Dedenie Majetku v Zahraničí: Podmienky a Pravidlá pre Slovenských Občanov

S narastajúcou mobilitou a globalizáciou sa stáva vlastníctvo majetku v zahraničí čoraz bežnejším javom. Pre občanov Slovenskej republiky, ktorí vlastnia majetok v iných krajinách, je dôležité porozumieť podmienkam a pravidlám dedenia takéhoto majetku. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tejto problematike, s dôrazom na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012, ktoré upravuje cezhraničné dedičstvá v rámci Európskej únie.

Úvod do Cezhraničného Dedenia

Cezhraničné dedenie predstavuje špecifickú oblasť dedičského práva, ktorá sa zaoberá situáciami, keď poručiteľ (zosnulý) a jeho majetok, prípadne dediči, sa nachádzajú v rôznych štátoch. Táto oblasť práva je komplikovanejšia než vnútroštátne dedenie, pretože si vyžaduje riešenie kolízií právnych predpisov rôznych štátov.

Právny Rámec Dedenia Majetku v Zahraničí

Právny rámec dedenia majetku v zahraničí sa riadi predovšetkým Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len „Nariadenie“). Toto nariadenie má za cieľ zjednodušiť cezhraničné dedičské konania v rámci Európskej únie.

Nariadenie o Cezhraničných Dedičstvách: Kľúčové Princípy

Nariadenie o cezhraničných dedičstvách zabezpečuje, aby sa celé dedičstvo, teda hnuteľný aj nehnuteľný majetok poručiteľa, prejednalo jednotne, podľa jedného práva a orgánom jedného štátu. Toto nariadenie sa vzťahuje na dedenie po osobách, ktoré zomreli po 16. auguste 2015.

Určenie Právomoci

Podľa článku 4 nariadenia, právomoc konať vo veci celého dedičstva majú súdy členského štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti. To znamená, že jeden notár (alebo iný poverený štátny orgán) prejedná kompletne všetok majetok poručiteľa, podľa práva štátu pod ktorý daný orgán spadá.

Prečítajte si tiež: Nové pravidlá pre dedenie majetku

Obvyklý Pobyt

Rozhodujúce teda bude určiť obvyklý pobyt v čase smrti. Na účely určenia obvyklého pobytu by mal orgán konajúci v dedičskej veci celkovo posúdiť okolnosti života zosnulého počas rokov pred jeho úmrtím a v čase jeho smrti a zohľadniť všetky relevantné skutkové prvky, najmä trvanie a pravidelnosť prítomnosti zosnulého v dotknutom štáte, ako aj podmienky a dôvody tejto prítomnosti. Takto určený obvyklý pobyt by mal preukazovať úzku a stabilnú väzbu s dotknutým štátom.

V praxi sa za krajinu obvyklého pobytu zosnulého Slováka často určí Slovenská republika, najmä so zreteľom na to, že do blízkeho pohraničia sa presťahoval prevažne z ekonomických dôvodov (lacnejšie nehnuteľnosti a ostatné služby), ale zachoval si úzku a stabilnú väzbu na svoj štát pôvodu (práca, návšteva lekárov, návšteva rodiny, platenie dane z príjmu a zdravotných odvodov).

Zložité Prípady

Napriek vyššie uvedenému sa v praxi vyskytujú prípady, kedy je veľmi ťažké určiť obvyklý pobyt. Takýto prípad môže nastať najmä vtedy, ak zosnulý z pracovných alebo ekonomických dôvodov odišiel žiť do zahraničia s cieľom pracovať tam, a to aj na dlhý čas, ale zachoval si úzku a stabilnú väzbu na svoj štát pôvodu. Iný zložitý prípad môže nastať, ak zosnulý striedavo žil vo viacerých štátoch alebo ak cestoval z jedného štátu do druhého bez toho, aby sa trvale usadil v ktoromkoľvek z nich. Ak bol zosnulý štátnym príslušníkom jedného z týchto štátov alebo mal svoj hlavný majetok v jednom z týchto štátov, jeho štátna príslušnosť alebo umiestnenie tohto majetku by mohli byť osobitným faktorom pri celkovom posúdení všetkých skutkových okolností.

Príslušnosť Notára

Určenie obvyklého pobytu prináleží notárovi. V prípade úmrtia osoby súd poverí notára prejednaním dedičstva. V praxi dochádza k prípadom, že prejednanie dedičstva je pridelené dvom rôznym notárom v rôznych štátoch. V takomto prípade je rozhodujúci dátum začatia konania. Orgán, ktorý začal konať ako prvý je povinný rozhodnúť o tom, či sa cíti alebo necíti byť príslušným na rozhodovanie v danej veci. Len v prípade, že sa cíti byť nepríslušným (článok 10 nariadenia) odovzdá vec na konanie orgánu, ktorý začal konať ako druhý.

Voľba Práva

Uvedené platí za predpokladu, že nedošlo k platnej voľbe práva, to znamená, že poručiteľ si pred smrťou nezvolil iné rozhodné právo, podľa ktorého sa má dedičstvo prejednať. Nariadenie výslovne povoľuje voľbu práva a stanovuje, že osoba si môže za rozhodné právo, ktorým sa bude spravovať dedenie jej celého dedičstva, zvoliť právny poriadok štátu, ktorého je v čase voľby alebo úmrtia štátnym príslušníkom. Osoba so štátnou príslušnosťou viacerých štátov si môže zvoliť právny poriadok ktoréhokoľvek zo štátov, ktorých je v čase voľby alebo v čase úmrtia štátnym príslušníkom.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Forma Voľby Práva

Voľba sa urobí výslovne vo vyhlásení vo forme právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti alebo vyplýva z podmienok tohto právneho úkonu. Hmotnoprávna platnosť úkonu voľby práva sa spravuje zvoleným právnym poriadkom. Z textu Nariadenia je zrejmé, že ohľadom voľby práva sú povolené všetky právne formy, ktoré pri takomto type úkonu umožňuje vnútroštátny právny poriadok. Ak vyhlásenie o voľbe práva spíše notár formou notárskej zápisnice, zabezpečí bez zbytočného odkladu po vykonaní tohto úkonu jeho zaregistrovanie v Notárskom centrálnom registri závetov.

Obmedzenia Voľby Práva

Možnosť voľby práva a voľby právomoci v cezhraničných dedičských vzťahoch je obmedzená na preddefinovaný okruh právnych poriadkov. Zvolené môže byť len právo štátu, ktorého je poručiteľ príslušníkom, a právomoc súdov tohto štátu.

Možnosť voľby má umožniť poručiteľovi, ktorý využil svoju slobodu pohybu v priestore Európskej únie, ale zachováva si úzke väzby na svoj štát pôvodu, uprednostniť tieto väzby. Na druhej strane, obmedzenie voľby len na jeden právny poriadok - právny poriadok občianstva poručiteľa, zabezpečuje právnu istotu a ochranu oprávnených očakávaní príbuzných poručiteľa.

Európske Osvedčenie o Dedičstve

Výsledkom dedičského konania je v prípade konania podľa slovenských právnych predpisov osvedčenie o dedičstve, pričom dedič môže požiadať aj o vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve (článok 62 a nasledujúce nariadenia). Na Slovensku vydáva európske osvedčenie o dedičstve notár, ktorý dedičstvo prejednal.

Na základe tohto dokumentu môžu dedičia uplatňovať a vykonávať svoje práva v ňom uvedené aj v iných členských štátoch. Európske osvedčenie o dedičstve má účinky vo všetkých členských štátoch bez potreby osobitného konania a je platnou písomnosťou na zapísanie majetku v registri členského štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza. To znamená, že na základe európskeho osvedčenia o dedičstve vydanom slovenským notárom, rakúsky kataster nehnuteľností zapíše dedičov ako vlastníkov majetku a rakúska banka vydá prostriedky v nej vedené na meno poručiteľa. Nie je potrebné žiadne ďalšie uznanie európskeho osvedčenia o dedičstve zo strany rakúskych subjektov.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Samotné Osvedčenie obsahuje okrem údajov o poručiteľovi, dedičovi aj údaje o zdedenom zahraničnom majetku. Príslušné orgány štátu, kde sa majetok nachádza majú preto presné informácie, z koho na koho treba vlastnícke alebo iné vecné právo prepísať, resp. majetkový režim manželstva zosnulého.

Problémy so Špecifikáciou Nehnuteľností v EOD

V praxi sa vyskytli problémy so zápisom vlastníckeho práva do slovenského katastra nehnuteľností na základe dedičského titulu, ktorým je práve európske osvedčenie o dedičstve. Tento problém nastáva najmä pri európskych osvedčeniach o dedičstve vydaných v Nemecku, kedy orgán vydávajúci európske osvedčenie o dedičstve v jeho obsahu nešpecifikuje nehnuteľnosti tak, ako to vyžadujú vnútroštátne predpisy jednotlivých štátov.

Súdny dvor Európskej únie rozhodol rozsudkom vo veci C-354/21 dňa 9.3.2023, že Nariadenie č. 650/2012 nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že žiadosť o zápis nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností tohto členského štátu môže byť zamietnutá, ak jediným dokumentom predloženým na podporu tejto žiadosti je európske osvedčenie o dedičstve, v ktorom nie je táto nehnuteľnosť identifikovaná.

Na Slovensku však prináša riešenie novela katastrálneho zákona, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť v roku 2024. Podľa nej bude možné zapisovať vklad do katastra aj bez špecifikácie nehnuteľností v EOD.

Dedenie Mimo EÚ

Nariadenie sa neuplatňuje mimo územia členských štátov Európskej únie, vrátane Dánska, Írska a Spojeného kráľovstva, ktoré sa nezúčastňujú na Nariadení. V prípade dedenia s cudzím prvkom vo vzťahu k tretím štátom sa postupuje podľa vnútroštátnych pravidiel. Vnútroštátne pravidlá pre SR predstavujú predovšetkým medzinárodné zmluvy a zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

Slovenská Právna Úprava Pred Nariadením

Pred prijatím Nariadenia o cezhraničných dedičstvách sa slovenská právna úprava nachádzala v platnom a účinnom zákone č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Podľa tejto právnej úpravy sa dedičstvo v zásade prejednávalo podľa právneho poriadku štátu, ktorého bol zosnulý občanom v čase svojej smrti. Znamená to, že slovenský súd / notár prejedná dedičstvo po občanovi Slovenskej republiky vždy, ak ide o nehnuteľnosti ležiace na území Slovenskej republiky.

Vyššie uvedená právna úprava je stále platná a účinná a bude sa aplikovať v prípadoch kedy občan Slovenskej republiky mal majetok v zahraničí mimo krajín EÚ alebo ak cudzinec, ktorý nie je občanom členského štátu EÚ vlastnil nehnuteľnosť na území SR.

Praktické Aspekty Dedenia Majetku v Zahraničí

Pri dedení majetku v zahraničí je dôležité zvážiť niekoľko praktických aspektov.

Zistenie Majetku

Pre dedičov, ktorí zdedili majetok v blízkom pohraničí, je v konečnom dôsledku dôležité, aby mali informáciu o danom majetku: musia ho vedieť slovenskému notárovi špecifikovať, aby bolo možné tento majetok uviesť v Európskom osvedčení o dedičstve.

Zastúpenie v Dedičskom Konaní

Zastúpenie v medzinárodnom dedičskom konaní podľa Nariadenia EÚ č. 650/2012 je neoddeliteľnou súčasťou riadneho a spravodlivého prejednania dedičstva s cezhraničným prvkom. Či už ide o posúdenie platnosti závetu podľa kolíznych noriem, vyporiadanie dlhov v predlženom dedičstve alebo správu majetku rozptýleného v rôznych krajinách, kvalifikované právne zastúpenie je nevyhnutné pre ochranu práv a záujmov všetkých zúčastnených strán. Odporúča sa vyhľadať odbornú pomoc notára, ktorý je v Slovenskej republike súdnym komisárom pre dedičské konania, alebo advokáta.

Dlhy Poručiteľa

Dlhy poručiteľa prechádzajú na dedičov do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva. V prípade, že dlhy prevyšujú majetok (predlžené dedičstvo), môže byť nariadená likvidácia dedičstva, pri ktorej sa majetok speňaží na uspokojenie veriteľov.

Závet

Pre správne prejednanie dedičstva, najmä s medzinárodným prvkom, je kľúčová platnosť a interpretácia závetu. Nariadenie EÚ č. 650/2012 zohľadňuje rôzne formy závetov uznávané v členských štátoch.

Formy Závetu

• Vlastnoručný (holografný) závet: Musí byť celý napísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa.
• Alógrafny závet (iná písomná forma so svedkami): Ak text píše iná osoba alebo mechanický prostriedok, vyžaduje sa prítomnosť dvoch súčasne prítomných svedkov, pred ktorými poručiteľ výslovne prejaví, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, a svedkovia sa na ňu podpíšu.
• Závet vo forme notárskej zápisnice: Táto forma zaručuje vierohodnosť a platnosť závetu, pretože ho spisuje notár ako právnik, čím sa minimalizuje riziko neplatnosti a zabezpečuje ochrana pred zničením, stratou alebo zatajením.

Forma Závetu v Medzinárodnom Kontexte

Forma závetu sa spravuje právom štátu, príslušníkom ktorého bol poručiteľ v čase zriadenia, alebo postačuje, ak vyhovuje právu štátu, na ktorého území bol závet urobený (lex loci actus).

Vydedenie

Dôležitou súčasťou dedičského práva je aj vydedenie, ktoré umožňuje poručiteľovi vylúčiť svojho potomka z dedenia. Dôvod vydedenia musí byť konkrétne, časovo a miestne špecifikovaný v listine o vydedení, inak je listina neplatná.

Dedenie Majetku v Rakúsku a Maďarsku: Špecifické Aspekty

Ak sa zameriame na občanov Slovenska žijúcich, resp. vlastniacich majetok v Rakúsku alebo v Maďarsku, určujúcim právnym predpisom je Nariadenie.

Určenie Obvyklého Pobytu v Pohraničí

Aký je však obvyklý pobyt občana Slovenskej republiky, ktorý niekoľko rokov býva v Rakúsku a pritom pravidelne dochádza na územie Slovenskej republiky, či už za účelom výkonu práce, štúdia, návštevy lekára alebo členov rodiny? Na účely určenia obvyklého pobytu by sa mali posúdiť okolnosti života zosnulého počas rokov pred jeho úmrtím a v čase jeho smrti a zohľadniť všetky relevantné skutkové prvky, najmä trvanie a pravidelnosť prítomnosti zosnulého v dotknutom štáte, ako aj podmienky a dôvody tejto prítomnosti.

Na základe vyššie uvedených kritérií sa v praxi za krajinu obvyklého pobytu zosnulého Slováka určí Slovenská republika, najmä so zreteľom na to, že do blízkeho pohraničia sa presťahoval prevažne z ekonomických dôvodov (lacnejšie nehnuteľnosti a ostatné služby), ale zachoval si úzku a stabilnú väzbu na svoj štát pôvodu (práca, návšteva lekárov, návšteva rodiny, platenie dane z príjmu a zdravotných odvodov).

Problémy so Zistením Majetku v Rakúsku

V prípade majetku, ktorý poručiteľ zanechal v Rakúsku, môže vyvstať problém, na ktorý upozornilo aj Ministerstvo spravodlivosti SR: stávalo sa, že rakúske súdy odmietali žiadosti slovenských súdov o zistenie účtov slovenského poručiteľa v rakúskej banke z dôvodu ochrany osobných údajov alebo podobných dôvodov.

Druhá možnosť, ktorá sa odporúča, ak súd preukáže, že majetok sa v Rakúsku nachádza, ale nevie kde sa presne nachádza. Dôkaz možno vykonať aj priamym výkonom dôkazu dožadujúcim súdom, ale tu je nutný predchádzajúci súhlas ústredného orgánu - rakúskeho ministerstva spravodlivosti, podľa čl. 17 nariadenia.

Preklad Európskeho Osvedčenia o Dedičstve

V prípade majetku, ktorý poručiteľ zanechal v Maďarsku, si Európske osvedčenie o dedičstve musia dediči následne nechať preložiť úradným prekladateľom do úradného jazyka krajiny, v ktorej sa majetok nachádza. V Maďarsku niektoré úrady a banky akceptujú aj úradný preklad vyhotovený slovenským prekladateľom, ale niektoré vyžadujú od dedičov preklad vyhotovený konkrétnou prekladateľskou agentúrou: Országos Fordító és Fordításhitelesítő Iroda (Národná prekladateľská a certifikačná agentúra).

Voľba Práva: Rozhodnutie, Ktoré Môže Zjednodušiť Proces

Vykonanie voľby práva nie je nič zložité a že vykonanie tohto právneho úkonu nie je potrebné spájať so spísaním závetu. Ak ste občan so slovenskom štátnou príslušnosťou, môžete si ešte za svojho života sám alebo sama určiť, aby sa na vyporiadanie Vášho dedičstva vzťahovalo slovenské právo ako právo rozhodné. Jedná sa tak v tomto prípade o právo, ktoré Vám je blízke a ktoré, aj keď nie v detailoch, predsa len poznáte. V prípade, že tak neurobíte a do úvahy bude prichádzať rakúske, maďarské alebo iné právo, môžete tak svojim potomkom spôsobiť problémy.

tags: #dedenie #majetku #v #zahranici #podmienky