Dedenie manželov a detí: Podmienky a pravidlá

Dedenie je proces, ktorý nastáva po smrti osoby a zahŕňa prechod jej majetku a záväzkov na dedičov. Na Slovensku upravuje dedičské právo Občiansky zákonník, ktorý rozlišuje medzi dedením zo zákona a dedením zo závetu. Ak poručiteľ (zosnulý) nezanechal závet, uplatní sa dedenie zo zákona, ktoré rozdeľuje dedičov do štyroch skupín. Tento článok podrobne rozoberá podmienky dedenia manželov a detí v kontexte slovenského práva, vrátane príkladov a praktických rád.

Dedenie zo zákona a zo závetu

Podľa Občianskeho zákonníka sa dedí zo zákona, zo závetu, alebo kombináciou oboch. Ak neexistuje závet, nastupujú dedičia zo zákona. Ak dedičia nadobudnú zo závetu len časť dedičstva, zvyšok sa rozdelí podľa zákona. Závet má prednosť pred zákonom, no musí spĺňať zákonné náležitosti.

Skupiny zákonných dedičov

Zákon rozlišuje štyri skupiny dedičov, ktoré majú určené poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť.

1. skupina zákonných dedičov: Deti a manžel

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti (vnúča poručiteľa). Ak nededia ani tieto deti, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.

Podmienky dedenia manželom:

• Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti.
• Zákon nevyžaduje, aby existovalo medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo (BSM).

Dôležité informácie:

• Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov.
• Ak poručiteľ nemal potomkov a mal manžela, nastupuje druhá zákonná skupina dedičov.
• V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh alebo družka, aj keby s ním mali deti.
• Poručiteľovými deťmi sú aj deti narodené mimo manželstva, deti osvojené, ako aj deti ešte nenarodené za podmienky, že sa narodia živé.

Príklad:

Zosnulá žena bola majiteľkou bytu spoločne s manželom, každý z nich vlastnil polovicu. Po smrti manželky a vyrovnaní BSM sa predmetom dedičského konania stal jej polovičný podiel na byte. Dediť budú manžel a štyri deti. Byt sa rozdelí rovnakým dielom medzi manžela a štyri deti, čiže každý zdedí 10-percentný podiel na byte. Manžel tak bude celkom vlastniť 60 percent a každé dieťa 10-percentný podiel bytu.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Príklad A:

Zosnulý muž bol majiteľom rodinného domu spoločne s manželkou - dom patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva (každý z nich teda vlastnil polovicu). Po smrti manžela a vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal jeho polovičný podiel na vlastníctve domu. Rodinný dom sa v dedičskom konaní rozdelí rovnakým dielom medzi manželku a syna. Čiže každý zdedí 25-percentný podiel na vlastníctve domu.

Príklad B:

Zosnulá žena mala manžela, tri deti a rozvádzala sa. Účelom vysporiadania BSM v konaní o dedičstve je určiť, čo z majetku BSM pripadne do vlastníctva pozostalého manžela a čo bude patriť do dedičstva. Výsledkom je potom určenie, ktorá konkrétna vec alebo aká jej časť patrí do dedičstva. Pri vysporiadaní sa postupuje podľa predpisov Občianskeho zákonníka. BSM sa vysporiada buď dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, alebo vyrovnanie vykoná súd.

2. skupina zákonných dedičov: Manžel, rodičia a spolužijúce osoby

V druhej skupine dedia manžel, poručiteľovi rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou na poručiteľa.

Dôležité informácie:

• Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva.
• Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa.
• Za osobu, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti, sa považuje osoba, ktorá s s ním žila aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou. Môže ísť pritom o druha/družku, súrodenca, priateľa, priateľku, známeho.

Príklad:

Zosnulá manželka vlastnila s manželom trojizbový byt v rámci BSM. Manželia boli bezdetní, manželkini rodičia žijú. Manžel získa polovicu z dedeného podielu, druhá polovica podielu sa rovnakým dielom rozdelí medzi otca a matku zosnulej. Vlastníctvo bytu bude nasledujúce: manžel získa 25 percent podielu, celkovo bude mať teda 75-percentný spoluvlastnícky podiel. Otec manželky bude mať 12,5 percenta, matka manželky - 12,5 percenta. Ak by žil len jeden z rodičov, tak by získal 25-percentný podiel z dedenej polovice bytu po zosnulej manželke a dcére.

Príklad B:

Zosnulá manželka vlastnila s manželom rodinný dom v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

3. skupina zákonných dedičov: Súrodenci a spolužijúce osoby

V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. V tretej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda netere a synovci poručiteľa.

Dôležité informácie:

• Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom.
• Súrodencom bude aj súrodenec, ktorý bol osvojený.

Príklad:

Zosnulá osoba je jedinou vlastníčkou trojizbového bytu, v ktorom desať rokov bývala so svojím druhom v spoločnej domácnosti, deti nemali. Rodičia vlastníčky nežijú, žijú jej dvaja súrodenci, tretí súrodenec zomrel, žije však jeho dcéra. Nehnuteľnosť pripadne pri delení dedičstva druhovi zosnulej, jej dvom súrodencom a neteri (dcére mŕtveho súrodenca), rozdelí sa teda medzi štyri osoby. Vlastnícke podiely budú nasledujúce: druh - 25 percent, prvý súrodenec bude mať tiež 25-percentný podiel, druhému súrodencovi pripadne tiež 25-percentný spoluvlastnícky podiel, neter dostane tiež 25 percent. Ak by zosnulý súrodenec mal napríklad dve deti, tak by sa 25-percentný podiel delil medzi ne a každý z nich by získal 12,5 percenta z vlastníctva danej nehnuteľnosti.

Príklad:

Zosnulý muž je vlastníkom rodinného domu, v ktorom päť rokov býval so svojou družkou v spoločnej domácnosti, deti nemali spoločné, ani muž nemal deti z predchádzajúceho vzťahu. Ak by muž nemal súrodencov, tak dom zdedí družka ako osoba, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti po dobu jedného roka pred jeho smrťou. Môže ísť pritom o druha/družku, súrodenca, priateľa, priateľku, známeho. Žena nemala manžela, druha, deti ani rodičov, len dve sestry. Ak by už niektorý zo súrodencov nežil, právo na dedičstvo prechádza na jeho deti (netere, synovcov), tie sa o jeho podiel podelia rovným dielom.

4. skupina zákonných dedičov: Prarodičia a ich deti

V tejto skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa. Dediť teda môžu otcov otec, otcova matka, matkin otec, matkina matka a ich deti.

Dôležité informácie:

• Ak nemôžu dediť ani dedičia vo štvrtom rade, majetok zosnulého pripadne štátu.

Príklad:

Zosnulá osoba je jedinou vlastníčkou trojizbového bytu. Nemá manžela, druha, súrodencov ani deti, rodičia jej nežijú. Žije jej stará matka z matkinej strany a teta z otcovej strany. Dedičské podiely sú v takomto prípade rovnaké. Stará matka aj teta zosnulej zdedia 50-percentný podiel z bytu. V prípade, ak by žili všetci starí rodičia a jedna teta, každý z nich by zdedil 20-percentný podiel.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Príklad:

Zosnulý muž je jediným vlastníkom dvojizbového bytu. Nemá manželku, družku, súrodencov ani deti, rodičia mu nežijú. Ak muž nemal žiadnych iných príbuzných, len strýka a tetu, títo budú dediť zo zákona v štvrtej dedičskej skupine. Keby teda ani strýkovia či tety neboli nažive, nikto iný už dediť nemôže a všetok majetok prepadne štátu.

Dedenie v priamom rade

O dedení v priamom rade hovoríme, ak ide o dedenie medzi priamymi predkami a potomkami. Dedenie v priamom rade má význam najmä v prípade predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením, pretože oslobodenie príjmov z predaja zdedenej nehnuteľnosti závisí od toho, či sa predáva nehnuteľnosť nadobudnutá dedením v priamom rade alebo dedením medzi inými osobami.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a dedenie

Ak počas manželstva nadobudne majetok jeden z manželov, tento majetok spravidla patrí do BSM. V prípade smrti jedného z manželov je potrebné najskôr vyporiadať BSM, aby sa zistilo, čo patrí do dedičstva. Vyporiadanie BSM sa môže uskutočniť dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi, alebo rozhodnutím súdu.

Závet

Závet je právny dokument, v ktorom poručiteľ určí, kto má dediť jeho majetok po jeho smrti. Závet má prednosť pred dedením zo zákona.

Náležitosti závetu:

• Závet musí mať písomnú formu.
• Holografný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa.
• Alografný závet musí byť podpísaný poručiteľom pred dvoma svedkami, ktorí potvrdia, že poručiteľ vyhlásil, že ide o jeho poslednú vôľu.
• Závet spísaný u notára je najistejší spôsob, ako predísť strate alebo zničeniu dokumentu.

Neplatnosť závetu:

Závet môže byť neplatný, ak:

• Poručiteľ opomenul neopomenuteľných dedičov (deti).
• Závet nespĺňa zákonné náležitosti.
• Poručiteľ nebol spôsobilý na právne úkony.

Vydedenie:

Závetom je možné vydediť potomkov, ale len z dôvodov uvedených v zákone.

Dedičské konanie

Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa začína po smrti poručiteľa. Cieľom konania je zistiť majetok a dlhy poručiteľa, určiť dedičov a rozdeliť dedičstvo.

Priebeh dedičského konania:

1. Otvorenie dedičského konania: Súd poverí notára, ktorý ako súdny komisár zisťuje okruh dedičov, obsah závetu a rozsah majetku a dlhov poručiteľa.
2. Prejednanie dedičstva: Notár informuje všetkých potenciálnych dedičov o začatí dedičského konania. Dedič má možnosť dedičstvo prijať alebo odmietnuť.
3. Rozhodnutie súdu: Súd vydá uznesenie o dedičstve, v ktorom potvrdí, komu majetok pripadne.

Poplatky v dedičskom konaní:

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára, ktorá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa.

Čo patrí do dedičstva?

Dedičstvo je súhrn majetku poručiteľa, teda aktív a pasív poručiteľa. Dedičstvom sú veci, práva a iné majetkové hodnoty, ako aj dlhy poručiteľa.

Do dedičstva patrí:

• Hnuteľné veci (napr. vybavenie domácnosti, automobil, elektronika, obrazy, cennosti, hotovosť).
• Nehnuteľné veci.
• Pohľadávky voči banke, či inému subjektu (prostriedky na bankovom účte, sporenia, vklady, dlžná suma, ktorú niekto dlhuje poručiteľovi).
• Dlhy poručiteľa (napr. voči štátu, či inej osobe).

Čo nepatrí do dedičstva?

Smrťou poručiteľa zanikajú také práva a povinnosti, ktoré sú viazané priamo na jeho osobu, napr. osobnostné práva, predkupné právo, právo domáhať sa vrátenia daru, právo zodpovedajúce vecnému bremenu viazané na osobu poručiteľa, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, práva a povinnosti zo splnomocnenia, práva a povinnosti v rodinnoprávnych vzťahoch, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov, práva a povinnosti zo záväzkov, ktoré boli viazané výučne na osobu poručiteľa, osobnostné práva poručiteľa podľa autorského zákona.

Dodatočné konanie o dedičstve

Ak sa po skončení dedičského konania objaví nový majetok alebo dlhy poručiteľa, súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve.

Riešenie konkrétnych situácií

Otázka: Mám byt na hypotéku kúpený po svadbe. Manželka ochorela a uvažujem o dedení, ak by sa niečo stalo. Ona má syna z prvého manželstva, s ktorým nie je v kontakte, a ja mám dcéru tiež z prvého manželstva. Spolu máme syna. Mohli by ste mi poradiť, ako postupovať, alebo ako prepísať jej polovicu buď na mňa, alebo na syna, ktorého máme spolu?

Odpoveď: V prípade úmrtia manželky by dedenie prebiehalo podľa zákonných dedičských tried. V prvej dedičskej triede sú manžel a všetci potomkovia, čiže jej syn a váš spoločný syn. Ak by nemala závet, dedili by ste rovnaké podiely. Ak chcete zabezpečiť, aby jej polovica prešla konkrétne na vás alebo na spoločného syna, má vaša manželka niekoľko možností: darovacia zmluva alebo závet.

Otázka: So svojím partnerom sme tvorili pár 9 rokov, žijúc aj v spoločnej domácnosti v jeho dome. Partner v tomto roku nečakane zomrel počas túry, keď mu zlyhal obehový systém, a nestihol vyriešiť majetkové pomery hlavne so svojimi vlastnými deťmi. Je naozaj pravda, že aj keď dvaja partneri spolu žijú a tvoria pár, všetci o tom vedia, ten druhý nemá nárok na nič?

Odpoveď: V zmysle slovenského právneho poriadku, ako partnerka nežijúca v manželskom zväzku, nemáte zákonné právo dediť po zosnulom partnerovi.

tags: #dedenie #manželov #a #detí #podmienky