
Ľudský život prináša rôzne situácie, a jednou z nich je aj dedičstvo, ktoré sa nadobúda smrťou poručiteľa. Tento článok sa zameriava na podmienky dedenia, najmä v kontexte úmrtia exmanžela, a poskytuje prehľad o postupoch, ktoré je potrebné dodržať.
Po úmrtí osoby príslušná matrika oznámi túto skutočnosť súdu, ktorý následne ustanoví notára. Notár v dedičskom konaní zisťuje, či poručiteľ zanechal závet, identifikuje okruh dedičov a zisťuje majetok poručiteľa (aktíva a pasíva).
Ak poručiteľ nezanechal závet, dedičstvo sa nadobúda zo zákona. Občiansky zákonník rozdeľuje dedičov do štyroch dedičských skupín, ktoré určujú poradie, v akom sa dedičstvo rozdeľuje.
Do prvej dedičskej skupiny patria poručiteľove deti a manžel (každý rovnakým dielom). Ak niektoré z detí nededí, jeho podiel nadobúdajú jeho deti rovnakým dielom. V prípade, ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Zákon vyžaduje, aby manželstvo v čase smrti poručiteľa existovalo.
V druhej skupine dedia manžel, poručiteľovi rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Ak v tejto skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa. Manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva.
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
V tretej skupine dedia poručiteľovi súrodenci a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa (rovnakým dielom). Za súrodencov sa považujú aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom.
Do štvrtej dedičskej skupiny patria prarodičia poručiteľa, ktorí dedia rovnakým dielom. V prípade, že nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti. Táto skupina je pri dedení zo zákona poslednou.
Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Poručiteľ môže v závete určiť svojich dedičov a ich podiely na dedičstve. Dôležité je, aby závet spĺňal všetky zákonné náležitosti, inak môže byť neplatný.
Poručiteľ nemôže v závete opomenúť neopomenuteľných dedičov, ktorými sú jeho potomkovia (deti). Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Ak by poručiteľ svojich potomkov nevydedil a v závete by im neurčil dedičstvo aspoň v rozsahu ich zákonného podielu, v tejto časti by bol závet neplatný a len v tejto časti by sa postupovalo spôsobom ustanoveným pre dedenie zo zákona.
Závet musí mať písomnú formu. Holografný závet musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Alografný závet poručiteľ nenapíše vlastnou rukou, ale ho podpíše pred dvoma svedkami a vyhlási, že ide o jeho poslednú vôľu.
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
Zákon pripúšťa aj situácie, keď rodič môže dieťa z dedenia vylúčiť. Hovoríme o vydedení. Nestačí však len napísať, že dieťa „nič nedostane“. Každý prípad býva citlivý a ťažký. Vydedenie sa často dotkne aj vzťahov medzi súrodencami či vnukmi. Preto právnici odporúčajú, aby človek, ktorý o tom uvažuje, najskôr vyhľadal odbornú radu. Správne formulovaný závet alebo vydedenie dokáže predísť neskoršiemu súdnemu sporu, ktorý môže trvať roky.
Do dedičstva patrí všetok majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. Predmetom dedičstva môžu byť veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Z uvedeného vyplýva, že sem môžeme zaradiť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze. Dedičstvo však netvoria všetky hodnoty oceniteľné v peniazoch, ale len tie, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty iným spôsobom ako dedením.
Ak existovalo medzi poručiteľom a jeho manželom/manželkou BSM, smrťou poručiteľa BSM zaniká. Súd musí určiť, čo z predmetného majetku patrí do dedičstva a čo je výlučným majetkom pozostalého manžela. Predmetom dedenia po poručiteľovi je potom iba tá časť majetku, o ktorom dedičský súd rozhodol. Z uvedeného vyplýva, že pozostalému manželovi ostáva z dôvodu vysporiadania BSM polovica majetku, ktorý počas života nadobudli spoločne a dedeniu podlieha výlučne len tá časť majetku, ktorá patrí poručiteľovi.
Smrť blízkeho človeka automaticky spúšťa dedičské konanie. Netreba oň žiadať, nezačína ho rodina ani príbuzní - spúšťa ho súd, a to na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Následne poverí notára, ktorý koná ako súdny komisár a celý proces vedie. Notára si pritom nemôžeš vybrať, systém ho pridelí automaticky. Dedičské konanie prebieha podľa Civilného mimosporového poriadku a má tri hlavné fázy: prípravu, prejednanie a skončenie.
Na začiatku notár zisťuje, či po zosnulom existuje závet alebo listina o vydedení a či sú tieto dokumenty platné. Následne vyhľadáva všetok majetok aj prípadné dlhy zosnulého. Informácie si vyžiada z bánk, katastra nehnuteľností, obchodného registra, a tiež od osoby, ktorá zabezpečila pohreb. Cieľom je zostaviť kompletný súpis aktív aj pasív. Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty.
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS
Notár oficiálne informuje všetkých potenciálnych dedičov, že sa začalo dedičské konanie. Dedič má možnosť dedičstvo prijať alebo odmietnuť. Táto informácia mu príde buď ústne - zapísaná do zápisnice počas pojednávania - alebo písomne, doručená do vlastných rúk. Ak sa rozhodneš dedičstvo odmietnuť, máš na to zákonnú lehotu jeden mesiac od doručenia upovedomenia. Dôvod, prečo sa ho vzdávaš, nikto skúmať nebude - najčastejšie ide o situácie, keď je dedičstvo zadlžené. Dôležité však je vedieť, že dedičstvo sa odmieta ako celok. Nemôžeš si nechať dom a odmietnuť dlhy. Prijímaš alebo odmietaš všetko naraz. Po odmietnutí tvoje miesto v poradí zaujmú tvoji potomkovia.
Po tom, ako sa overí všetok majetok a stanoví sa, kto má na dedičstvo nárok, súd vydá rozhodnutie - tzv. uznesenie o dedičstve. V ňom potvrdí, komu majetok pripadne. Môže ísť o jediného dediča, viac dedičov, alebo aj o štát, ak nikto nededí. Ak sa medzi dedičmi podarí dosiahnuť dohodu, súd ju schváli a podľa nej rozdelí majetok. Ak sa však dedičia nedohodnú, súd potvrdí ich podiely podľa zákona. V komplikovaných prípadoch, napríklad ak ide o veľký majetok alebo napäté rodinné vzťahy, môže súd rozhodnúť autoritatívne - pridelí jednotlivé veci konkrétnym dedičom a určí aj prípadné vyrovnávacie doplatky.
Stáva sa, že až po skončení dedičského konania sa objaví nový majetok - napríklad zabudnutý bankový účet alebo nehnuteľnosť. Vtedy sa spúšťa tzv. dodatočné konanie o dedičstve. Môže ho iniciovať súd, notár, obec, ale najčastejšie ho podáva samotný dedič. Musí však preukázať, že ide naozaj o majetok zosnulého - napríklad listom vlastníctva alebo kúpnou zmluvou.
V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa.