Dedenie: Kto je dedič a ako prebieha dedičské konanie

Smrť blízkej osoby je vždy ťažkou životnou udalosťou. Okrem smútku a vyrovnávania sa so stratou sa často objavujú aj praktické otázky týkajúce sa majetku zosnulého. Kto dedí? Ako dedičské konanie prebieha? Aké sú práva a povinnosti dedičov? Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o dedení na Slovensku, a to zrozumiteľným spôsobom od základných pojmov až po zložitejšie situácie.

Dedičské právo na Slovensku

Dedičské právo je oblasť práva, ktorá upravuje prechod majetku a dlhov po smrti fyzickej osoby (poručiteľa) na iné osoby (dedičov). Na Slovensku je dedičské právo upravené predovšetkým v Občianskom zákonníku.

Právne dôvody dedenia

Občiansky zákonník rozlišuje dva základné právne dôvody (tituly) dedenia:

1. Dedenie zo závetu: Poručiteľ môže počas svojho života spísať závet, v ktorom určí, kto má po jeho smrti dediť jeho majetok.
2. Dedenie zo zákona: Ak poručiteľ nezanechal závet, alebo ak je závet neplatný, dedí sa podľa zákonom stanoveného poradia dedičských skupín.

Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. To znamená, že ak existuje platný závet, dedí sa podľa neho, a len ak závet nie je platný alebo neobsahuje všetky zložky dedičstva, nastupuje dedenie zo zákona.

Dedenie zo zákona

Ak poručiteľ nezanechal závet, alebo ak závet neobsahuje všetky zložky dedičstva, dedí sa zo zákona. Zákon rozdeľuje dedičov do štyroch dedičských skupín, ktoré určujú poradie, v akom prichádzajú do úvahy ako dedičia.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Dedičské skupiny

1. Prvá dedičská skupina: V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (vnúci poručiteľa). Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé).
2. Druhá dedičská skupina: Ak niet potomkov, dedí manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
3. Tretia dedičská skupina: Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom.
4. Štvrtá dedičská skupina: Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta všetko, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.

Dedenie zo závetu

Závet je právny úkon poručiteľa, ktorým určuje, kto má dediť jeho majetok. Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou (holografný závet), alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov (alografný závet) alebo vo forme notárskej zápisnice.

Formy závetu

• Holografný závet: Musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom.
• Alografný závet: Poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
• Závet vo forme notárskej zápisnice: Najistejšia forma závetu, pretože notár zabezpečí, že závet bude spĺňať všetky zákonné požiadavky a bude uložený v Centrálnom registri závetov.

Odporúča sa zriadiť závet kvalifikovaným spôsobom a to vo forme notárskej zápisnice (u ktoréhokoľvek notára). Obmedzíte tým vznik pochybností o platnosti závetu.

Náležitosti závetu

Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane.

Z každého závetu musí byť zjavný deň, mesiac a rok, kedy bol spísaný, lebo ide o podstatnú obsahovú náležitosť závetu; jej nedodržanie má za následok jeho neplatnosť.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké. Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky (napr. podmienka typu: “darujem pôdu môjmu synovi Jánovi za podmienky, že ju bude riadne obhospodarovať a pod.” bude neplatná).

Zrušenie závetu

Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva.

Neopomenuteľní dedičia

Závetom tiež nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny). Neopomenuteľnými dedičmi môžu byť len potomkovia nebohého. Platí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Vydedenie

Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:

• v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
• o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
• bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
• trvalo vedie neusporiadaný život.

Dôvod vydedenia musí byť výslovne uvedený v listine o vydedení. V praxi nestačí, ak sa poručiteľ iba domnieva, že má dôvod - je potrebné, aby bol reálne naplnený.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Dedičské konanie

K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom.

Začatie dedičského konania

Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.

Súd následne poverí príslušného súdneho komisára (notára) na vyporiadanie dedičstva. Notár zistí, či nebohý nezanechal závet (testament), zistí okruh dedičov a aj to, aký majetok (aktíva a pasíva) poručiteľ zanechal.

Priebeh dedičského konania

1. Zistenie majetku a dedičov: Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. zabezpečuje majetok pred znehodnotením (napr. uložením do depozitu).
2. Prejednanie dedičstva: V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení). Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“.
3. Odmietnutie dedičstva: Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.
4. Uznesenie o dedičstve: Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať.

Dodatočné konanie o dedičstve

K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič.

V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi.

Majetok a dlhy v dedičstve

Do dedičstva patrí všetok majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. To znamená, že dedičia dedia nielen majetok, ale aj dlhy poručiteľa.

Prechod dlhov

Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov.

Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Na dediča prechádzajú len tie poručiteľove dlhy, ktoré vznikli ešte za jeho života a ktoré jeho smrťou nezanikajú (z uvedeného dôvodu sem nepatria napr. právo na výživné).

Dedičská nespôsobilosť a odmietnutie dedičstva

Dedičskú spôsobilosť má dedič povolaný dediť, ktorý nie je dedičsky nespôsobilý. Dedičská nespôsobilosť prichádza do úvahy len u fyzických osôb. Poručiteľ môže anulovať dedičskú nespôsobilosť konkrétneho dediča, a to odpustením.

Posledným predpokladom dedenia je nevyužitie práva odmietnuť dedičstvo. Odmietnuť dedičstvo môže spôsobilý dedič po smrti poručiteľa a len v lehote do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol súdom alebo notárom o práve odmietnuť dedičstvo i o následkoch takéhoto odmietnutia, upovedomený. Odmietnutie dedičstva sa musí urobiť ústne vyhlásením pred príslušným súdom alebo notárom alebo aj písomne a bez akýchkoľvek podmienok či výhrad. Zdôrazňujeme, že nie je možné odmietnuť len časť dedičstva alebo len určité veci z dedičstva. Dedičstvo možno odmietnuť vždy iba ako celok.

Trestnoprávna zodpovednosť v dedičskom konaní

S dedičským konaním sú spojené viaceré spory, najmä medzi dedičmi o majetok poručiteľa a s tým spojené aj nezákonné konania týchto osôb spojené veľa krát s cieľom zisku, respektíve nadobudnutia väčšej časti majetku na úkor iných dedičov, avšak bez vzájomnej dohody. Ide najmä o situácie spojené so stanovením okruhu dedičov alebo rozsahu majetku poručiteľa.

Počas dedičského konania v zmysle § 201 Zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas konania scudziť alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len so súhlasom súdu.

Medzi príklady trestnej činnosti, ktorá sa môže vyskytnúť v dedičskom konaní, patria:

• Podvod: Predloženie falošného závetu, zatajovanie majetku, uvádzanie nepravdivých údajov o dedičskom nároku.
• Krádež: Prisvojenie si finančnej hotovosti alebo iných cenností z dedičstva bez súhlasu ostatných dedičov.
• Falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny: Predloženie falošného splnomocnenia.

Poplatky v dedičskom konaní

Za konanie o dedičstve sa platí notárovi poplatok vo výške, ktorá závisí od hodnoty dedičstva. Ak je hodnota dedičstva do 3.319 €, poplatok predstavuje 6,50 €. Ak je hodnota dedičstva do 9.958 €, je poplatok 16,50 €. Dedičstvo nad 9.958 € je spoplatnené vo výške 0,2 % z hodnoty dedičstva, najviac však sumou 165,50 €. Za podanie návrhu na prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku sa platí poplatok 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať, najmenej suma 6,50 € a najviac 165,50 €.

Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb.

Zastúpenie advokátom v dedičskom konaní

Prax ukazuje, že na dedičské konanie je lepšie nechať sa zastúpiť advokátom a to najmä v takých prípadoch, ak dedičia “nemajú k sebe blízko”. Dedičské konania v takých prípadoch končia rýchlejšie, bez zbytočných emócii a častokrát sa dokonca podarí z dedičstva získať väčší podiel, s akým klient počítal a to najmä vtedy, ak nebohý počas života daroval iným dedičom majetok, ktorý je potom treba zohľadniť.

tags: #dedenie #kto #je #porucitel