
Dedenie je proces prechodu majetku a práv zo zosnulej osoby (poručiteľa) na jej dedičov. Na Slovensku upravuje dedičské právo zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Tento zákon rozlišuje dva hlavné spôsoby dedenia: dedenie zo zákona a dedenie zo závetu. Závet má prednosť pred zákonom, takže ak poručiteľ spísal platný závet, dedí sa podľa neho. Ak však poručiteľ závet nespísal, alebo závet nespĺňa všetky zákonné náležitosti, nastupuje dedenie zo zákona. Dedenie zo zákona rozdeľuje dedičov do štyroch skupín, pričom každá skupina má svoje vlastné pravidlá a podmienky. Tento článok sa zameriava na podmienky dedenia druhej manželky v kontexte slovenského dedičského práva.
Ak poručiteľ nezanechal závet, dedičstvo sa nadobúda zo zákona, podľa kritérií a v rozsahu stanovenom v príslušných ustanoveniach siedmej časti Občianskeho zákonníka. Zákon rozlišuje štyri skupiny dedičov, ktoré sú usporiadané tak, aby rozdelenie dedičstva zodpovedalo rodinným a spoločenským vzťahom poručiteľa.
V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom (§ 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dôležitou podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. Zákon nevyžaduje ani to, aby existovalo medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Ak však poručiteľ nemal potomka a mal manžela, nastupuje druhá zákonná skupina dedičov.
Podmienky dedenia manželom:
Kto sú poručiteľove deti:
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (vnúci poručiteľa). Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.
Zosnulá žena bola majiteľkou bytu spoločne s manželom. Každý z nich vlastnil polovicu trojizbového bytu. Po smrti manželky a vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal jej polovičný podiel na vlastníctve bytu. Dediť budú manžel a štyri deti. Byt sa v dedičskom konaní rozdelí rovnakým dielom medzi manžela a štyri deti, čiže každý zdedí 10-percentný podiel na vlastníctve bytu. Manžel tak bude celkom vlastniť 60 percent a každé dieťa 10-percentný podiel bytu.
Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (§ 474 Občianskeho zákonníka). Zo zákona platí, že dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva. Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa.
Zosnulá manželka vlastnila s manželom trojizbový byt v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželia boli bezdetní, manželkini rodičia žijú. Manžel získa polovicu z dedeného podielu, druhá polovica podielu sa rovnakým dielom rozdelí medzi otca a matku zosnulej. Vlastníctvo bytu bude nasledujúce: manžel získa 25 percent podielu, celkovo bude mať teda 75-percentný spoluvlastnícky podiel. Otec manželky bude mať 12,5 percenta, matka manželky - 12,5 percenta. Ak by žil len jeden z rodičov, tak by získal 25-percentný podiel z dedenej polovice bytu po zosnulej manželke a dcére.
V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. V tretej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda netere a synovci poručiteľa (§ 475 Občianskeho zákonníka).
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Súrodencom bude aj súrodenec, ktorý bol osvojený.
Zosnulá osoba je jedinou vlastníčkou trojizbového bytu, v ktorom desať rokov bývala so svojím druhom v spoločnej domácnosti, deti nemali. Rodičia vlastníčky nežijú, žijú jej dvaja súrodenci, tretí súrodenec zomrel, žije však jeho dcéra. Nehnuteľnosť pripadne pri delení dedičstva druhovi zosnulej, jej dvom súrodencom a neteri (dcére mŕtveho súrodenca), rozdelí sa teda medzi štyri osoby. Vlastnícke podiely budú nasledujúce: druh - 25 percent, prvý súrodenec bude mať tiež 25-percentný podiel, druhému súrodencovi pripadne tiež 25-percentný spoluvlastnícky podiel, neter dostane tiež 25 percent. Ak by zosnulý súrodenec mal napríklad dve deti, tak by sa 25-percentný podiel delil medzi ne a každý z nich by získal 12,5 percenta z vlastníctva danej nehnuteľnosti.
V tejto skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa (§ 475a Občianskeho zákonníka). Dediť teda môžu otcov otec, otcova matka, matkin otec, matkina matka a ich deti. Ak nemôžu dediť ani dedičia vo štvrtom rade, majetok zosnulého pripadne štátu.
Zosnulá osoba je jedinou vlastníčkou trojizbového bytu. Nemá manžela, druha, súrodencov ani deti, rodičia jej nežijú. Žije jej stará matka z matkinej strany a teta z otcovej strany. Dedičské podiely sú v takomto prípade rovnaké. Stará matka aj teta zosnulej zdedia 50-percentný podiel z bytu. V prípade, ak by žili všetci starí rodičia a jedna teta, každý z nich by zdedil 20-percentný podiel.
Ak poručiteľ zanechal závet, dedičstvo nadobudnú subjekty uvedené v závete, a to v rozsahu v akom poručiteľ určí. Poručiteľ môže presne špecifikovať, ktorú súčasť dedičstva nadobudne ten-ktorý dedič, prípadne aj v akom podiele.
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS
Jediným obmedzením pri dedení zo závetu je, že poručiteľ nemôže opomenúť neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia (deti) poručiteľa. Ak by poručiteľ svojich potomkov nevydedil a v závete by im neurčil dedičstvo aspoň v rozsahu ich zákonného podielu, v tejto časti by bol závet neplatný a len v tejto časti by sa postupovalo spôsobom ustanoveným pre dedenie zo zákona.
Manžel/ka poručiteľa nie je neopomenuteľným dedičom, teda poručiteľ ju môže v závete úplne opomenúť a v taktomto prípade nezdedí ani časť majetku poručiteľa.
V prípade neopomenuteľných dedičov (detí poručiteľa) je potrebné ešte rozlišovať, či sú maloletí alebo plnoletí. V prípade, ak pozostalý nezanechal závet, dedičstvo sa nadobúda zo zákona, podľa kritérií a v rozsahu stanovenom v príslušných ustanoveniach siedmej časti Občianskeho zákonníka.
Dedenie druhej manželky môže byť komplikované v závislosti od konkrétnych okolností, ako sú existencia detí z predchádzajúcich manželstiev, vlastníctvo majetku a existencia závetu.
Ak ste s manželom kúpili byt počas manželstva, tento byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). V prípade úmrtia Vášho manžela, by ste automaticky z titulu bezpodielového spoluvlastníctva získali polovicu nehnuteľnosti a z druhej polovice by ste dedili jednu tretinu spolu s dvoma neplnoletými deťmi Vášho manžela z prvého manželstva.
Ak manžel nadobudol dom počas manželstva darom a na darovacej zmluve je uvedený iba on, dom je jeho výlučným majetkom, nie súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade jeho smrti budete dedičmi vy ako manželka a jeho dve deti, každý v rovnakom diely, čiže byt by ste zdedili všetci traja.
Ak ste s manželom žili ako druh a družka 24 rokov v dome, ktorý zdedil po svojich rodičoch, a pred rokom ste sa zosobášili, obdobie, počas ktorého ste žili ako druh a družka, nemá vplyv na dedenie podľa zákona - rozhodujúci je stav v čase smrti, teda že ste boli manželia. Ak by ste chceli zabezpečiť, aby ste zdedili celý dom, odporúčam manželovi spísať závet, v ktorom Vás manžel určí za jedinú dedičku. V opačnom prípade budete dediť podľa zákona spolu s jeho rodičmi.
Ak manžel zdedil dom po otcovej smrti a jeho mama mu darovala svoju časť s doživotným právom užívania, a toto sa stalo počas vášho manželstva, dom je výlučným vlastníctvom Vášho manžela. Ak by Váš manžel zomrel, dedenie by sa riadilo podľa zákona, ak by neexistoval platný závet. Vy a Váš syn by ste dedili každý polovicu domu. Vaša svokra by v tomto prípade nemala nárok na dedičstvo po svojom synovi, pokiaľ by neexistoval závet, v ktorom by ju Váš manžel určil za dedičku. Dôležité je však aj to, že ak má Vaša svokra doživotné právo užívania (vecné bremeno), toto právo pretrváva aj po smrti Vášho manžela a prechádza na nových vlastníkov domu.