Dedenie pozemkov pod 2000 m2: Podmienky a obmedzenia

Rozdrobenosť pozemkov predstavuje významný problém, ktorý komplikuje život občanov v rôznych oblastiach. Existencia veľkého množstva malých parciel a podielov sťažuje poľnohospodársku výrobu, výstavbu, územné plánovanie a spravovanie katastra. Rozdrobené pozemky sa ťažšie prenajímajú, obrábajú a predávajú. Listy vlastníctva so stovkami vlastníkov a ťažko vypočítateľnými podielmi komplikujú a spomaľujú prácu katastra nehnuteľností. Stavebné a súdne konania sú pre veľké množstvo účastníkov náročné na papier, elektrinu aj čas. Mnohé pozemky sú nevyužívané, pretože veľké množstvo spoluvlastníkov ťažko hľadá dohodu o tom, ako s pozemkom hospodáriť.

Legislatívny rámec pre drobenie pozemkov

Opatrenia proti drobeniu pozemkov (poľnohospodárskych, lesných a viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce) zaviedol zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (§ 21 - § 24), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. septembra 1995.

Zásady drobenia pozemkov v dedičskom konaní

Základnou zásadou právnej úpravy dedenia je, že pri dedení sa použije právo platné v deň smrti poručiteľa (§ 859 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Opatrenia proti drobeniu pozemkov sa v dedičskom konaní aplikujú iba v prípade, ak sa dedičstvo prejednáva po poručiteľovi, ktorý zomrel po 1. septembri 1995 (vrátane).

Z uvedeného vyplýva, že opatrenia proti drobeniu pozemkov sa v dedičských konaniach aplikujú podľa dátumu smrti poručiteľa nasledovne:

1. Ak poručiteľ zomrel pred 1. septembrom 1995: Ustanovenia o zákaze drobenia pozemkov sa na prejednanie dedičstva nevzťahujú.
2. Ak poručiteľ zomrel medzi 1. septembrom 1995 a 31. augustom 2022: Ustanovenia o zákaze drobenia sa aplikujú tak, že rozhodnutím o dedičstve nesmie rozdelením jestvujúcich pozemkov vzniknúť pozemok menší ako 2 000 m², ak ide o poľnohospodársky pozemok, a menší ako 5 000 m², ak ide o lesný pozemok (§ 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.).
3. Ak poručiteľ zomrel po 1. septembri 2022 (vrátane): Ustanovenia o zákaze drobenia sa aplikujú s malou zmenou výmery poľnohospodárskeho pozemku, ktorý zaviedla novela uskutočnená zákonom č. 257/2022 Z. z.

Dedičia musia uvedený zákaz drobenia rešpektovať pri uzatváraní dedičskej dohody. Ak k dohode nepríde, tak v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Obmedzenia a výnimky z drobenia pozemkov

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. nemôže na základe rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 zákona pozemok menší ako 2000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok z dôvodu, aby sa zamedzilo tzv. drobeniu pozemkov. Pod nedovoleným drobením pozemkov v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. sa rozumie aj vytvorenie spoluvlastníckeho podielu ako i ďalšie drobenie spoluvlastníckeho podielu, ak by týmto drobením vznikla výmera pripadajúca na vzniknutý spoluvlastnícky podiel menšia ako 2000 m2 poľnohospodárskeho pozemku nachádzajúceho sa mimo zastavaného územia obce.

Existujú však výnimky, kedy je možné drobenie pozemkov, ktoré sú vymenované v § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z.:

1. Výstavba alebo vyvlastnenie: Ak sa poľnohospodársky pozemok, lesný pozemok, vinice v extraviláne rozdeľujú na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť, alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav.
2. Bezplatný prevod alebo prechod: Ak ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 229/1991 Z.z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
3. Pričlenenie k susednému pozemku: Ak sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v ustanovení § 1 ods. 1 (v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim), a táto časť sa pričleňuje k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok.
4. Záhrady v územnom pláne: Ak ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom obce na záhradkárske a rekreačné účely.

Tieto výnimky sa preukazujú katastrálnemu úradu za účelom zápisu listinami, ktoré preukazujú prelomenie zásady drobenia pozemkov. Týmito listinami sa rozumejú stanoviská obcí, že na danom území je prípustná výstavba alebo zriadenie záhrad na záhradkárske a rekreačné účely alebo že ide o pozemok, ktorý možno využiť na taký účel, na ktorý ho možno vyvlastniť. Príslušnou listinou môže byť aj územný plán obce ak z neho uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú. Posúdenie dostatočnosti takéhoto dokladu je na individuálnom posúdení pracovníka katastrálneho úradu.

Odvody za drobenie pozemkov

Je potrebné doplniť, že v § 22 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom sú upravené podmienky, za ktorých môže vzniknúť poľnohospodársky pozemok resp. lesný pozemok v menšej výmere ako 20 000 m², ale väčšej ako 2 000 m² v prípade poľnohospodárskeho pozemku (po novele účinnej po 1. septembri 2022 väčšej ako 3 000 m²) a väčšej ako 5 000 m² v prípade lesného pozemku. Povinnosťou nadobúdateľa bude zaplatiť odvod vo výške, ktorý je uvedený v ustanovení § 22 a tento je príjmom štátneho rozpočtu. Platenie odvodov ustanovuje vláda nariadením, v súčasnej dobe je v platnosti Nariadenie vlády SR č. 85/1996 Z.z. o podmienkach platenia odvodov za drobenie pozemkov. V zmysle tohto nariadenia sa odvod platí jednorazovo pred vkladom alebo pred záznamom vlastníckeho práva k pozemku do katastra nehnuteľností. Ak ide o vinicu, vyššie uvedené sa podľa § 22 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. vzťahuje aj na vinice v zastavanom území obce.

Dedičské konanie a drobenie pozemkov

V dedičskom konaní, ak sa jedná o prevod spoluvlastníckych podielov k poľnohospodárskym pozemkom, pri ktorom je potrebné postupovať podľa zákona č. 180/1995 Z.z., je povinnosťou vo veci konajúceho notára vyzvať dedičov k uzatvoreniu dohody tak, aby sa zamedzilo drobeniu pozemkov. V prípade, že by k takejto dohode nedošlo, osvedčenie o dedičstve nie je možné vydať a notár je povinný vec predložiť súdu.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Postup súdu pri spore o dedičské právo

Postup súdu (súdneho komisára) pri spore o dedičské právo závisí na tom, či vyriešenie sporu je otázkou výlučne právnou alebo či je medzi účastníkmi sporná tiež skutková stránka veci. Ak závisí rozhodnutie o dedičskom práve iba na právnom posúdení veci, súd priamo v dedičskom konaní vyšetrí podmienky dedičského práva a ďalej jedná ako s účastníkom dedičského konania, kto je podľa jeho názoru dedičom, prípadne rozhodne, s kým z účastníkov bude naďalej konané, nakoľko možno mať dôvodne za to, že je dedičom, alebo s kým z účastníkov ďalej konať nebude, nakoľko možno mať dôvodne za to, že nie je poručiteľovým dedičom. O podmienkach dedičského práva v zmysle ustanovenia § 175k ods. 1 O.s.p. súd zásadne rozhoduje uznesením, ktoré je potrebné doručiť účastníkom do vlastných rúk (§ 175a ods. 3 O.s.p.) a proti nemu je prípustné odvolanie.

Ak sú medzi účastníkmi sporné skutkové okolnosti, na ktorých závisí rozhodnutie o dedičskom práve, nemá súd v nesporovom dedičskom konaní z procesného hľadiska možnosť objasňovať sporné skutočnosti. Zákon súdu (súdnemu komisárovi) v prvom rade ukladá, aby sa pokúsil uvedený spor o dedičskom práve vyriešiť dohodou. Ak sa spor nepodarí odstrániť dohodou a skutočnosti rozhodné pred posúdením dedičského práva zostanú i po pokuse o odstránenie sporu medzi účastníkmi sporné, vydá súd uznesenie, ktorým odkáže toho z účastníkov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou na súde.

Konanie o novoobjavenom majetku

Konanie o novoobjavenom majetku upravuje ustanovenie § 211 ods. Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Návrh podajte na súd, ktorý rozhodoval v pôvodnom dedičskom konaní. Dôvodom, pre prejednanie majetku, ktorý už bol v pôvodnom konaní považovaný za dedičstvo, nemôže byť skutočnosť, že dosiaľ nedošlo k zápisu tých (spolu)vlastníckych práv dediča v katastri nehnuteľností, ktoré už nadobudol dedením. Začatím konania o dodatočnom prejednaní dedičstva sa neobnovuje „dedičská vec“ ako taká. Súd v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva zo skoršieho konania a jeho výsledkov vychádza a na jeho závery nadväzuje.

Praktické aspekty predaja a dedenia poľnohospodárskej pôdy

Pri predaji, dedení, alebo darovaní je často nevyhnutné pozemok rozdeliť. Na internete je verejne dostupná databáza, v ktorej je možné vyhľadať informácie o parcelách a ich vlastníkoch podľa rôznych kritérií. Vo väčšine prípadov je možné aj zobraziť parcelu so základnými údajmi na mape. Prístup na stránku je na adrese www.katasterportal.sk.

Cena poľnohospodárskej pôdy

• „Úradná cena“: Je hodnota ornej pôdy stanovená zákonom č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a poplatkoch (v znení zákona č. 465/2008 Z.z.) a slúži ako podklad pre výpočet dane z nehnuteľnosti, ktorú vyrubuje vlastníkovi pôdy Obec. Podľa lokality sa pohybuje v rozmedzí väčšinou od 0,10 EUR/m2 do 0,40 EUR/m2.
• „Trhová cena“: Je cena určená ponukou a dopytom, za ktorú sa realizujú prevody nehnuteľností a obvykle sa nachádza mierne pod hranicou úradnej ceny.
• „Cena obvyklá“: Je cena, ktorú posudzuje podľa nového znenia zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy Okresný súd a ten má určiť, či sa predaj pôdy neuskutočňuje za vyššiu cenu, ako je bežná predpokladaná trhová cena.

Dane z predaja zdedenej pôdy

Pokiaľ starí rodičia ako „poručitelia v priamom rade“ vlastnili túto pôdu viac ako 5 rokov, dedičia v priamom rade (dedenie z rodiča na dieťa, zo starého rodiča na vnuka/vnučku alebo od zosnulého manžela/manželky) sú oslobodení od dane z predaja. Pokiaľ by ste chceli predať pôdu nadobudnutú napríklad kúpou počas minulých 5 rokov alebo zdedenú iným spôsobom, bude sa na Vás pravdepodobne vzťahovať povinnosť zaplatiť daň vo výške 19% z predajnej ceny. Príjem je podľa §9 ods. 1, písm. b) oslobodený od dane vtedy, ak ide o príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov).

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

tags: #dedenie #pozemkov #pod #2000m2 #podmienky