Dedenie Jednoosobovej SRO: Podmienky a Dôsledky

Smrť spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) prináša okrem smútku aj množstvo právnych otázok, najmä ak ide o dedenie jeho obchodného podielu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, zohľadňuje rôzne situácie a ponúka praktické rady pre pozostalých.

Úvod do problematiky dedenia obchodného podielu

Občiansky zákonník jasne stanovuje, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, teda fyzickej osoby. Je dôležité si uvedomiť, že právnická osoba (napr. s.r.o.) nemôže zomrieť a mať dedičov. Dediť možno na základe závetu, zákona, alebo kombináciou oboch.

Dedenie na základe závetu

Závet je právny dokument, v ktorom poručiteľ (napr. spoločník s.r.o.) nakladá so svojím majetkom pre prípad smrti a určuje dedičov a ich podiely. Závet môže obsahovať aj ustanovenia týkajúce sa obchodného podielu v s.r.o. Dôležité je, aby bol závet spísaný platne, buď vlastnoručne (s dátumom a podpisom), alebo v notárskej zápisnici.

Dedenie zo zákona

Ak spoločník s.r.o. nezanechal závet, prichádza do úvahy dedenie zo zákona, ktoré upravuje Občiansky zákonník. Zákon rozlišuje štyri skupiny dedičov. V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel/ka, každý rovnakým dielom. Ak dedičov nemožno určiť podľa prvej skupiny, skúmajú sa podmienky dedenia podľa ďalších skupín.

Maloleté deti ako dedičia

Ak po zomrelom spoločníkovi s.r.o. dedia v prvej skupine maloleté deti, je počas dedičského konania nevyhnutné schválenie dedičstva súdom. Zdedený majetok (napr. obchodný podiel) spravuje za deti druhý rodič, prípadne súdom ustanovený majetkový poručník.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Nadobudnutie obchodného podielu a jeho odmietnutie

Dedič sa stáva majiteľom obchodného podielu v s.r.o. po smrti poručiteľa priamo zo zákona ku dňu smrti. Ak dedič nechce byť spoločníkom s.r.o., nemôže odmietnuť iba nadobudnutie obchodného podielu, ale musí odmietnuť dedičstvo ako celok. Prípadne, po nadobudnutí obchodného podielu môže podať na súd návrh na zrušenie svojej účasti v spoločnosti.

Smrť spoločníka a funkcia konateľa

Čo sa stane s riadením spoločnosti, ak zomrel spoločník s.r.o., ktorý bol súčasne aj štatutárnym orgánom (konateľom)? Dedičia obchodného podielu nemôžu v závete platne určiť, kto bude za neho vykonávať funkciu konateľa. Valné zhromaždenie s.r.o. nijakým spôsobom neurčuje, kto bude nástupcom konateľa v prípade jeho smrti. Jedným zo spôsobov zániku funkcie konateľa je jeho smrť.

Jednoosobová verzus viacosobová s.r.o.

V prípade jednoosobovej s.r.o. sa dedičia (napr. plnoleté alebo maloleté deti) stávajú spoločníkmi s.r.o. a musia si vysporiadať práva a povinnosti súvisiace s vedením spoločnosti a funkciou konateľa. Dedičia obchodného podielu v s.r.o. musia vymenovať nového konateľa, ktorým môže byť aj niekto z nich.

V prípade viacosobovej s.r.o. treba rozlišovať, či má spoločnosť viacerých konateľov. Ak má s.r.o. ešte ďalšieho konateľa/konateľov a má valné zhromaždenie, podiel zomrelého spoločníka (a konateľa) sa rovnako ako pri jednoosobovej s.r.o. stáva predmetom dedičstva a dedičia sa stávajú spoločníkmi s.r.o. Ostatní spoločníci (vrátane dedičov) musia ihneď po smrti konateľa vymenovať nového konateľa.

Príklad z praxe

Pán ABC bol jediným spoločníkom a konateľom s.r.o. ABC s.r.o. Mal dvoch synov - plnoletého Petra a maloletého Adama. Spísal závet, v ktorom odkázal svoj obchodný podiel obidvom synom. V dedičskom konaní sa stali obaja synovia spoločníkmi s.r.o., pričom maloletého Adama zastupuje jeho matka. Peter a Adam (v zastúpení matky) tvoria valné zhromaždenie s.r.o.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Špecifické situácie a ich riešenia

• Smrť oboch manželov/partnerov pri autonehode: Skúma sa, kto zomrel prvý. Po partnerovi, ktorý zomrel skôr, dedia jeho deti s manželkou/partnerkou, alebo manželka/partnerka s rodičmi. Potom sa dedí po manželke/partnerke.
• Životná poistka: Je jediný finančný produkt, ktorý nejde do dedičského konania. Každý, kto ju uzavrie, môže v zmluve uviesť oprávnenú osobu, ktorej sa životná poistka v prípade smrti poisteného vyplatí.
• Druhý pilier: Úspory v druhom pilieri sa dedia. Aj v zmluve o druhom pilieri si môžete určiť oprávnenú osobu.
• Dedenie a BSM (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov): Ak by jeden z manželov zomrel, notár najprv vyporiada BSM. Spravidla sa dedí 50 % majetku v BSM - manželka má nárok na polovicu a druhá polovica pripadne spoločnému dieťaťu.
• Dedenie a majetok nadobudnutý pred manželstvom: Ak manžel/ka nadobudol/a obchodný podiel pred uzatvorením manželstva, tento do BSM nepatrí a dedí sa podľa zákona.
• Dedenie a dlhy: Dedičia majú právo dedičstvo odmietnuť, alebo celé prenechať veriteľom na úhradu dlhov.

Vplyv na register partnerov verejného sektora

V prípade dedenia obchodného podielu identifikovaného konečného užívateľa výhod môže byť dodržanie povinnosti zápisu zmeny v osobe konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora pomerne náročné. Je potrebné bezodkladne informovať oprávnenú osobu o smrti konečného užívateľa výhod a následne oznámiť túto informáciu registrujúcemu orgánu.

Správca dedičstva

V rámci dedičského konania, predmetom ktorého je obchodný podiel predstavujúci viac ako polovicu z celkového podielu na spoločnosti, sa využíva inštitút správcu dedičstva.

Spoločnosť s ručením obmedzeným - právny rámec

Spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej len spoločnosť) je vymedzená v Zákone 513/1991 Zb., v ustanovení §105 ods. 1 Obchodného zákonníka ako spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Spoločnosť s ručením obmedzeným, môže byť aj jednoosobová, tzn. že ju môže založiť len jedna osoba. Základným znakom spoločnosti s ručením obmedzeným je jej samostatná právna subjektivita vo forme právnickej osoby. Je to jeden z druhov obchodnej spoločnosti (§56 ods. 1 Obchodného zákonníka), ktorá za svoje záväzky zodpovedá celým svojim majetkom. Vzhľadom k tomu že táto spoločnosť je obchodnou spoločnosťou, predmetom jej aktivít je najmä výkon podnikateľskej činnosti v zmysle § 2 ods. Na právne pomery vo vnútri spoločnosti sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o záväzkoch. Samozrejme, že spoločnosti s ručením obmedzeným sa týkajú aj ďalšie právne predpisy, rovnako ako iných obchodných spoločností. Spoločnosť s ručením obmedzeným je kapitálovou spoločnosťou s osobitnými prvkami.

• povinnosť vytvoriť základný kapitál z vkladov spoločníkov, ktorý musí byť minimálne 5 000,- Eur. Základné imanie sa môže počas existencie spoločnosti zvyšovať a následne aj znižovať, avšak nikdy nesmie klesnúť pod minimálnu hranicu. Hodnota vkladu spoločníka musí byť v súčasnosti aspoň 750,- Eur. Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra sa musí každý peňažný vklad splatiť najmenej na 30%. Hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou nepeňažných vkladov musí byť aspoň 50% z minimálnej výšky základného imania. Ak spoločnosť zakladá len jeden zakladateľ, základné imanie musí byť splatené v plnej výške;
• spoločník sa na základnom kapitály môže zúčastniť len jedným vkladom, keď výška vkladu pre jednotlivých spoločníkov môže byť stanovená rozdielne, celková výška vkladu však musí súhlasiť s výškou základného kapitálu v spoločnosti;
• spoločníci ručia za záväzky spoločnosti iba v obmedzenej výške a len tak dlho, pokiaľ nebude v obchodnom registri prevedený zápis o splatení všetkých vkladov, tzn. ručia za záväzky spoločnosti do výšky súhrnu nesplatených častí vkladu všetci spoločníci podľa stavu zápisu v obchodnom registri
• spoločníci sú účastníci spoločenskej zmluvy, ktorou môžu byť zaviazaný k tomu, aby sa osobne podieľali na činnosti spoločnosti;
• niektoré rozhodnutia nečiní valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti, ale spoločníci. Jedná sa napr. o zmenu spoločenskej zmluvy, ktorá sa môže realizovať dohodou všetkých spoločníkov;
• vzťah spoločníka ku spoločnosti je vyjadrený obchodným podielom, ktorý je tzv. Spoločník je prostredníctvom svojich práv a povinností spojený s ostatnými spoločníkmi do jedného vnútorne previazaného systému, ktorý zaisťuje fungovanie spoločnosti. Spoločným znakom všetkých práv a povinností je skutočnosť, že vyjadruje účastnícky vzťah spoločníka ku spoločnosti. Práva môžeme členiť na práva majetkové (podiel na zisku, právo na vyporiadanie) a práva nemajetkovej povahy (právo na riadení a kontroly činnosti spoločnosti. Vkladovou povinnosťou spoločníka je povinnosť spoločníka splatiť vklad, ktorý sa zaviazal vložiť do základného kapitálu spoločnosti. Vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (peňažný vklad) alebo iných peňazí oceniteľných hodnôt (nepeňažný vklad). Nepeňažným vkladom môže byť aj majetok, ak jeho hospodárska hodnota je zistiteľná a ktorý môže spoločnosť hospodársky využiť vo vzťahu k predmetu podnikania. Ďalšie povinnosti majetkovej povahy je povinnosť príplatková. Keď podľa ustanovenia § 121 odst. Medzi ďalšie povinnosti spoločníkov môže byť zahrnutá povinnosť osobnej účasti na spoločnosti a povinnosť prispieť na vytvorenie rezervného fondu. Základným majetkovým právom spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným je právo podieľať sa na zisku spoločnosti. Základným kritériom pri určení spôsobu rozdelenia zisku je pomer obchodných podielov spoločníkov, kde zisk sa rozdeľuje medzi spoločníkov v pomere odpovedajúcemu tomuto pomeru. Na základe uznesenia valnej hromady o tom, aká časť zisku sa rozdelí medzi spoločníkov, potom vzniká jednotlivým spoločníkom právo na výplatu podielu na zisku v rozsahu, ktorý vyplýva zo spoločenskej zmluvy, poprípade zo zákona. Ďalším majetkovým právom je právo na vyporiadací podiel. v spoločnosti zanikla, alebo jeho právnemu nástupcovi právo na vyporiadací podiel, a to v prípade, že tento obchodný podiel prešiel na spoločnosť. Nemajetkovým právom je právo spoločníka k riadeniu spoločnosti a ku kontrole jej činnosti. Každý spoločník má právo zúčastniť sa valnej hromady, hlasovať na nej a vznášať dotazy, pripomienky, návrhy a protinávrhy. Ďalším nemajetkovým právom je právo podať žalobu menom spoločnosti o náhradu škody proti konateľovi, ktorý zodpovedá spoločnosti za škodu, ktorú spôsobil porušením svojich povinností. Jedným z práv spoločníkov je i právo domáhať sa na súde prehlásenia uznesenia valnej hromady za neplatné. Tzv. menšinovým právom je právo spoločníka na zvolanie valnej hromady. Toto právo náleží len spoločníkovi, ktorého vklad dosahuje aspoň 10% základného kapitálu. Spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným môžu byť právnické i fyzické osoby, ale ich počet je zo zákona obmedzený. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže mať maximálne päťdesiat spoločníkov. Môže však byť založená i jednou osobou.

Vznik a zánik účasti spoločníka v s.r.o.

Spoločnosť s ručením obmedzeným ako právnická osoba je právnym subjektom. Má samostatnú právnu subjektivitu. Jej základným imaním sú vopred určené vklady spoločníkov. Spoločnosť s ručením obmedzeným, môže byť založená aj za iným účelom ako podnikaním. Spoločníci v spoločnosti majú oddelenú právnu subjektivitu od spoločnosti a majú spôsobilosť na právne úkony.

Vznik právnickej osoby je upravený v ustanovení Zákona číslo 40/1964 Zb.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

1. Prvou fázou je založenie spoločnosti,
2. Spoločnosť s ručením obmedzeným vzniká na základe spoločenskej zmluvy, ktorá plní funkciu zriaďovaciu a funkciu organizačnú. Ustanovenia v zákone prikazujú, ktoré náležitosti spoločenská zmluva musí mať, aby bolo vôbec možné spoločnosť založiť a aby spoločnosť po svojom vzniku mohla existovať, a chráni tak právne postavenie spoločníkov, spoločnosti i tretích osôb. Spoločenská zmluva je prejavom vôle spoločníkov. Zvýšiť základný kapitál spoločnosti je možné buď tak, že spoločnosť obdrží absolútne nové zdroje zo zvýšenia vkladov spoločníkov, alebo z nových vkladov tretích osôb, čo sa môže premietnuť do spoločenských vzťahov, najmä v otázkach rozšírenia počtu spoločníkov spoločnosti. Do spoločnosti s ručením obmedzeným ako spoločnosti kapitálovej nie je možné vstúpiť. V praxi sa často hovorí o vstúpení do spoločnosti či pristúpení do spoločnosti, poprípade prijatie nového spoločníka, je však nutné zdôrazniť, že o vlastnú osobu nového spoločníka ide až v druhom rade, primárne musí dôjsť ku zvýšeniu základného kapitálu prijatím záväzku tretej osoby k novému vkladu, poprípade u pôvodných spoločníkov prevzatím záväzku ku zvýšeniu vkladu. Pokiaľ má spoločnosť záujem o nového spoločníka a jeho začlenenie do spoločnosti sa nedá previesť prevodom, poprípade rozdelením a prevodom obchodného podielu, musí valná hromada rozhodnúť o zvýšení základného kapitálu o vklad tohto nového spoločníka a on sa musí k poskytnutiu vkladu zaviazať.

Jednoosobová s.r.o.

Spoločnosť s ručením obmedzeným možno založiť aj ako jednoosobovú spoločnosť, na základe zakladateľskej listiny. Spoločnosť s jedným spoločníkom nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej spoločnosti. Ak v spoločnosti, ktorá má jedného spoločníka, bol vyhlásený konkurz, spoločník takejto spoločnosti môže založiť ďalšiu spoločnosť najskôr po uplynutí jedného roka od vyporiadania záväzkov.

Viacosobová s.r.o.

Spoločnosť s ručením obmedzeným môžu založiť dvaja a môže mať najviac päťdesiat spoločníkov. Spoločnosť s ručením obmedzeným možno založiť spoločenskou zmluvou, ktorú podpisujú všetci jej zakladatelia. Ich podpisy musia byť úradne overené. Založením ešte spoločnosť ako právny subjekt nevznikne. Druhou fázou utvárania spoločnosti ako právnickej osoby je jej vznik zápisom do obchodného registra. Spoločnosť s ručením obmedzeným sa povinne zapisuje do obchodného registra. Návrh na zápis spoločnosti podávajú konatelia.

Zánik účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným

Zánik účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným upravuje § 148, §149 a nepriamo i §141 Obch. zákonníka. Prvé z ustanovení jednoznačne zakazuje jednostranné vystúpenie spoločníka zo spoločnosti - odísť z „potápajúcej sa lode“ nie je bez vôľovej kooperácie s ostatnými spoločníkmi možné. Spoločník však môže podať návrh na súd, aby zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak od neho nemožno „spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval“. Spoločník tak môže učiniť iba návrhom podľa §79 ods. ktorým iniciuje sporové konanie medzi ním a spoločnosťou. Vystúpenie spoločníka zo spoločnosti možno vnímať ako oslabenie solidárnych ručiteľských mechanizmov osobných obchodných spoločnostiach, no nie v kapitálovom subjekte, ktorého trvanie nie je znížením počtu spoločníkov ohrozené. Pri jednostrannom vystúpení bez nevyhnutnosti súhlasu ostatných spoločníkov, ako aj súdnej inštancie by sa situácia nemala vážne ohroziť. Na druhej strane nemožno namietať, že snahu o vystúpenie spoločníka ťažko predpokladať v rámci zdravých a profitujúcich subjektov, zatiaľ čo pri stratových spoločnostiach by bolo vhodné zachovať primárnu osobnú zložku najmä v prípade existencie nevybavených obchodov. Ustanovenie § 148 ods. 1 Obch. zákonníka nešpecifikuje dôvody, na ktoré by sa spoločník pri vôli vystúpiť zo spoločnosti mohol odvolávať. Akceptovanie zdravotných komplikácií, nezhôd v radoch spoločníkov či vôľa zamerať sa na iné podnikateľských aktivity možno prezumovať aj na základe existujúcej judikatúry, rôznorodosť podnikateľského života však súdy obvykle núti zvažovať zotrvanie spoločníka v spoločnosti za neustále nových a značne individuálnych okolností. Skúmané ustanovenie samozrejme pamätá na následky vystúpenia a odkazuje na povinnosti spoločnosti v rámci prevodu takto uvoľneného obchodného podielu v zmysle §113 ods. 5 a 6 Obch.

Odchod spoločníka zo spoločnosti môže byť vyvolaný aj uplatnením práv ostatných spoločníkov. Ani finalizácia tohto úkonu sa nezaobíde bez kooperácie so súdom, na ktorom sa bude spoločnosť domáhať vylúčenia spoločníka porušujúceho závažným spôsobom svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a na možnosť vylúčenia bol písomne upozornený (§ 149 Obch. zákonníka). Nevyhnutnosť upozornenia je obligatórnou súčasťou relevancie tohto úkonu podobne ako pri nesplnení vkladovej povinnosti.

Poznáme všeobecné dôvody zrušenia obchodných spoločností, ktoré sa vzťahujú na všetky typy obchodných spoločností (vrátane s.r.o.). Okrem týchto typov zrušenia obchodných spoločností môžu byť aj iné dôvody zrušenia spoločnosti uvedené v spoločenskej zmluve. Spoločenská zmluva môže tieto dôvody upraviť, prípadne dohodnúť.

1. Prvou fázou je zrušenie spoločnosti,
2. Ad 1) k zrušeniu spoločnosti dochádza v okamihu, keď už spoločnosť nemôže, alebo už nemá ďalej plniť účel, pre ktorý bola založená. Ad 2) Zrušenie spoločnosti neznamená ešte jej zánik. K zániku spoločnosti je potrebné, aby bol vykonaný výmaz spoločnosti z obchodného registra. Výmaz má konštitutívne účinky a dňom právnych účinkov výmazu zaniká právna subjektivita spoločnosti s ručením obmedzeným. Návrh podávajú konatelia, príp.

Podľa Obchodného zákonníka 513/1991 Z.b.

1. Zánik účasti spoločníka v spoločnosti v s.r.o.
2. Zánik účasti spoločníka v spoločnosti v dôsledku zníženia jej základného imania
3. Zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti súdom na návrh spoločníka
4. Exekúciou na obchodný podiel spoločníka
5. Zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti vyhlásením konkurzu na jeho majetok
6. Zánik účasti spoločníka v s.r.o.
7. Zánik účasti spoločníka v spoločnosti dohodou
8. Zánik účasti spoločníka v spoločnosti v dôsledku prevodu jeho obchodného podielu (Obchodný zákonník 513/1991 Z.b.

Povinnosti spoločníkov v s.r.o.

Rozsiahlym právam spoločníkov, ktoré im priznáva Obchodný zákonník, zodpovedajú aj povinnosti, vyplývajúce zo zákona a spoločenskej zmluvy a ktoré sú spoločníci povinní dodržiavať a plniť. Zaujímavé je aj riešenie otázky ohľadom porušenia povinností spoločníka a posúdenie ich závažnosti. Podľa niektorých odborníkov, musí ísť o porušenie opakujúce a trvalé, keďže § 149 Obch. zákonníka hovorí o spoločníkovi, ktorý „porušuje“ svoje povinnosti. Vzhľadom na to, že v zmysle § 149 Obch. predmetné ustanovenie aplikovateľné logicky len vtedy, ak pôjde o opakované alebo trvajúce porušenie.

S existenciou obchodného podielu je spojená účasť spoločníka v spoločnosti, jeho práva a povinnosti. Zo spoločenskej zmluvy, resp. . Nemajetkové práva, medzi ktoré patrí napr. Medzi ďalšie nemajetkové práva spoločnosti patrí možnosť zvolať mimoriadnu hromadu, ak spoločník alebo spoločne s ďalšími spoločníkmi dosahuje aspoň 10% obchodného podielu. V uvedenej úprave je možno hľadať prvok ochrany minoritných spoločníkov, kde títo spoločníci budú svoje právo realizovať, alebo pociťujú dôvodné ohrozenie záujmov spoločnosti a nebudú môcť dosiahnuť ochranu iným spôsobom. Zámer zaistenia ochrany spoločníkov a samotnej spoločnosti v prípade nečinnosti konateľa je zakotvený rovnako v práve spoločníka podať menom spoločnosti žalobu na náhradu škody voči konateľovi spoločnosti a žalobu o splatení vkladu proti inému spoločníkovi. Akékoľvek úkony riadenia činí spoločník sám menom spoločnosti.

Vzhľadom na kapitálovú podstatu spoločnosti s ručením obmedzeným je základnou povinnosťou spoločníka splatiť vklad v tej výške, ku ktorej sa zaviazal pri prevzatí záväzku na vklad , a to pri založení spoločnosti alebo pri zvyšovaní jej základného imania. Zákonom je ustanovená maximálna lehota 5 rokov od vzniku spoločnosti alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto vkladovej povinnosti nemožno spoločníka zbaviť. Po dobu zápisu nesplateného vkladu v obchodnom registri, trvá ručenie spoločníka, a z tohto dôvodu, majú konatelia povinnosť, bez zbytočného odkladu oznámiť registrovanému súdu splatenie vkladu spoločníkom. Ďalšou povinnosťou vyplývajúcou z účasti v spoločnosti je príplatková povinnosť spoločníka, ktorú môže naložiť spoločenská zmluva. Valné zhromaždenie je oprávnené, ak je stanovené spoločenskou zmluvou spoločnosti, uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na vlastný kapitál spoločnosti a posilniť tak kapitálovú vybavenosť spoločnosti. Medzi ďalšie povinnosti spoločníka patrí povinnosť prevziať uvoľnený vklad, za predpokladu, že účasť niektorého spoločníka zanikla a jeho obchodný podiel neprešiel na právneho nástupcu. S ohľadom na skutočnosti, že je spoločnosť s ručením obmedzeným je kapitálovou spoločnosťou, neexistuje zákonom stanovená povinnosť spoločníka osobne sa podeliť na chodu spoločnosti, pretože záväzok osobnej účasti na základe spoločenskej zmluvy nie je nijako neobvyklý. Spoločenská zmluva môže tiež obsahovať ďalšie povinnosti spoločníka, napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. O vylúčení spoločníka zo spoločnosti s ručením obmedzeným …

Čo ak zomrie živnostník?

Pokračovanie v živnosti po zosnulom možno rozdeliť na 3 etapy.

1. etapa: Pokračovanie v živnosti odo dňa úmrtia do skončenia dedičského konania

V živnosti zomrelého môžu až do skončenia konania o dedičstve pokračovať:

• dedičia zo zákona, pokiaľ neexistujú závetní dedičia,
• dedičia zo závetu a pozostalý manžel, aj keď nie je dedičom, avšak tento len za predpokladu, že je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti,
• len samotný pozostalý manžel, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti, za predpokladu, že v živnosti nepokračujú dedičia,
• správca dedičstva - správcu ustanovuje súd najmä z okruhu dedičov alebo osôb blízkych poručiteľovi; môže ním však byť aj notár, ktorý v dedičskom konaní zároveň nie je súdnym komisárom (napr. ak sa dedičia nevedia rýchlo zhodnúť, kto bude v podnikaní dočasne pokračovať ďalej). Správca má však nárok na odmenu aj preplatenie výdavkov či náhrad.

Pokračovanie v prevádzkovaní živnosti po zosnulom musí nasledovník oznámiť živnostenskému úradu v lehote 1 mesiacaod úmrtia podnikateľa. Uvedené neplatí pre správcu dedičstva, ktorému lehota pre oznámenie plynie až od ustanovenia do funkcie. Nadviazanie na živnosť zosnulého je možné aj vtedy, ak dedičia či pozostalý manžel nespĺňajú podmienky, ktoré zákon pre prevádzkovanie živnosti vyžaduje. V takom prípade si ale musia bez meškania ustanoviť zodpovedného zástupcu.

Pre úplnosť dodajme, že medzi podmienky prevádzkovania živnosti patrí:

1. vek aspoň 18 rokov,
2. spôsobilosť na právne úkony,
3. bezúhonnosť spočívajúca v absencii právoplatného odsúdenia za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa na osobu nehľadí, akoby nebola odsúdená. Sprísnené podmienky pre splnenie kritéria bezúhonnosti môžu byť stanovené pre živnostníkov, ktorí podnikajú v prísnejšie regulovaných odvetviach (napr. v oblasti predaja výbušnín).
4. u niektorých živností sa vyžaduje aj odborná či iná spôsobilosť.

2. etapa: Pokračovanie v živnosti po dedičskom konaní do 6 mesiacov od jeho skončenia

Po skončení konania o dedičstve môžu naďalej pokračovať v živnosti vyššie uvedené osoby, a to pokiaľnadobudli majetkový podiel používaný na jej prevádzkovanie. Aj v tomto prípade treba živnostenskému úradu pokračovanie opäť oznámiť, a to do 1 mesiaca od skončenia konania o dedičstve.

3. etapa: Pokračovanie v živnosti po 6 mesiacoch od skončenia konania o dedičstve

Ak nasledovníci zosnulého živnostníka plánujú nadviazať na jeho podnikanie po dlhšiu dobu, musia najneskôr do 6 mesiacov od skončenia dedičského konania získať vlastné živnostenské oprávnenie. Ak sa im to nepodarí, strácajú možnosť ďalšieho prevádzkovania živnosti po zomrelom. Uvedené obmedzenie však neplatí pre pozostalého manžela, ktorý bol spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti alebo ktorý takýto majetok či podiel nadobudol ako dedičstvo. Tento smie v živnosti pokračovať aj po uvedenej šesťmesačnej lehote na základe živnostenského oprávnenia poručiteľa. Pokiaľ je podnikateľom, oznámi živnostenskému úradu obchodné meno, pod ktorým bude v živnosti pokračovať a tiež ďalšie údaje potrebné pre vydanie nového osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

Pokračovanie v živnosti a daňové povinnosti

1) Daň z príjmu

Daňové priznanie za zomrelého živnostníka za príslušnú časť roka musí podať dedič. Ak je dedičov viac, podá ho:

1. dedič, ktorému to vyplynie z dohody dedičov,
2. ak sa dediči nezhodnú, kto priznanie podá, určí túto osobu správca dane.

Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka a správca dane môže túto lehotu na žiadosť predĺžiť, ak je podaná najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.

2) DPH

Ak pokračujete v živnosti zosnulého platiteľa, musíte to najneskôr do 30 dní odo dňa jeho úmrtia oznámiť daňovému úradu príslušnému pre poručiteľa. V čase od smrti do skončenia konania o dedičstve sa následne osoba pokračujúca v podnikaní považuje za platiteľa.

Čo ak zomrie spoločník s.r.o.?

#

tags: #dedenie #jednoosobovej #sro #podmienky