Dedenie po smrti exmanžela: Podmienky a postupy

Ľudský život prináša rôzne situácie, a jednou z nich je aj dedičstvo, ktoré sa nadobúda smrťou poručiteľa. Tento článok sa zameriava na podmienky dedenia, najmä v kontexte úmrtia exmanžela, a poskytuje prehľad o postupoch, ktoré je potrebné dodržať.

Úvod do dedičského konania

Po úmrtí osoby príslušná matrika oznámi túto skutočnosť súdu, ktorý následne ustanoví notára. Notár v dedičskom konaní zisťuje, či poručiteľ zanechal závet, identifikuje okruh dedičov a zisťuje majetok poručiteľa (aktíva a pasíva).

Dedenie zo zákona

Ak poručiteľ nezanechal závet, dedičstvo sa nadobúda zo zákona. Občiansky zákonník rozdeľuje dedičov do štyroch dedičských skupín, ktoré určujú poradie, v akom sa dedičstvo rozdeľuje.

Prvá dedičská skupina

Do prvej dedičskej skupiny patria poručiteľove deti a manžel (každý rovnakým dielom). Ak niektoré z detí nededí, jeho podiel nadobúdajú jeho deti rovnakým dielom. V prípade, ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Zákon vyžaduje, aby manželstvo v čase smrti poručiteľa existovalo.

Druhá dedičská skupina

V druhej skupine dedia manžel, poručiteľovi rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Ak v tejto skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa. Manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Tretia dedičská skupina

V tretej skupine dedia poručiteľovi súrodenci a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa (rovnakým dielom). Za súrodencov sa považujú aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom.

Štvrtá dedičská skupina

Do štvrtej dedičskej skupiny patria prarodičia poručiteľa, ktorí dedia rovnakým dielom. V prípade, že nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti. Táto skupina je pri dedení zo zákona poslednou.

Dedenie zo závetu

Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Poručiteľ môže v závete určiť svojich dedičov a ich podiely na dedičstve. Dôležité je, aby závet spĺňal všetky zákonné náležitosti, inak môže byť neplatný.

Neopomenuteľní dedičia

Poručiteľ nemôže v závete opomenúť neopomenuteľných dedičov, ktorými sú jeho potomkovia (deti). Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Ak by poručiteľ svojich potomkov nevydedil a v závete by im neurčil dedičstvo aspoň v rozsahu ich zákonného podielu, v tejto časti by bol závet neplatný a len v tejto časti by sa postupovalo spôsobom ustanoveným pre dedenie zo zákona.

Forma závetu

Závet musí mať písomnú formu. Holografný závet musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Alografný závet poručiteľ nenapíše vlastnou rukou, ale ho podpíše pred dvoma svedkami a vyhlási, že ide o jeho poslednú vôľu.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Vydedenie

Zákon pripúšťa aj situácie, keď rodič môže dieťa z dedenia vylúčiť. Hovoríme o vydedení. Nestačí však len napísať, že dieťa „nič nedostane“. Každý prípad býva citlivý a ťažký. Vydedenie sa často dotkne aj vzťahov medzi súrodencami či vnukmi. Preto právnici odporúčajú, aby človek, ktorý o tom uvažuje, najskôr vyhľadal odbornú radu. Správne formulovaný závet alebo vydedenie dokáže predísť neskoršiemu súdnemu sporu, ktorý môže trvať roky.

Majetok v dedičstve

Do dedičstva patrí všetok majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. Predmetom dedičstva môžu byť veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Z uvedeného vyplýva, že sem môžeme zaradiť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze. Dedičstvo však netvoria všetky hodnoty oceniteľné v peniazoch, ale len tie, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty iným spôsobom ako dedením.

Dedenie a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

Ak existovalo medzi poručiteľom a jeho manželom/manželkou BSM, smrťou poručiteľa BSM zaniká. Súd musí určiť, čo z predmetného majetku patrí do dedičstva a čo je výlučným majetkom pozostalého manžela. Predmetom dedenia po poručiteľovi je potom iba tá časť majetku, o ktorom dedičský súd rozhodol. Z uvedeného vyplýva, že pozostalému manželovi ostáva z dôvodu vysporiadania BSM polovica majetku, ktorý počas života nadobudli spoločne a dedeniu podlieha výlučne len tá časť majetku, ktorá patrí poručiteľovi.

Dedičské konanie - postup

Smrť blízkeho človeka automaticky spúšťa dedičské konanie. Netreba oň žiadať, nezačína ho rodina ani príbuzní - spúšťa ho súd, a to na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Následne poverí notára, ktorý koná ako súdny komisár a celý proces vedie. Notára si pritom nemôžeš vybrať, systém ho pridelí automaticky. Dedičské konanie prebieha podľa Civilného mimosporového poriadku a má tri hlavné fázy: prípravu, prejednanie a skončenie.

Fáza 1: Zisťovanie majetku a dedičov

Na začiatku notár zisťuje, či po zosnulom existuje závet alebo listina o vydedení a či sú tieto dokumenty platné. Následne vyhľadáva všetok majetok aj prípadné dlhy zosnulého. Informácie si vyžiada z bánk, katastra nehnuteľností, obchodného registra, a tiež od osoby, ktorá zabezpečila pohreb. Cieľom je zostaviť kompletný súpis aktív aj pasív. Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Fáza 2: Prejednanie dedičstva

Notár oficiálne informuje všetkých potenciálnych dedičov, že sa začalo dedičské konanie. Dedič má možnosť dedičstvo prijať alebo odmietnuť. Táto informácia mu príde buď ústne - zapísaná do zápisnice počas pojednávania - alebo písomne, doručená do vlastných rúk. Ak sa rozhodneš dedičstvo odmietnuť, máš na to zákonnú lehotu jeden mesiac od doručenia upovedomenia. Dôvod, prečo sa ho vzdávaš, nikto skúmať nebude - najčastejšie ide o situácie, keď je dedičstvo zadlžené. Dôležité však je vedieť, že dedičstvo sa odmieta ako celok. Nemôžeš si nechať dom a odmietnuť dlhy. Prijímaš alebo odmietaš všetko naraz. Po odmietnutí tvoje miesto v poradí zaujmú tvoji potomkovia.

Fáza 3: Rozhodnutie súdu

Po tom, ako sa overí všetok majetok a stanoví sa, kto má na dedičstvo nárok, súd vydá rozhodnutie - tzv. uznesenie o dedičstve. V ňom potvrdí, komu majetok pripadne. Môže ísť o jediného dediča, viac dedičov, alebo aj o štát, ak nikto nededí. Ak sa medzi dedičmi podarí dosiahnuť dohodu, súd ju schváli a podľa nej rozdelí majetok. Ak sa však dedičia nedohodnú, súd potvrdí ich podiely podľa zákona. V komplikovaných prípadoch, napríklad ak ide o veľký majetok alebo napäté rodinné vzťahy, môže súd rozhodnúť autoritatívne - pridelí jednotlivé veci konkrétnym dedičom a určí aj prípadné vyrovnávacie doplatky.

Dodatočné konanie o dedičstve

Stáva sa, že až po skončení dedičského konania sa objaví nový majetok - napríklad zabudnutý bankový účet alebo nehnuteľnosť. Vtedy sa spúšťa tzv. dodatočné konanie o dedičstve. Môže ho iniciovať súd, notár, obec, ale najčastejšie ho podáva samotný dedič. Musí však preukázať, že ide naozaj o majetok zosnulého - napríklad listom vlastníctva alebo kúpnou zmluvou.

Náklady dedičského konania

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa.

tags: #dedenie #po #smrti #exmanzela #podmienky