
Život bez manželského zväzku je čoraz bežnejší, avšak v prípade úmrtia jedného z partnerov je situácia ohľadom dedenia odlišná, ako keby išlo o manželov. Právnu úpravu dedenia na Slovensku upravuje najmä zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení. Tento zákon rozlišuje medzi dvoma spôsobmi dedenia: zo zákona a zo závetu. Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona.
Ak poručiteľ nezanechal závet, alebo ak je závet neplatný, nastupuje dedenie zo zákona. Občiansky zákonník rozdeľuje dedičov do štyroch skupín, ktoré majú určené poradie, v akom prichádzajú do úvahy pri dedení.
V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovným dielom. Ak niektoré z detí nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov (vnukov poručiteľa). Ak poručiteľ nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov.
Ak poručiteľ nemá potomkov, alebo ak došlo k ich platnému vydedeniu, dedí sa v druhej dedičskej skupine. V tejto skupine dedí manžel, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu, alebo boli odkázané na výživu od poručiteľa. Dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu dedičstva. Podiel pozostalého manžela v tejto skupine teda nemôže byť nikdy menší ako jedna polovica celého dedičstva, bez ohľadu na to, koľko osôb sa okrem neho nachádza v tejto skupine.
V tretej dedičskej skupine dedia poručiteľovi súrodenci a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej jeden rok pred jeho smrťou a starali sa o ňu, alebo boli odkázané na výživu od poručiteľa. Dedia rovnakým dielom.
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Štvrtá dedičská skupina je pri dedení zo zákona poslednou. Ak niet dedičov v predchádzajúcich skupinách, dedia prarodičia poručiteľa a tí, ktorí s ním žili najmenej rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli na neho odkázaní výživou. Ak by už niektorý zo súrodencov nežil, právo na dedičstvo prechádza na jeho deti (netere, synovcov), tie sa o jeho podiel podelia rovným dielom. Dediť teda môžu otcov otec, otcova matka, matkin otec, matkina matka a ich deti. Ak niet dedičov ani v štvrtej skupine, dedičstvo pripadne štátu.
Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Závet je právny dokument, v ktorom poručiteľ vyjadruje svoju poslednú vôľu ohľadom rozdelenia svojho majetku po smrti.
Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov, napríklad ak ho spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony, ak nemá písomnú formu, alebo ak v ňom poručiteľ opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. manžel/ka). V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov.
Potomkovia poručiteľa sú tzv. neopomenuteľní dedičia. Pri dedení po otcovi či matke sa rozlišuje, či ide o deti maloleté alebo plnoleté.
Potomkov možno z dedenia úplne vylúčiť len vydedením. Dôvody pre tento postup sú striktne obmedzené; môže k nemu dôjsť len keď potomok:
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd, ktorý ho začína na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Následne poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.
Dedičstvo je možné aj odmietnuť, a to do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.
Rozdelenie majetku po smrti partnera je možné ovplyvniť najmä spísaním závetu. Závet môže ovplyvniť dedenie po partnerovi najmä v prípadoch, keď partner nemá deti a ako dedičia prichádzajú do úvahy napríklad jeho rodičia alebo súrodenci.
Príklad: Peter a Lucia žijú v spoločnej domácnosti už niekoľko rokov, pričom spolu vlastnia byt v podielovom spoluvlastníctve, každý jednu polovicu. Nie sú manželmi. Peter má dieťa z prvého manželstva, ktoré je už plnoleté, majú spolu dobré vzťahy. Peter si uvedomuje, že v prípade, že by zomrel, zdedí jeho majetok a teda i polovicu celého bytu jeho dieťa. Avšak Peter by rád zanechal čo najväčšiu časť bytu Lucii, nakoľko byt spolu zhodnocovali. Peter preto spíše závet, kde zanechá ¼ bytu, teda polovicu svojej polovice svojmu dieťaťu a druhú štvrtinu bytu zanechá Lucii.
Ak manžel zomrel a nezanechal po sebe závet, v ktorom by odkázal svoj majetok podľa svojej vôle, dedí sa priamo zo zákona. Manžel zosnulého spolu s deťmi zosnulého patria do okruhu osôb, ktoré dedia ako prvé (tzv. prvá dedičská skupina), pričom platí pravidlo, že každý z nich dedí rovnakým dielom. Ak by však zosnulý manžel nemal deti, vnúčatá ani žiadnych iných potomkov, dediť budú spolus pozostalým manželom rodičia zosnulého a ďalej „tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobujedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnúdomácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS
Splácanie hypotekárneho úveru je záväzok na veľa rokov. V prípade úmrtia jedného z partnerov, ktorí spoločne splácajú hypotéku, je dôležité vedieť, ako sa bude postupovať. Ak ste hlavný dlžník a partner je spoludlžník, pri dedení dlhu nie je podstatné, či ste označený ako dlžník alebo spoludlžník. Z pohľadu banky ste obaja zaviazaný spoločne a nerozdielne. A dediť sa bude jeho podiel na tomto úvere. Povinnosť platiť tento úver budú mať všetci dedičia, ktorí sa nevzdajú svojho dedičského práva. Ak sa nebude úver platiť riadne a včas, vzhľadom na solidárnosť dlžníkov bude môcť banka vymáhať dlžnú sumu od všetkých dlžníkov naraz alebo iba od jedného, je to na rozhodnutí banky.
V súčasnosti dáva množstvo partnerov prednosť spolužitiu mimo manželského zväzku, bez sobášneho listu. Pritom vychovávajú spolu deti, splácajú spoločnú hypotéku na nehnuteľnosť, a tiež spoločne hradia náklady na domácnosť. V prípade úmrtia jedného z partnerov je situácia týkajúca sa dedenia iná ako v prípade, ak by išlo o manželov.
Príklad: Peter má kúpený byt s Janou, pričom nie sú manželmi a žiaden z nich nemá deti. Žijú spolu už niekoľko rokov v spoločnej domácnosti, o ktorú sa starajú, pričom každý vlastní polovicu bytu. Peter náhle zomrie. Dedičmi po Petrovi budú jeho matka, otec a Jana, pričom každý z nich zdedí jednu tretinu z Petrovej polovice bytu. Po skončení dedičského konania bude teda Jana vlastniť celkovo 4/6 bytu, Petrova mama 1/6 bytu a Petrov otec 1/6 bytu. Peter možno chcel, aby byt zostal Jane celý, keďže v ňom dlhé roky spolu žili a byt zhodnocovali, avšak nezanechal závet, a preto časť bytu zdedili i Petrovi rodičia. Ak sa bude chcieť Jana stať jedinou vlastníčkou bytu, bude musieť odkúpiť od Petrových rodičov ich podiely.
S páchaním majetkovej trestnej činnosti bojuje polícia Slovenskej republiky denno-denne. Špecifickým príkladom páchateľov majetkovej trestnej činnosti sú dedičia, prípadne iné osoby zasahujúce do dedičského konania. Ide o situácie verejnosti nie moc známe, nakoľko dedičské konanie je neverejným konaním, ľudia sa ho zúčastňujú zriedka najmä pri smrti blízkej osoby. Je spojené s citovými emóciami ale predovšetkým s majetkoprávnou povahou, keďže predmetom konania je „rozdelenie“ majetku poručiteľa medzi dedičov.
Počas dedičského konania dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas konania scudziť alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len so súhlasom súdu. Notár ma diskreačnú právomoc, čo znamená, že súhlas môže ale aj nemusí udeliť.
V praxi môže nastať situácia, že pri prvotných úkonoch je zistené, že poručiteľ nezanechal závet. To znamená, že notár nenašiel závet registrovaný v Centrálnom registri závetov a ani mu nebol predložený závet, ktorý by napísal/podpísal poručiteľ. Povolaní k dedičskému konaniu budú iba dedičia zo zákona, ktorých okruh stanoví notár. Následne sa počas konania objaví osoba, ktorá tvrdí, že poručiteľ zanechal závet napísaný vlastnou rukou a všetok majetok odkázal danej osobe. Súdny komisár môže predložený závet posúdiť ako platný alebo ako neplatný, prípadne jeho neplatnosť môžu namietať zákonní dedičia. V prípadne, ak má notár alebo iný dedič pochybnosti o tom, či závet napísal poručiteľ, môže podať podnet na orgány činné v trestnom konaní pre podozrenie z trestného činu podvodu.
Zákonný znak trestného činu podvodu spočívajúci v „uvedení iného do omylu" alebo vo „využití omylu iného" môže naplniť aj páchateľ, ktorý v konaní o dedičstve úmyselne uvedie nepravdivé údaje o tom, že je dedičom, alebo o výške dedičského nároku, a to s cieľom obohatiť sa z majetku poručiteľa na škodu iného (skutočného) dediča.
Ďalšou v praxi pomerne často nastávajúcou situáciou je, keď dedičia alebo iné osoby po smrti poručiteľa vyberajú finančné prostriedky z účtov. Veľa dedičov vyberá finančné prostriedky kvôli poplatkom, ktoré sa majú platiť ako odmena notára v domnení, že túto odmenu budú platiť v menšej sume. Notár vždy pojednáva so zostatkom ku dňu smrti, takže výberom peňazí po smrti poručiteľa z účtu odmenu notára neponížia. V tomto prípade by sa mohla voči danej osobe vyvodiť trestná zodpovednosť a to za trestný čin krádeže, nakoľko si prisvojí cudziu vec, ktorá mu nepatrí a spôsobí tak aspoň malú škodu ostatným dedičom.