
Ľudský život prináša rôzne situácie a jednou z nich je aj dedičstvo, ktoré sa nadobúda smrťou poručiteľa. Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia: na základe závetu alebo zo zákona. Ak poručiteľ nezanechal závet, alebo ak závet neobsahuje všetky zložky dedičstva, nastupuje dedenie zo zákona.
Zákon rozdeľuje pozostalých do štyroch dedičských skupín, pričom určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Tieto skupiny zohľadňujú rodinné a spoločenské vzťahy poručiteľa, pričom uprednostňujú príbuzných v priamom rade.
Do prvej dedičskej skupiny patria poručiteľove deti a jeho manžel, pričom každý z nich dedí rovnakým dielom. Ak niektoré z detí nededí, jeho podiel nadobúdajú jeho deti (vnuci poručiteľa) rovnakým dielom. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov.
Ak niet potomkov, dedí v druhej skupine manžel, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.
V tretej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. Za poručiteľových súrodencov sa považujú aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, t.j. synovci a netere poručiteľa.
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, nastupuje štvrtá, posledná dedičská skupina. V tejto skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa (starí rodičia), a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j. tety a strýkovia poručiteľa.
Do štvrtej dedičskej skupiny sa pristupuje až vtedy, keď nie je možné dedenie v predchádzajúcich troch skupinách. To znamená, že poručiteľ nemal deti, manžela, rodičov, súrodencov ani osoby žijúce s ním v spoločnej domácnosti za podmienok stanovených zákonom.
Vo štvrtej skupine dedia prarodičia poručiteľa, teda rodičia jeho rodičov (starí rodičia). Ak prarodičia už nežijú, dedia ich deti, t.j. tety a strýkovia poručiteľa.
Dedičia štvrtej skupiny dedia rovnakým dielom. To znamená, že ak dedia prarodičia, každý z nich zdedí rovnaký podiel z dedičstva. Ak dedia deti prarodičov (tety a strýkovia), každý z nich zdedí rovnaký podiel.
Ak po poručiteľovi nezostal žiadny z vyššie uvedených dedičov, nastupujú prarodičia. Ak mal poručiteľ štyroch prarodičov (dvoch z matkinej strany a dvoch z otcovej strany) a všetci sú nažive, každý z nich zdedí jednu štvrtinu majetku. Ak niektorý z prarodičov nežije, jeho podiel prechádza na jeho deti (tety a strýkov poručiteľa) rovnakým dielom.
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
Jedným z predpokladov dedenia je existencia dedičstva, teda majetku, ktorý poručiteľ zanechal. Predmetom dedičstva môžu byť veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva, ako aj peniaze na účte v banke alebo hotovostné peniaze.
Dedičom môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a ktorá je nažive v čase smrti poručiteľa. Výnimkou je dieťa počaté za života poručiteľa, ktoré sa narodí živé (nasciturus).
Každý dedič má právo dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie musí byť urobené ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením, ktoré súdu zašle. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy.
Pri dedení zo zákona sa do dedičovho podielu započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal.
Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Ak poručiteľ zanechal platný závet, dedí sa podľa závetu. Závet musí spĺňať určité formálne náležitosti, inak je neplatný.
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS
Zákon chráni tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia poručiteľa. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:
Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Začína sa na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Súd poverí notára, ktorý zistí okruh dedičov, obsah závetu a rozsah majetku a dlhov poručiteľa.
V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa.
Ak sa po právoplatnom skončení dedičského konania objaví nový majetok alebo dlhy po poručiteľovi, súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve.