Nadobudnutie hnuteľných vecí: Podmienky a aspekty

Subjektívne vlastnícke právo býva teoretikmi občianskeho hmotného práva charakterizované ako najširšie, najúplnejšie a najdôležitejšie vecné právo. Niektorí autori rozlišujú medzi vlastníctvom ako ekonomickou kategóriou a vlastníckym právom ako právnym vzťahom, právnou kategóriou vlastníctva. Z pohľadu pojmovej čistoty je toto rozlišovanie správne. Zároveň zákonodarca, ale i právna prax pojmy „vlastníctvo“ a „vlastnícke právo“ používa striedavo, bez ich významového rozlišovania. Právo nadobúdať vlastnícke právo je garantované na úrovni ústavnoprávnych noriem. K nadobudnutiu vlastníckeho práva k veci dochádza viacerými zákonodarcom aprobovanými nadobúdacími spôsobmi, ktoré predstavujú právny dôvod nadobudnutia vlastníctva a je možné ich v teórií občianskeho práva hmotného rôzne usporadúvať.

Kategorizácia nadobúdania vlastníckeho práva

Nadobúdanie vlastníckeho práva je možné kategorizovať podľa viacerých kritérií, napríklad na originálne (pôvodné) a derivatívne (odvodené) nadobudnutie vlastníckeho práva k veci. Rozlišujúcim kritériom je, či nadobúdateľ vlastníckeho práva odvodzuje svoje vlastnícke právo od predchádzajúceho vlastníka alebo nie. Ďalej sa rozlišuje prevod vlastníckeho práva (k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza na základe prejavu vôle) a prechod vlastníckeho práva (k prechodu vlastníckeho práva dochádza na základe iných právnych skutočností).

Zmluvné nadobúdanie vlastníckeho práva

Nadobúdanie vlastníckeho práva k veci zmluvou predstavuje jeden z viacerých možných zákonom aprobovaných spôsobov. Skúsenosti z právnej praxe nasvedčujú, že zmluvné nadobudnutie vlastníctva veci predstavuje najčastejší spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k veci. Pri nadobúdaní vlastníckeho práva k veci je podstatné skúmať, či zákonodarca zmluve priznáva transakčné účinky (vlastnícke právo sa nadobúda účinnosťou už samotnej zmluvy) alebo obligačné účinky (zmluva predstavuje nadobúdací právny titul, ktorou vzniká záväzok previesť vlastnícke právo k predmetu prevodu, pričom k vlastnému prevodu dochádza ďalšou pristupujúcou skutočnosťou.

Fázy nadobúdania vlastníckeho práva na základe zmluvy

Pri nadobúdaní vlastníckeho práva na základe zmluvy, či už k hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, sa rozlišujú dve fázy procesu nadobudnutia vlastníckeho práva. Uzatvorenie písomnej scudzovacej zmluvy k veci medzi prevodcom a nadobúdateľom predstavuje prvú fázu, počas ktorej dochádza k vzniku záväzkovo právneho vzťahu medzi jej účastníkmi. Obsahom obligačnoprávneho vzťahu je najmä záväzok previesť vlastnícke právo k veci z prevodcu na nadobúdateľa. V druhej fáze pristupuje k scudzovacej zmluve ďalšia právna skutočnosť. V prípade hnuteľnej veci je to zásadne jej prevzatie nadobúdateľom. S poukazom na ustanovenie § 133 ods. 1 OZ v prípade zmluvného prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, zákonodarca viaže okamih nadobudnutia vlastníckeho práva vo všeobecnosti na prevzatie hnuteľnej veci, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi scudzovacej zmluvy dohodnuté inak.

Nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci

V prípade nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci s poukazom na § 133 ods. 2 OZ v porovnaní s nadobudnutím vlastníckeho práva k hnuteľnej veci platí špecifický režim. Dochádza totiž k prelomeniu zásady, o inak všeobecnej bezformálnosti právnych úkonov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Do čisto súkromného právneho vzťahu, ktorý reglementuje predovšetkým Občiansky zákonník, je zakomponovaný presah z oblasti verejného práva. Je ním zákon č. 162/1995 Z. z. Katastrálne konanie je možné charakterizovať ako zákonom upravený postup, v ktorom sa okrem iného zapisujú práva k nehnuteľnostiam, t.j. sa rozhoduje o vklade, zázname, poznámke do katastra nehnuteľností. V prvom stupni sú na katastrálne konanie vecne príslušné okresné úrady. Na katastrálne konanie je miestne príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nehnuteľnosť nachádza. V zmysle katastrálneho zákona predstavuje vklad do katastra nehnuteľností jeden zo zákonom predvídaných zápisov práv k nehnuteľnostiam. Ide o úkon príslušného okresného úradu, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 katastrálneho zákona (napr. kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy, záložnej zmluvy, zmluvy o zriadení či zrušení predkupného práva, zmluvy o zriadení či zrušení vecného bremena, ktoré má povahu vecného práva, dohody o vyporadaní BSM, dohody o rozsahu vzniku BSM a iné) sa zapisujú do katastra vkladom, ak katastrálny zákon neustanovuje inak. Vklad je teda úkon, príslušného štátneho orgánu, ktorý má konštitutívne účinky. Konanie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností sa začína len na základe doručenia návrhu účastníka konania na príslušný okresný úrad a nikdy nie ex offo. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností musí spĺňať zákonné náležitosti. Pri scudzovacej zmluve, ktorou sa prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnej veci je obsah takejto zmluvy pre jej účastníkov záväzný okamihom jej uzatvorenia (tzv. obligačnoprávne účinky). Právoplatným rozhodnutím okresného úradu, katastrálny odbor o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra sa zakladajú vecnoprávne účinky scudzovacej zmluvy. Týmto právoplatným rozhodnutím okresného úradu sa konštituuje vlastnícke právo k scudzovanej nehnuteľnosti z prevodcu na nadobúdateľa (tzv. intabulácia).

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Dedičské právo a vlastnícke právo

Dedičské právo je zásadne spojené s vlastníckym právom. V dôsledku smrti fyzickej osoby niektoré práva a povinnosti neprechádzajú na inú osobu, ale zanikajú. Platná právna úprava dedičského práva v Slovenskej republike je vybudovaná, okrem iného, aj na zásade ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Dedičské právo je založené na zásade univerzálnej sukcesie. Dedič okamihom smrti poručiteľa vstupuje do všetkých práv a povinností, ktoré nezanikajú smrťou poručiteľa, ktoré sú súkromnoprávneho charakteru, za podmienky, že nie je iným právnym predpisom stanovené inak. Vlastnícke právo k veci je vždy spôsobilým predmetom dedenia.

Smrť prevodcu pred vkladom do katastra nehnuteľností

V právnej praxi štatisticky nie sú úplne ojedinelé i také prípady, kedy prevodca platne uzatvoril scudzovaciu zmluvu s nadobúdateľom v písomnej forme. Predmetom takejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a za istý čas od uzatvorenia zmluvy prevodca zomrel. Ak prevodca uzatvoril s nadobúdateľom „vkladu spôsobilú“ scudzovaciu zmluvu, ktorej predmetom prevodu sú nehnuteľností a v Zmluve sa prevodca a nadobúdateľ ako jej zmluvné strany dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetným Nehnuteľnostiam Strany podpíšu spoločne následne po uzatvorení Zmluvy a prevodca zomrel napríklad štyri dni po uzatvorení Zmluvy s nadobúdateľom a po spoločnom podpísaní Návrhu na vklad, pričom Katastrálnemu úradu tak bol Návrh na vklad objektívne doručený až po smrti prevodcu a to nadobúdateľom a smrť prevodcu však písomne Katastrálnemu úradu z opatrnosti oznámil jeden z dedičov po prevodcovi, je nesporné, že v deň smrti prevodcu tento prevodca stále mal výlučné vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam. Tieto sa stanú súčasťou aktív po prevodcovi (ako poručiteľovi). Okamihom smrti prevodcu prechádzajú na jeho dedičov dedičské aktíva ale i dedičské pasíva. Okruh dedičov bude zrejmý po zahájaní dedičského konania. Katastrálny úrad preto preruší katastrálne konanie. Nakoľko až do právoplatného rozhodnutia o dedičstve nie je definitívne právne ustálené, kto konkrétne je dedičom resp. dedičmi po poručiteľovi ustálená súdna prax dovodila, že dedičia od smrti poručiteľa až do prejednania dedičstva majú postavenie podielových spoluvlastníkov a až právoplatným skončením dedičského konania je vyriešená otázka, kto.

Smrť prevodcu po podaní návrhu na vklad

Ak prevodca zomrel napríklad päť dní po podaní dvoch vyhotovení Zmluvy spolu s Návrhom na vklad do podateľne Katastrálneho úradu a Katastrálnemu úradu smrť prevodcu zo strany jeho dedičov nikto písomne neoznámil a Katastrálny úrad nevedel, že po podaní Návrhu na vklad prevodca zomrel, platí, že vo sfére súkromného práva zásadne platí, že smrťou či už veriteľa alebo dlžníka nezanikajú existujúce obligácie. Smrťou prevodcu nezanikol jeho záväzok založený za jeho života Zmluvou. Napríklad podľa rozsudku Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 184/2005, R 59/2007 uvádza, že „Z ustanovení Občianskeho zákonníka ani z povahy občianskoprávneho vzťahu vyplývajúceho z darovania nemožno totiž presvedčivo dôvodiť, že by išlo o práva a povinnosti viazané len na osoby účastníkov občianskoprávneho vzťahu, ako sú uvádzané v § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka. To znamená, že záväzok prevodcu k prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam patrí v dobe smrti prevodcu do dedičských pasív. Katastrálny úrad preskúma Zmluvu ktorú uzatvorili prevodca a nadobúdateľ a pri rozhodovaní prihliada aj na skutkové a právne okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak smrť prevodcu nastala až po uzatvorení Zmluvy a až po podaní Návrhu na vklad na Katastrálny úrad, pričom Katastrálny úrad nemal vedomosť o úmrtí prevodcu, postupuje správne ak rozhodne povolení vkladu vprospech nadobúdateľa Nehnuteľností. V zmysle Katastrálneho zákona je Katastrálny úrad jediný príslušný orgán, ktorý má zo zákona danú právomoc a kompetenciu. Ak prevodca zomrel po vklade vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa, vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam bolo prevedené na nadobúdateľa. Katastrálny úrad si preto vyžiada od príslušného súdu, špecifikáciu okruhu dedičov po poručiteľovi.

Prevencia sporov v dedičskom konaní

Smrť človeka je istá, ale čas jej nastatia je neistý. Na to, že sme smrteľní je preto potrebné myslieť už za života. Ako jedno z možných riešení, sa javí napríklad v prítomnosti svojich všetkých najbližších otvorene povedať o svojich významnejších aktívach ale i pasívach a ako chceme s nimi naložiť.

Neodkladné opatrenia na zaistenie dedičstva

Neodkladné opatrenie na zaistenie dedičstva je procesný inštitút, ktorého primárnym účelom je zabezpečiť majetok poručiteľa do právoplatného skončenia dedičského konania. V prípade, že poručiteľ zanechal dlhy, zaistenie majetku zabezpečuje, že z neho budú môcť byť uspokojené pohľadávky veriteľov. Súd (prostredníctvom povereného notára ako súdneho komisára) vykonáva všetky potrebné úkony, aby zistil okruh dedičov, majetok poručiteľa a jeho dlhy. Zároveň môže urobiť aj neodkladné úkony na zaistenie dedičstva. Jedným z najdôležitejších neodkladných opatrení je ustanovenie správcu dedičstva. Správca dedičstva je oprávnený vykonávať všetky úkony potrebné na správu majetku, ktoré súvisia s dedičstvom. Odmena a výdavky správcu sú hradené z dedičstva. Ak je dedičstvo predlžené, platí tieto trovy štát.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Dlhy poručiteľa a likvidácia dedičstva

Jedným z najčastejších a najkomplexnejších problémov v dedičskom konaní sú dlhy poručiteľa. Dedičia, ktorí dedičstvo prijmú, zodpovedajú za poručiteľove dlhy, avšak len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (tzv. zásada pro viribus hereditas). To znamená, že dedičia nie sú povinní uhradiť dlhy z vlastného majetku, pokiaľ hodnota dedičstva nie je dostatočná. Ak je dedičstvo predlžené (celkové dlhy poručiteľa prevyšujú hodnotu jeho majetku), sú dve hlavné možnosti: buď dedičia a veritelia uzavrú dohodu o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov, alebo sa nariadi likvidácia dedičstva. Likvidácia dedičstva je procesný úkon, ktorého cieľom je speňaženie všetkého majetku poručiteľa na úhradu jeho dlhov. Notár ako súdny komisár vykonáva úkony pri speňažení majetku poručiteľa. Koná pritom vo vlastnom mene, nie ako zástupca dedičov. Po speňažení majetku sa vykoná rozvrh výťažku medzi veriteľov.

Súdne poplatky v dedičskom konaní

Základným súdnym poplatkom v dedičskom konaní je poplatok za konanie o dedičstve podľa položky 18a písm. a) Sadzobníka. Poplatníkom je dedič, ktorý nadobudne dedením akúkoľvek vec alebo právo (bez ohľadu na ich hodnotu), a tiež ten dedič, ktorý získa právo na výplatok od iného dediča (taktiež bez ohľadu na jeho výšku). Poplatková povinnosť vzniká vydaním rozhodnutia o dedičstve. Vo vzťahu k poplatku za konanie o dedičstve sa uplatňuje tak percentuálna sadzba, ako aj sadzba určená pevnou sumou. Keďže základom poplatku je čistá hodnota dedičstva, v rámci poplatkového konania nie je problémom zistenie základu poplatku.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

tags: #dedenie #hnutelnych #veci #podmienky