- Kontaktujte nás / Centrála:
- 047 / 5511 200
- [email protected]
Dedenie Majetku Partnerov: Podmienky a Možnosti
Život prináša rôzne situácie a vzťahy, pričom mnohé páry dnes uprednostňujú život v spoločnej domácnosti bez manželského zväzku. Spolu vychovávajú deti, splácajú hypotéky a zdieľajú spoločné náklady. Avšak, v prípade úmrtia jedného z partnerov sa situácia ohľadom dedenia značne líši od situácie manželov. Tento článok sa zameriava na podmienky dedenia majetku partnerov na Slovensku, s dôrazom na platnú legislatívu a praktické príklady.
Právny rámec dedenia na Slovensku
Právnu úpravu dedenia na Slovensku upravuje najmä zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení. Tento zákon rozlišuje medzi dvoma spôsobmi dedenia: zo zákona a zo závetu. Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona, čo znamená, že ak poručiteľ (zosnulý) zanechal platný závet, dedičstvo sa rozdelí podľa jeho vôle. Ak závet neexistuje alebo je neplatný, nastupuje dedenie zo zákona.
Dedenie zo zákona: Kto má nárok?
Ak poručiteľ nezanechal závet, dedičstvo sa rozdelí podľa zákonom stanoveného poradia dedičských skupín. Občiansky zákonník rozdeľuje dedičov do štyroch skupín, ktoré majú určené poradie, v akom prichádzajú do úvahy pri dedení.
Prvá dedičská skupina
V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel/manželka, každý z nich rovným dielom. Ak niektoré z detí nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov (vnukov poručiteľa). Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak poručiteľ nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti.
Druhá dedičská skupina
Ak poručiteľ nemá potomkov, alebo ak došlo k ich platnému vydedeniu, dedí sa v druhej dedičskej skupine. V tejto skupine dedí manžel/manželka, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu, alebo boli odkázané na výživu od poručiteľa. Dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu dedičstva.
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Tretia dedičská skupina
V tretej dedičskej skupine dedia poručiteľovi súrodenci a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej jeden rok pred jeho smrťou a starali sa o ňu, alebo boli odkázané na výživu od poručiteľa. Dedia rovnakým dielom.
Štvrtá dedičská skupina
Štvrtá dedičská skupina je pri dedení zo zákona poslednou. Ak niet dedičov v predchádzajúcich skupinách, dedia prarodičia poručiteľa a tí, ktorí s ním žili najmenej rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli na neho odkázaní výživou. Ak by už niektorý zo súrodencov nežil, právo na dedičstvo prechádza na jeho deti (netere, synovcov), tie sa o jeho podiel podelia rovným dielom. Dediť teda môžu otcov otec, otcova matka, matkin otec, matkina matka a ich deti. Ak niet dedičov ani v štvrtej skupine, dedičstvo pripadne štátu.
Dedenie druha/družky zo zákona: Kedy je to možné?
Je dôležité zdôrazniť, že nezosobášený partner (druh/družka) nededí automaticky zo zákona, ako je to v prípade manželov. Druh/družka môže dediť zo zákona len v určitých špecifických prípadoch, a to v druhej alebo tretej dedičskej skupine, ak sú splnené nasledovné podmienky:
Podmienky pre dedenie v druhej dedičskej skupine:
- Poručiteľ nemá potomkov, alebo došlo k ich platnému vydedeniu. Po poručiteľovi vždy prednostne dedia jeho potomkovia, ktorí sú dedičmi v prvej dedičskej skupine. Pokiaľ poručiteľ potomkov má, nemôže druh s dedením zo zákona vôbec počítať.
- Druh viedol s poručiteľom aspoň rok spoločnú domácnosť alebo je na neho odkázaný výživou. Druh či družka prichádzajú do úvahy ako zákonní dedičia až v tzv. druhej dedičskej skupine. Osoby v nej však dedia len vtedy, ak poručiteľ nemá potomkov alebo ak ich vydedil. Pri dedení v druhej dedičskej skupine polovicu dedičstva dostane manžel; zvyšok si partner rozdelí rovným dielom s rodičmi poručiteľa. Okrem nededenia potomkov musí byť pre dedenie nezosobášeného partnera splnená podmienka, aby: a) s poručiteľom najmenej po dobu 1 roka pred jeho smrťou žil v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa o ňu spolu s poručiteľom staral, b) alebo aby bol odkázaný výživou na poručiteľa.
Druh či družka, ktorí s poručiteľom spoločne nebývali, teda môžu bez závetu na dedičstvo pomýšľať len ťažko.
Podmienky pre dedenie v tretej dedičskej skupine:
- Splnené podmienky pre dedenie v druhej dedičskej skupine (žiadni potomkovia, spoločná domácnosť alebo odkázanosť na výživu).
- Poručiteľ nemá ani manžela, ani rodičov. Ak poručiteľ nemá manžela ani rodičov, nededí v rámci druhej dedičskej skupiny len jeho partner - podľa zákona sa automaticky prechádza do tretej dedičskej skupiny.
- Poručiteľ nemá ani súrodencov či ich potomkov V tejto dedia poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby, resp. osoby odkázané výživou na poručiteľa. Aby sa teda nezosobášený partner nedelil s nikým, nesmie mať poručiteľ súrodencov ani netere a synovcov, ktorí by ako dediči prichádzali do úvahy spolu s partnerom.
Dodajme, že ak by okrem druha či družky existovala aj iná osoba, ktorá by spĺňala podmienku spoločnej domácnosti či odkázanosti na výživu, dedila by samozrejme rovným dielom s druhom. V praxi môže ísť napr. o dieťa druha či družky, ktoré nebolo poručiteľovo, ale žilo pod jednou strechou s nezosobášenými partnermi.
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
Dedenie zo závetu: Ako zabezpečiť partnera?
Ak chcete zabezpečiť, aby váš partner dedil po vás, najlepším riešením je spísanie závetu. Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Závet je právny dokument, v ktorom poručiteľ vyjadruje svoju poslednú vôľu ohľadom rozdelenia svojho majetku po smrti.
Formy závetu:
- Holografný závet: Musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom.
- Alografný závet: Poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale ho napríklad nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
- Notársky závet: Najideálnejšie je spísať závet priamo u notára, aby sa predišlo strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu.
Neplatnosť závetu:
Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov, napríklad ak ho spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony, ak nemá písomnú formu, alebo ak v ňom poručiteľ opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. manžel/ka). V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov.
Neopomenuteľní dedičia:
Potomkovia poručiteľa sú tzv. neopomenuteľní dedičia. To znamená, že aj v prípade, ak poručiteľ zanechal závet, v ktorom ich opomenul, majú nárok na svoj zákonný podiel z dedičstva. Maloletí potomkovia musia dostať aspoň toľko, koľko by bol ich zákonný dedičský podiel; plnoletí potomkovia musia dostať zo zákonného podielu aspoň polovicu. Na závet, ktorým všetko odkážete druhovi s tým, že potomkov úplne vynecháte, bude braný zreteľ, ale len v tej časti, ktorá nebude zasahovať do podielov určených pre neopomenuteľných dedičov.
Vydedenie:
Potomkov možno z dedenia úplne vylúčiť len vydedením. Dôvody pre tento postup sú striktne obmedzené; môže k nemu dôjsť len keď potomok:
- v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
- o poručiteľa trvalo neprejavuje naozajstný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
- bol odsúdený pre úmyselný trestný čin odňatia slobody v trvaní najmenej 1 roka,
- trvalo vedie neusporiadaný život.
Dedičské konanie: Ako prebieha?
K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd, ktorý ho začína na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Následne poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné.
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS
Priebeh dedičského konania:
- Zistenie majetku a dedičov: Notár zistí, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. Zabezpečuje majetok pred znehodnotením.
- Prejednanie dedičstva: Nasleduje prejednanie dedičstva, kde sa dedičia môžu dohodnúť na rozdelení majetku.
- Uznesenie o dedičstve: Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať.
Dedičstvo je možné aj odmietnuť, a to do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy.
Možnosti ovplyvnenia rozdelenia majetku
Rozdelenie majetku po smrti partnera je možné ovplyvniť najmä spísaním závetu. Závet môže ovplyvniť dedenie po partnerovi najmä v prípadoch, keď partner nemá deti a ako dedičia prichádzajú do úvahy napríklad jeho rodičia alebo súrodenci.
Príklady z praxe
Príklad 1:
Peter a Lucia žijú v spoločnej domácnosti už niekoľko rokov, pričom spolu vlastnia byt v podielovom spoluvlastníctve, každý jednu polovicu. Nie sú manželmi. Peter má dieťa z prvého manželstva, ktoré je už plnoleté, majú spolu dobré vzťahy. Peter si uvedomuje, že v prípade, že by zomrel, zdedí jeho majetok a teda i polovicu celého bytu jeho dieťa. Avšak Peter by rád zanechal čo najväčšiu časť bytu Lucii, nakoľko byt spolu zhodnocovali. Peter preto spíše závet, kde zanechá ¼ bytu, teda polovicu svojej polovice svojmu dieťaťu a druhú štvrtinu bytu zanechá Lucii. Učiní tak zadosť i zákonu, nakoľko Petrove dieťa zdedí polovicu toho, na čo by malo nárok a súčasne zvyšnú časť svojho podielu bytu Peter podľa svojej vôle zanechá partnerke Lucii.
Príklad 2:
Peter má kúpený byt s Janou, pričom nie sú manželmi a žiaden z nich nemá deti. Žijú spolu už niekoľko rokov v spoločnej domácnosti, o ktorú sa starajú, pričom každý vlastní polovicu bytu. Peter náhle zomrie. Dedičmi po Petrovi budú jeho matka, otec a Jana, pričom každý z nich zdedí jednu tretinu z Petrovej polovice bytu. Po skončení dedičského konania bude teda Jana vlastniť celkovo 4/6 bytu, Petrova mama 1/6 bytu a Petrov otec 1/6 bytu. Peter možno chcel, aby byt zostal Jane celý, keďže v ňom dlhé roky spolu žili a byt zhodnocovali, avšak nezanechal závet, a preto časť bytu zdedili i Petrovi rodičia. Ak sa bude chcieť Jana stať jedinou vlastníčkou bytu, bude musieť odkúpiť od Petrových rodičov ich podiely.
Príklad 3:
Jakub mal kúpený byt s Danou, pričom neboli manželmi, Jakub nemal deti. Žili spolu už niekoľko rokov v spoločnej domácnosti, pričom každý vlastnil polovicu bytu. Jakub náhle zomrel. Nakoľko Jakubovi rodičia už v dobe jeho smrti nežili, nebudú dediť dedičia v druhej dedičskej skupine, ale v tretej dedičskej skupine, t.j. Jakubova sestra a partnerka Dana. Každá zdedí jednu polovicu z Jakubovej polovice bytu. Po skončení dedičského konania bude teda Dana vlastniť celkovo 3/4 bytu a Jakubova sestra 1/4 bytu. Jakub možno chcel, aby byt zostal Dane, keďže v ňom dlhé roky spolu žili a byt zhodnocovali, avšak nezanechal závet, a preto časť bytu zdedila i Jakubova sestra. Ak sa bude chcieť Dana stať jedinou vlastníčkou bytu, bude musieť odkúpiť od Jakubovej sestry jej podiel bytu.
Zmeny v Občianskom zákonníku od roku 2027
V súčasnosti prebieha rozsiahla rekodifikácia Občianskeho zákonníka, ktorá by mala vstúpiť do platnosti od roku 2027. Táto rekodifikácia prinesie zmeny v oblasti dedenia, rozvodov a iných oblastiach občianskeho práva. Medzi najvýznamnejšie zmeny patrí zavedenie nového dôvodu vydedenia (ak sa k rodinným príslušníkom nesprávate slušne), zníženie povinných podielov pre deti pri dedení a zavedenie inštitútu dedičskej zmluvy, ktorou bude môcť rodič odkázať majetok napríklad výmenou za doopatrenie.
Čo robiť, ak chcete zabezpečiť svojho partnera?
Ak žijete v partnerskom vzťahu bez manželstva a chcete zabezpečiť svojho partnera pre prípad smrti, existuje niekoľko krokov, ktoré môžete podniknúť:
- Spíšte závet: Závet je najjednoduchší a najúčinnejší spôsob, ako zabezpečiť, aby váš partner dedil po vás. V závete môžete určiť, aký majetok má váš partner zdediť, a môžete tiež určiť podmienky, za ktorých má dedičstvo nadobudnúť.
- Darujte partnerovi majetok: Ak chcete, aby váš partner vlastnil určitý majetok už počas vášho života, môžete mu ho darovať. Darovanie je neodvolateľné, takže po darovaní už nebudete mať žiadnu kontrolu nad majetkom.
- Založte spoločný účet: Ak máte s partnerom spoločný účet, v prípade smrti jedného z vás bude mať druhý partner prístup k peniazom na účte.
- Uzatvorte životnú poistku: Ak uzatvoríte životnú poistku a určíte svojho partnera ako obdarovaného, v prípade vašej smrti dostane váš partner poistné plnenie.