáže predísť neskoršiemu súdnemu sporu, ktorý môže trvať roky.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Byt nadobudnutý pred manželstvom a dedenie

Ak manžel vlastnil byt pred uzavretím manželstva, tento byt nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). V prípade smrti manžela, byt sa stáva súčasťou dedičstva, ktoré sa rozdelí medzi dedičov podľa zákona alebo závetu. Ak má manžel deti z prvého manželstva, tieto deti majú rovnaké právo na dedičstvo ako manželka.

Príklad

Ak manžel vlastnil byt pred manželstvom a má dve deti z prvého manželstva a manželku, v prípade jeho smrti sa byt rozdelí na tri rovnaké časti. Každé dieťa a manželka zdedí jednu tretinu bytu.

Byt nadobudnutý darom

Ak manžel nadobudol byt darom počas trvania manželstva, tento byt tiež nepatrí do BSM, ale je vo výlučnom vlastníctve manžela. V prípade jeho smrti sa byt stáva súčasťou dedičstva a rozdelí sa medzi dedičov podľa zákona alebo závetu.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

Majetok, ktorý manželia nadobudli počas manželstva, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Keď jeden z manželov zomrie, musí sa na začiatku dedičského konania urobiť vysporiadanie BSM. Dediči sa dohodnú s pozostalým z manželov, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi a čo pozostalému manželovi.

Dedenie dlhov

Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. dlhy zosnulého - voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod. Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Dedičské konanie

Smrť blízkeho človeka automaticky spúšťa dedičské konanie. Netreba oň žiadať, nezačína ho rodina ani príbuzní - spúšťa ho súd, a to na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Následne poverí notára, ktorý koná ako súdny komisár a celý proces vedie. Notára si pritom nemôžeš vybrať, systém ho pridelí automaticky. Dedičské konanie prebieha podľa Civilného mimosporového poriadku a má tri hlavné fázy: prípravu, prejednanie a skončenie.

Fázy dedičského konania

1. Príprava: Na začiatku notár zisťuje, či po zosnulom existuje závet alebo listina o vydedení a či sú tieto dokumenty platné. Následne vyhľadáva všetok majetok aj prípadné dlhy zosnulého. Informácie si vyžiada z bánk, katastra nehnuteľností, obchodného registra, a tiež od osoby, ktorá zabezpečila pohreb. Cieľom je zostaviť kompletný súpis aktív aj pasív. V prípade, že majetok je minimálny alebo žiadny, dedičské konanie môže byť v tejto fáze zastavené. Vtedy súd rozhodne, že majetok pripadne osobe, ktorá uhradila pohreb. Zabezpečuje majetok pred znehodnotením (napr.
2. Prejednanie: Notár oficiálne informuje všetkých potenciálnych dedičov, že sa začalo dedičské konanie. Dedič má možnosť dedičstvo prijať alebo odmietnuť. Táto informácia mu príde buď ústne - zapísaná do zápisnice počas pojednávania - alebo písomne, doručená do vlastných rúk. Ak sa rozhodneš dedičstvo odmietnuť, máš na to zákonnú lehotu jeden mesiac od doručenia upovedomenia. Dôvod, prečo sa ho vzdávaš, nikto skúmať nebude - najčastejšie ide o situácie, keď je dedičstvo zadlžené. Dôležité však je vedieť, že dedičstvo sa odmieta ako celok. Nemôžeš si nechať dom a odmietnuť dlhy. Prijímaš alebo odmietaš všetko naraz. Po odmietnutí tvoje miesto v poradí zaujmú tvoji potomkovia.Rozhodnutie odmietnuť je definitívne. Dedič sa nemusí zúčastňovať konania osobne. Môže si zvoliť splnomocnenca - právnika alebo inú dôveryhodnú osobu. Splnomocnenstvo musí byť písomné s presne určeným rozsahom právomocí a úradne overeným podpisom.
3. Skončenie: Po tom, ako sa overí všetok majetok a stanoví sa, kto má na dedičstvo nárok, súd vydá rozhodnutie - tzv. uznesenie o dedičstve. V ňom potvrdí, komu majetok pripadne. Môže ísť o jediného dediča, viac dedičov, alebo aj o štát, ak nikto nededí. Ak sa medzi dedičmi podarí dosiahnuť dohodu, súd ju schváli a podľa nej rozdelí majetok. Ak sa však dedičia nedohodnú, súd potvrdí ich podiely podľa zákona. V komplikovaných prípadoch, napríklad ak ide o veľký majetok alebo napäté rodinné vzťahy, môže súd rozhodnúť autoritatívne - pridelí jednotlivé veci konkrétnym dedičom a určí aj prípadné vyrovnávacie doplatky.

Dodatočné konanie o dedičstve

Stáva sa, že až po skončení dedičského konania sa objaví nový majetok - napríklad zabudnutý bankový účet alebo nehnuteľnosť. Vtedy sa spúšťa tzv. dodatočné konanie o dedičstve. Môže ho iniciovať súd, notár, obec, ale najčastejšie ho podáva samotný dedič. Musí však preukázať, že ide naozaj o majetok zosnulého - napríklad listom vlastníctva alebo kúpnou zmluvou.

Náklady dedičského konania

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa.

Nový Občiansky zákonník

Návrh nového Občianskeho zákonníka zásadne mení spôsob, akým budeme na Slovensku dediť. Dôraz sa kladie na vôľu poručiteľa, pribúdajú nové nástroje a niektoré pravidlá sa sprísňujú.

Zmeny v dedení

1. Dedičská zmluva: Pribudne možnosť uzavrieť dedičskú zmluvu.
2. Odkaz: Bude možné odkázať konkrétne veci konkrétnym osobám.
3. Podmienky v závete: Bude možné určiť podmienky, ktoré musí dedič splniť.
4. Správca dedičstva: Bude možné určiť správcu dedičstva.
5. Autoritatívne rozdelenie dedičstva: Ak sa dedičia nedohodnú, súd môže rozhodnúť o rozdelení majetku.
6. Rozšírenie okruhu dedičov: Zákon rozširuje aj okruh zákonných dedičov.
7. Ochrana veriteľov: Veritelia budú lepšie chránení.
8. Plynulejšie dedičské konanie: Dedičské konanie bude plynulejšie.

Odpovede na časté otázky

Otázka: Mám 36 rokov, môj manžel má 63 rokov. Ja nemám žiadne deti, no môj manžel má z prvého manželstva dve dospelé deti. Spolu máme spoločný majetok a našli sme si aj určitý majetok. Každý z nás má svoj účet v banke. Chcela by som sa spýtať, či v prípade úmrtia môjho manžela budú jeho deti dediť aj financie z môjho účtu, keďže je súčasťou spoločného majetku.

Odpoveď: V prípade, keď zanikne manželstvo smrťou jedného z manželov musí dôjsť najprv k vyporiadaniu BSM. To znamená, že sa musí rozhodnúť, čo z BSM patrilo zosnulému manželovi, čo pozostalému manželovi. Napr. v situácii, ktorú ste opísali Vy, by sa najprv vyporiadalo BSM (všetok majetok v rámci BSM by sa vyporiadal v zmysle § 150 OZ, t.j. tak, aby podiely oboch manželov boli rovnaké) a až následne sa majetok, ktorý by pripadol zosnulému manželovi, stane predmetom dedičského konania. Jeho deti nemôžu dediť majetok, ktorý v rámci vyporiadania BSM súd prisúdil Vám.

Otázka: S manželom vlastníme rodinný dom a manželov brat má u nás prihlásený trvalý pobyt, okrem toho máme jedného syna. Je možné, aby manželov brat tiež dedil?

Odpoveď: Brat vášho manžela nie je zákonným dedičom po vašom manželovi a samozrejme , že nie je ani zákonným dedičom po vás ako manželke.

tags: #dedenie #bytu #z #prvého #manželstva #podmienky