Dedenie v prvej línii podmienky na Slovensku

Smrť blízkej osoby je vždy ťažká udalosť. Okrem smútku a vyrovnávania sa so stratou sa pozostalí často musia zaoberať aj právnymi záležitosťami, ako je dedičské konanie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, kto má nárok dediť zo zákona na Slovensku, a zodpovedá na najčastejšie otázky týkajúce sa dedičského konania.

Úvod do dedičského konania

Smrť fyzickej osoby, čiže poručiteľa, je významnou právnou skutočnosťou, ktorá so sebou prináša množstvo dôsledkov. Jedným z nich je dedičské konanie, ktoré začne príslušný súd aj bez návrhu, len čo sa dozvie o tom, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky.

Napriek tomu, že dedičské konanie je konaním súdnym, súd v každej dedičskej veci, ktorá sa u neho začala, poverí notára, aby ako súdny komisár samostatne konal a rozhodoval v konaní o dedičstve v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP"). Rozhodnutia vydané notárom a úkony vykonané notárom na základe poverenia sú rozhodnutiami a úkonmi súdu prvej inštancie.

Najčastejšie otázky o dedičstve

Medzi najčastejšie otázky, ktoré sa vynárajú v súvislosti s dedičským konaním, patria:

• Ktorý súd je príslušný na konanie o dedičstve po zomrelej osobe?
• Kto je oprávneným dedičom po zomrelej osobe?
• Čo ak poručiteľ zanechal závet?
• Kto je to neopomenuteľný dedič?
• Čo je to dedičská nespôsobilosť?
• Aký je rozdiel medzi odmietnutím a "zrieknutím sa" dedičstva?
• Čo je to odúmrť?
• Ako mám postupovať, ak som dedičom a nebol som účastníkom dedičského konania?
• Kto je to dedič na neznámom mieste a ako bude súdny komisár postupovať v takomto prípade?

Príslušnosť súdu v dedičskom konaní

V dedičských konaniach, ktoré začali po 1. júli 2016, je príslušný všeobecný súd poručiteľa, ktorým je súd, v ktorého obvode mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu, sa nachádza majetok poručiteľa, ak nie je daná príslušnosť podľa písmena a), poručiteľ zomrel, ak nie je daná príslušnosť podľa písmena a) alebo písmena b).

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Kto je oprávneným dedičom?

Podľa platnej právnej úpravy sa dedí zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto právnych titulov dedenia súčasne. Dedičské právo upravuje zákon č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"). Závet má prednosť pred zákonom, preto ak poručiteľ spísal závet, ktorý obsahuje zákonné náležitosti, dedí sa podľa neho.

Ak poručiteľ nezanechal závet alebo ak závet nie je platný, nastupuje dedenie zo zákona. Dedenie zo zákona je možné v štyroch dedičských skupinách. Okruh osôb, ktoré do spomenutých skupín patria, presne definuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 473 až 475a OZ. Zákon do dedičských skupín rozdelil prípadných dedičov tak, aby rozdelenie zodpovedalo najmä rodinným a spoločenským vzťahom poručiteľa. Platí premisa, že ak poručiteľove deti nededia, nadobudnú ich dedičské podiely rovnakým dielom ich deti - vnuci/čky poručiteľa. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom potomkovia vnukov a vnučiek poručiteľa.

V rámci dedenia zo zákona môžu dediť len fyzické osoby, ktoré v čase smrti poručiteľa s ním boli v príbuzenskom pomere alebo v obdobnom pomere, ktorý sa svojím obsahom blíži kvalite príbuzenského pomeru. Stupeň príbuzenského pomeru je faktorom, ktorý určuje vytvorenie štyroch skupín vyplývajúcich zo zákona. Základom pre usporiadanie je rodičovský systém, na ktorý nadväzuje tzv. princíp reprezentácie. Princíp reprezentácie znamená, že na miesto, ktoré sa uvoľní po niektorom zo zákonných dedičov, bližšom potomkovi poručiteľa, nastupujú jeho dedičia. Dedenie v jednej skupine, vylučuje možnosť dediť v ktorejkoľvek inej skupine z nižšie uvedených štyroch skupín.

Dedičské skupiny zo zákona

I. dedičská skupina

Túto dedičskú skupinu tvoria potomkovia a manžel poručiteľa, pričom všetci dedia rovnakým dielom. V prvej dedičskej skupine platí pravidlo: poručiteľove deti môžu byť samostatnými dedičmi. Poručiteľov manžel však nemôže dediť samostatne v prvej skupine. Platí teda, že ak nededia poručiteľovi potomkovia, v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak teda poručiteľ zanechal napríklad 2 synov a manželku, každý z nich má zo zákona nárok na 1/3 dedičstva po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Prvým krokom pri manželstve, ktoré zaniklo smrťou je určenie rozsahu BSM a následne až keď sa určí, čo tvorí majetok poručiteľa, je následne predmetom dedenia. Ak niektoré z detí poručiteľa z nejakého dôvodu nededí, na jeho dedičský podiel nastupujú jeho potomkovia.

V prípade dedenia detí je potrebné upozorniť na fakt, že náš právny poriadok nerobí rozdiel medzi deťmi manželskými, nemanželskými či osvojenými. Z uvedeného dôvodu dedia všetky tieto deti. Príbuzenský vzťah sa tu však chápe v právnom zmysle (nie v biologickom). Dedičom tak môže byť i osoba osvojená či osoba narodená na základe umelého oplodnenia a pod. Ak nededí napr. syn poručiteľa, nastupujú na jeho miesto jeho potomkovia, t. j. poručiteľovi vnuci. Dedičia zaradení do jednej skupiny sú povolaní dediť spoločne. Niektorí dedičia sú však zaradení do dvoch skupín (manžel poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti pred jeho smrťou), keďže v jednej by nemohli byť dedičmi samostatne.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Predpokladom dedenia v tejto skupina je, aby poručiteľ mal aspoň jedného potomka. Ak nededí po ňom žiaden potomok, manžel dedí v druhej skupine. Za dieťa sa považuje aj počaté dieťa, a to za predpokladu, že sa narodí živé (§ 7 ods. 1 OZ). Deťmi poručiteľky sú deti, ktoré poručiteľka porodila (§ 82 ZR). Predpokladom dedenia pozostalého manžela je existencia platného manželstva v čase smrti poručiteľa. Podmienkou však nie je, aby manželia spolu žili. Manželstvo zaniká právoplatnosťou rozvodového rozsudku. Pozostalý manžel dedí, ak manžel zomrie počas konania o rozvode manželstva. Ak nededí dieťa poručiteľa, k dedeniu sú povolané jeho deti v rozsahu jeho podielu. Ak nededia ani tieto deti (t. j. vnuci poručiteľa), sú k dedeniu ich podielov povolaní ďalší potomkovia. (napr. Ak nededí manžel alebo niektoré z detí poručiteľa, dochádza k prirastaniu podielu tohto dediča v prospech podielu zostávajúcich zákonných dedičov prvej skupiny. Táto zásada je však modifikovaná tak, že ak nenadobudne dedičský podiel dieťa poručiteľa, dochádza ku zväčšeniu podielu ostatných dedičov z tohto prírastku len vtedy, ak nedediaci dedič nemá potomkov, ktorí by inak nastúpili na jeho miesto. Ak však dieťa zomrelo až po poručiteľovi, stalo sa dedičom podielu, ktorý naň pripadá. Tento podiel sa stáva časťou dedičstva po tomto dieťati.

II. dedičská skupina

Túto dedičskú skupinu tvoria manžel poručiteľa spolu s poručiteľovými rodičmi a tzv. spolužijúcimi osobami, teda tými, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia v druhej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom, manžel poručiteľa však vždy najmenej jednu polovicu dedičstva. Ak teda poručiteľ zanechal manželku a rodičov, manželka má nárok na 1/2 dedičstva a každý z rodičov poručiteľa na 1/4 dedičstva.

K dedeniu v druhej skupine dochádza vtedy, ak poručiteľ nezanechal žiadneho potomka, alebo ak potomkovia nededia. Ak dedí manžel sám, zdedí celý poručiteľov majetok. Pozostalý manžel môže byť teda v druhej skupine aj samostatným dedičom. Matkou poručiteľa je žena, ktorá poručiteľa porodila (§ 82 ZR). Podobne ako manžel poručiteľa v prvej dedičskej skupine, spolužijúca osoba nemôže dediť v druhej dedičskej skupine sama, preto ak poručiteľ nezanechal ani manžela ani žiadneho z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina.

Pojem „spoločná domácnosť“ vyplýva z ustanovenia § 115 OZ. Predpokladá sa skutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí tak, ako by boli členmi rodiny, teda ľudí, ktorí nemajú inú domácnosť. Hoci sa spoločné bývanie predpokladá, nemusí to byť vždy splnené. Na druhej strane iba samo spolužitie osoby v domácnosti poručiteľa, t. j. bývanie v spoločnom bytom, nezakladá dedičský nárok takejto osoby.

Ďalším znakom spoločnej domácnosti je jej trvalosť. Spolužitie uvedených osôb s poručiteľom v spoločnej domácnosti musí existovať v čase smrti poručiteľa. Zákon vyžaduje minimálne jednoročnú trvácnosť domácnosti, pričom jeden rok musel uplynúť už v čase smrti poručiteľa. Doba jedného roka starostlivosti o spoločnú domácnosť sa počíta spätne odo dňa smrti poručiteľa a je potrebné, aby v čase poručiteľovej smrti uvedené spolužitie trvalo. Pre naplnenie obsahu pojmu spolužijúca osoba sú dôležité faktické spolužitie v spoločnej domácnosti alebo starostlivosť o túto domácnosť, alebo odkázanosť výživou na poručiteľa. Osobou odkázanou na výživu poručiteľa je aj osoba, ktorá nemala vlastný zdroj príjmov na úhradu svojich osobných potrieb a nemala voči nikomu nárok na ich úhradu. Avšak poručiteľ jej dobrovoľne a bezplatne toto plnenie poskytoval. Týmito osobami sú väčšinou príbuzní v pobočnej línii, ale aj známi, či priatelia. Patria sem aj osoby zverené poručiteľovi do pestúnskej starostlivosti, prípadne pestún, o ktorého sa poručiteľ staral.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

III. dedičská skupina

Túto dedičskú skupinu tvoria spolužijúce osoby a súrodenci poručiteľa, pričom všetci dedia rovnakým dielom. Pri súrodencoch pritom nezáleží na tom, či mali s poručiteľom spoločných oboch rodičov alebo len jedného rodiča. K dedeniu v tretej skupine dochádza vtedy, ak nededia potomkovia, manžel ani rodičia poručiteľa. Dedičia tretej skupiny zákonných dedičov dedia rovnakým dielom, každý z nich môže dediť aj samostatne. Aj medzi dedičmi tretej skupiny platí zásada akrescencie, t. j. prirastania podielu. V prípade ak nededí niektorí z týchto dedičov, prirastá jeho uvoľnený podiel ostatným dedičom tretej skupiny. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobudnú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (t. j. synovci a netere poručiteľa). S ďalším stupňom dedičskej príbuznosti, teda s potomkami synovcov a neterí však už zákon nepočíta.

Súrodenci majú aspoň jedného spoločného bezprostredného predka. Preto dedí po poručiteľovi nielen ten, ktorý mal s ním spoločných oboch rodičov, ale aj ten, kto mal s ním spoločného iba jedného rodiča.

IV. dedičská skupina

Túto dedičskú skupinu tvoria starí rodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda ujovia a tety poručiteľa. K dedeniu vo štvrtej skupine dochádza vtedy, ak nededia dedičia z tretej dedičskej skupiny, teda súrodenci, ich deti ani spolužijúce osoby. Podobne ako v III. dedičskej skupine ani tu zákon nepočíta s ďalším stupňom dedičskej príbuznosti, teda s potomkami ujov a tiet, t.j. bratrancami a sesternicami poručiteľa. Preto ak nededí žiaden zo starých rodičov ani ich ujov a tiet poručiteľa, nadobúda dedičstvo štát z titulu odúmrte.

Vo štvrtej dedičskej skupine môže byť každá osoba samostatným dedičom. V tejto skupine platí, že je vylúčené, aby dedičstvo nadobudlo dieťa prarodiča, ak je tu aspoň jeden prarodič z akejkoľvek strany, ktorý dedí. Pod pojmom „prarodičia“ v zmysle § 475a OZ sa myslí vždy príslušný pár prarodičov poručiteľa, teda na jednej strane rodičov otca a na druhej strane rodičov matky. Každý pár má nárok na polovicu dedičstva. Ak nededí žiadny z príslušného páru prarodičov, nadobúdajú ich polovicu dedičstva rovnakým dielom deti týchto nedediacich prarodičov. Ak nededí niektorý pár prarodičov a nededia ani ich deti, uplatní sa prirastanie podielu. Prarodičia poručiteľa sú vlastne rodičia jeho rodičov (dedo a babka).

Závet a jeho formy

OZ ponúka tri formy, v ktorých môže poručiteľ platne prejaviť svoju poslednú vôľu, a to:

• závet napísaný vlastnou rukou (holografný závet),
• závet vyhotovený v inej písomnej forme (alografný závet),
• závet spísaný vo forme notárskej zápisnice.

Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane.

Platnosť závetu

Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov:

• poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. maloleté deti musia dostať aspoň toľko, koľko by dostali zo zákona, plnoleté deti aspoň polovicu ich zákonného podielu). V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov.
• holografný závet - musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný.
• alografný závet - poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
• závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr. maloletá osoba).

Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný. Vlastnoručne vytvorený závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.

Ak poručiteľ zanechal platný závet, podiely závetných dedičov sú určené priamo v závete, ak nie, platí že sú rovnaké. Ak závet neobsiahol celé dedičstvo po poručiteľovi, tak ostatná časť dedičstva sa delí medzi zákonných dedičov, kde veľkosť dedičských podielov je daná zákonom. Ak zákonnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa - neopomenuteľní dedičia, títo majú právo požadovať svoj zákonný podiel, teda namietnuť relatívnu neplatnosť závetu v časti, kde neboli rešpektované ich práva.

Ako možno v závete rozdeliť dedičstvo?

So svojím majetkom môže poručiteľ naložiť tak, ako uzná za vhodné, a ostatní musia rešpektovať jeho vôľu. Vynechať zo závetu ale podľa zákona nemôže potomkov (pokiaľ ich nevydedil). Napríklad ak zomrel poručiteľ a zanechal po sebe finančnú hotovosť v hodnote 150-tisíc eur. Po poručiteľovi zostala manželka, jedno maloleté a jedno plnoleté dieťa. Ak by sa dedilo zo zákona, každý z nich by zdedil jednu tretinu z uvedenej sumy, pretože všetci traja dedičia patria do prvej dedičskej skupiny, v ktorej každý z nich dedí rovným dielom. Ak by ale poručiteľ nechal závet, tak môže so sumou naložiť inak. Zo závetu musí neplnoleté dieťa dostať 50-tisíc eur, teda podiel, ktorý by dostalo aj zo zákona. Plnoletý súrodenec musí dostať sumu minimálne 25-tisíc eur, teda polovicu svojho zákonného podielu. Aby sa poručiteľ vyhol čiastočnej neplatnosti závetu, musí ale obom potomkom odkázať spo.

Dedičstvo a partneri bez manželstva

V kontexte dedenia je dôležité rozlišovať medzi manželmi a partnermi, ktorí nie sú zosobášení. Slovenský zákon nechráni družku tak, ako manželku. Druh a družka sú v podstate dve osoby a právny vzťah medzi nimi je rovnaký ako pri kamarátoch alebo známych. Pokiaľ by ste boli zosobášení, potom by ste to mali jednoduchšie. Ak žijete s partnerom, nie ste zobratí a máte spolu dcérku, v prípade úmrtia jedného z partnerov dedia v prvej dedičskej skupine deti a manžel/manželka. Vo vašom prípade by teda po zosnulom partnerovi dedila výlučne vaša spoločná dcéra, pričom nie je podstatné, že je maloletá. Ak chcete, aby mal v prípade úmrtia partner nárok na byt, je potrebné spísať závet, v ktorom ho určíte za dediča. Aj v takom prípade však platí, že vaša dcéra je tzv. neopomenuteľný dedič a má nárok na svoj zákonný podiel.

Ak žijete s partnerom ako nezosobášený pár už 8 rokov a ani jeden z vás nemá deti a bývate v byte, ktorý váš partner získal pred začiatkom vášho vzťahu, ak váš priateľ nespísal závet, tak potom sa bude dediť podľa zákona a jednotlivých dedičských skupín. Do prvej skupiny patria deti a manžel poručiteľa, takže tá by sa vo vašom prípade neuplatnila. V druhej skupine dedia okrem manžela rodičia poručiteľa a tzv. spolužijúce osoby (t.j. tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.) Ak má žijúcich rodičia vášho priateľa, tak jeho majetok by sa rozdelil medzi vás a rodičov. V prípade, že rodičia už nežijú, tak by sa dedilo v tretej dedičskej skupine, nakoľko spolužijúca osoba nemôže dediť sama v skupine č. 2.

Majetkové práva po rozchode nezosobášeného páru

Po rozchode nezosobášeného páru v Slovenskej republike nevzniká povinnosť riešiť bezpodielové spoluvlastníctvo, čo znamená, že všetok majetok prislúcha výlučne vlastníkovi podľa zápisu na liste vlastníctva. Avšak investície, ktoré urobil váš bývalý partner do nehnuteľnosti, môžu byť predmetom dohody o finančnom vyrovnaní. Vo všeobecnosti by mohol mať nárok na peňažnú náhradu za zhodnotenie nehnuteľnosti týmito investíciami. Dohoda o vyrovnaní môže byť spísaná písomne a overená na matrike. Na matrike stačí overený podpis oboch strán, pokiaľ sa dohodnete. Odporúčam konzultovať prípad s advokátom na vypracovanie dohody, aby bola právne perfektná. Advokát Vám telefonicky poradí čo by tam malo byť. Sumu za vyplatenie môžete určiť aj dohodou. Správne by sa malo postupovať tak, že sa určí o koľko sa jeho investíciou zhodnotila nehnuteľnosť. Napríklad také maľovanie bytu nemusí zvýšiť hodnotu vôbec.

Týranie v manželstve a majetkové práva

V prípade dlhodobého týrania v manželskom vzťahu, môže byť relevantný návrh na súd o obmedzenie alebo vylúčenie práva manžela užívať spoločný domov, v ktorom ste žili spolu. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. Toto upravuje možnosť súdu riešiť problematiku bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade, ak jeden z bezpodielových spoluvlastníkov, teda jeden z manželov, fyzicky alebo psychicky týra druhého manžela. V takýchto prípadoch manžel, ktorý podá návrh na súd, musí preukázať, že došlo k psychickému alebo fyzickému násiliu, resp. že je tu hrozba takéhoto násilia aj v budúcnosti. Dôležité je, že táto možnosť vylúčenia z užívania spoločného bývania je upravená legislatívou a nie je limitovaná povinnosťou poskytnúť bytovú náhradu.

Dedenie a rekonštrukcia nehnuteľnosti

Ak ste financovali rekonštrukciu, modernizáciu alebo opravy spoločnej nehnuteľnosti sama a tieto výdavky neboli zohľadnené v dedičskom konaní, máte možnosť domáhať sa ich uhradenia od spoluvlastníka (vášho brata). Bežne platí, že výdavky, ktoré zvýšili hodnotu spoločnej veci, môžete žiadať uhradiť podľa veľkosti podielu druhého spoluvlastníka. Nakoľko od právoplatnosti dedičského rozhodnutia uplynú už 3 roky, odporúčam podať návrh na obnovu dedičského konania do uplynutia tejto lehoty. Každý spoluvlastník je povinný prispievať na náklady spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu podľa svojho podielu. Ak váš brat neplatí, môžete ho na úhradu písomne vyzvať a preukázateľne mu predložiť výpočet skutočných nákladov (energie, poplatky, údržba apod.). Ak nebude reagovať, máte možnosť podať žalobu na súd o vyrovnanie týchto nákladov.

tags: #dedenie #v #prvej #linii #podmienky