Dedenie v tretej skupine: Podmienky a poplatky

Dedičské konanie predstavuje nevyhnutný proces, ktorý nasleduje po úmrtí osoby. Tento článok sa zameriava na dedenie v tretej skupine, podmienky a poplatky s ním spojené.

Úvod do dedičského konania

Proces dedičského konania sa začína oznámením o úmrtí z matriky. Následne súd poverí notára, ktorý v pozícii súdneho komisára prejedná dedičstvo. Notár má za úlohu zistiť majetok poručiteľa, identifikovať dedičov a prípadný závet, ktorý by určoval rozdelenie majetku. Celý proces je riadený mimosporovým poriadkom a Občianskym zákonníkom.

Dedičské konanie môže vyústiť do potvrdenia dedičstva jedinému dedičovi, rozdelenia majetku medzi viacerých dedičov alebo schválenia dohody o vysporiadaní dedičstva. V prípade, že sa nenájde žiadny dedič, majetok prechádza na štát.

Dedenie zo zákona a dedičské skupiny

Občiansky zákonník definuje dva právne dôvody dedenia: dedenie zo závetu a dedenie zo zákona. Dedenie zo zákona nastupuje vtedy, ak neexistuje platný závet. Kto presne bude dediť pri dedení zo zákona, určujú štyri dedičské skupiny. Ak poručiteľ nezanechal závet, dedičstvo sa rozdeľuje podľa zákona, ktorý rozlišuje štyri dedičské skupiny, pričom každá skupina má svoje vlastné pravidlá.

Zákon rozdelil prípadných dedičov do spomenutých skupín tak, aby rozdelenie zodpovedalo najmä rodinným a spoločenským vzťahom poručiteľa. Základom pre usporiadanie je rodičovský systém, na ktorý nadväzuje tzv. princíp reprezentácie. Dedenie v jednej skupine vylučuje možnosť dediť v ktorejkoľvek inej skupine z nižšie uvedených štyroch skupín.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Ak nie je možné dediť podľa 1. dedičskej skupiny, presúvame sa do 2. dedičskej skupiny. Ak nie je dedenie možné ani podľa 2. skupiny presunieme sa do 3. dedičskej skupiny.

Prvá dedičská skupina

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Zákon nerozlišuje medzi tým, či dieťa je manželské, alebo nie, či je osvojené. Dokonca môže dediť aj nasciturus (dieťa počaté za života poručiteľa), pokiaľ sa narodí živé. Ak by manžel nededil (napr. by odmietol dedičstvo) jeho dedičský podiel „prirastá“ k dedičskému podielu ostatných dedičov. Ak by išlo o opačnú situáciu, teda by nededilo niektoré dieťa, tak sa najskôr uplatní právo reprezentácie (dedia deti dieťaťa, resp. ak nededia deti dieťaťa, tak dedia ich potomkovia). Deti môžu v 1. dedičskej skupine dediť aj samostatne. Manžel nie.

Druhá dedičská skupina

Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Spolužijúce osoby nemôžu v 2. dedičskej skupine dediť samostatne. To môžu len rodičia, alebo manžel poručiteľa. Ak by mala dediť len spolužijúca osoba, táto by nededila v 2. dedičskej skupine, ale prešla do 3.

Tretia dedičská skupina: Súrodenci a spolužijúce osoby

V tretej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom súrodenci poručiteľa (brat a sestra) a tzv. spolužijúce osoby. Pri súrodencoch pritom nezáleží na tom, či mali s poručiteľom spoločných oboch rodičov alebo len jedného rodiča. K dedeniu v tretej skupine dochádza vtedy, ak nededia potomkovia, manžel ani rodičia poručiteľa. Dedičia tretej skupiny zákonných dedičov dedia rovnakým dielom, každý z nich môže dediť aj samostatne.

Aj medzi dedičmi tretej skupiny platí zásada akrescencie, t. j. prirastania podielu. V prípade ak nededí niektorí z týchto dedičov, prirastá jeho uvoľnený podiel ostatným dedičom tretej skupiny. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobudnú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (t. j. synovci a netere poručiteľa).

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Súrodenci majú aspoň jedného spoločného bezprostredného predka. Preto dedí po poručiteľovi nielen ten, ktorý mal s ním spoločných oboch rodičov, ale aj ten, kto mal s ním spoločného iba jedného rodiča.

Podmienky pre dedenie v tretej skupine

Dedenie v tretej skupine nastáva len vtedy, ak nie sú splnené podmienky pre dedenie v prvej a druhej skupine. To znamená, že poručiteľ nemal deti, manžela/manželku ani rodičov, ktorí by mohli dediť.

Kto sú "spolužijúce osoby"?

Rovnako ako v druhej dedičskej skupine, aj v tretej skupine môžu dediť osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň jeden rok pred jeho smrťou a starali sa o ňu, alebo boli odkázané výživou na poručiteľa.

Príklad dedenia v tretej skupine

Ak zomrie slobodná a bezdetná osoba, ktorej rodičia už nežijú, dedičmi sa stávajú jej súrodenci. Ak jeden zo súrodencov už zomrel, jeho podiel sa rozdelí medzi jeho deti (synovcov a netere poručiteľa).

Riešenie dedičstva ak zomrelý nezanechal platný závet

Ak zomrelý nezanechal platný závet, v ktorom by majetok rozdelil, dedičstvo sa rozdeľuje podľa zákona, s určením okruhu dedičov.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Štvrtá dedičská skupina

Vo štvrtej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa (starí rodičia) a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j. K dedeniu vo štvrtej skupine dochádza vtedy, ak nededia dedičia z tretej dedičskej skupiny, teda súrodenci, ich deti ani spolužijúce osoby. Vo štvrtej dedičskej skupine môže byť každá osoba samostatným dedičom.

V tejto skupine platí, že je vylúčené, aby dedičstvo nadobudlo dieťa prarodiča, ak je tu aspoň jeden prarodič z akejkoľvek strany, ktorý dedí. Pod pojmom „prarodičia“ v zmysle § 475a OZ sa myslí vždy príslušný pár prarodičov poručiteľa, teda na jednej strane rodičov otca a na druhej strane rodičov matky. Každý pár má nárok na polovicu dedičstva. Ak nededí žiadny z príslušného páru prarodičov, nadobúdajú ich polovicu dedičstva rovnakým dielom deti týchto nedediacich prarodičov. Ak nededí niektorý pár prarodičov a nededia ani ich deti, uplatní sa prirastanie podielu. Prarodičia poručiteľa sú vlastne rodičia jeho rodičov (dedo a babka).

Poplatky spojené s dedičským konaním

Hoci Slovensko nemá samostatnú dedičskú daň, dedičia musia počítať s tým, že dedičstvo nie je úplne bezplatné. S konaním sú totiž spojené poplatky, ktoré môžu byť pri vyššej hodnote majetku pomerne výrazné.

Odmena notára

Najvýraznejšou položkou v dedičskom konaní je odmena notára. Tá sa počíta zo všeobecnej hodnoty majetku poručiteľa, ktorá je predmetom dedičstva. Časť dedičstva nad túto sumu sa už do výpočtu odmeny nezapočítava. Výsledná odmena notára však nikdy nemôže byť nižšia ako 23 eur. To platí aj pri veľmi nízkej hodnote dedičstva. V prípadoch, keď je dedičské konanie mimoriadne zložité alebo časovo náročné, môže sa odmena notára zvýšiť o 50 percent.

Súdny poplatok

Okrem notárskej odmeny musí dedič zaplatiť aj súdny poplatok. Ten sa však na rozdiel od odmeny notára neplatí za každého dediča zvlášť, ale len raz za celé dedičské konanie. Uhradiť ho môže ktorýkoľvek z dedičov.

Základom pre výpočet súdneho poplatku je čistá hodnota dedičstva, teda hodnota majetku po odrátaní dlhov, záväzkov a pohľadávok poručiteľa. Výška poplatku sa odvíja od tejto sumy a je zastropovaná maximálne na úrovni 250 eur. Pri menších dedičstvách ide o pevne stanovené sumy, pri vyšších sa uplatňuje percentuálna sadzba. Poplatková povinnosť vzniká dňom, keď súd vydá rozhodnutie o dedičstve, a poplatok je splatný okamžite.

Kto platí poplatky?

Poplatky spojené s dedičským konaním platia dedičia, ktorí sa na konaní zúčastňujú. Každý dedič uhrádza svoju časť odmeny notárovi, zatiaľ čo súdny poplatok sa platí len raz bez ohľadu na počet dedičov.

Závet ako nástroj ovplyvnenia dedenia

Závet má prednosť pred zákonom, preto ak poručiteľ spísal závet, ktorý obsahuje zákonné náležitosti, dedí sa podľa neho. Závetom môže poručiteľ ovplyvniť, kto a ako bude dediť jeho majetok. Je však dôležité, aby závet spĺňal všetky zákonné náležitosti, inak môže byť neplatný.

Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Obmedzíte tým vznik pochybností o platnosti závetu.

Dodatočné konanie o dedičstve

Ak sa po právoplatnom skončení dedičského konania objaví nový majetok či dlhy po poručiteľovi, súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a to identifikáciu súdu, ktorému je určený, identifikáciu navrhovateľa, špecifikáciu veci, v akej sa robí, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa. Okrem toho je potrebné uviesť údaje o poručiteľovi, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo. Taktiež informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe.

tags: #dedenie #v #tretej #skupine #podmienky #a