
Dedenie je komplexný proces, ktorý sa riadi právnymi normami daného štátu. V prípade, že občan Slovenskej republiky dedí majetok v Nemecku, je dôležité poznať špecifiká nemeckého dedičského práva a rozdiely oproti slovenskej legislatíve. Cieľom tohto článku je poskytnúť základnú orientáciu v tejto problematike.
Ak poručiteľ (zosnulá osoba) mal v čase smrti obvyklý pobyt v Nemecku, na dedičské konanie sa bude vzťahovať nemecké dedičské právo, bez ohľadu na jeho štátnu príslušnosť. Obvyklý pobyt sa definuje ako miesto, kde mal poručiteľ svoje osobné, rodinné a sociálne vzťahy, často miesto, kde žije jeho rodina.
Je však dôležité vedieť, že európske nariadenie pripúšťa možnosť voľby iného dedičského práva, konkrétne dedičského práva podľa štátnej príslušnosti poručiteľa. Takáto voľba musí byť uskutočnená výslovne, v rámci právneho úkonu, ktorý znamená nakladanie s majetkom pre prípad smrti (napr. v závete).
Na rozdiel od Slovenska, dedičské veci v Nemecku prejednávajú súdy, konkrétne okresné súdy (Amtsgerichte) so špeciálnymi oddeleniami pre dedičské záležitosti (Abteilung für Nachlasssachen).
Nemecké právo, podobne ako slovenské, pozná dva základné spôsoby dedenia:
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Nemecké právo rozlišuje 4 dedičské skupiny, podobne ako slovenské právo. Zloženie týchto skupín a osoby, ktoré do nich spadajú, sú však odlišné. Osobitné postavenie má manžel/manželka zosnulej osoby.
Rozdielne je upravená aj otázka neopomenuteľných dedičov. Na Slovensku do tejto skupiny patria výlučne deti poručiteľa, pričom neopomenuteľný dedič musí dostať z dedičstva aspoň svoj zákonný podiel (maloletý dedič) alebo jeho polovicu (plnoletý dedič). Vydedenie je možné len za výnimočných okolností.
Nemecké právo zahŕňa do skupiny neopomenuteľných dedičov nielen potomkov poručiteľa, ale za určitých okolností aj manžela/manželku poručiteľa, resp. poručiteľových rodičov. Výška ich nároku predstavuje polovicu ich zákonného podielu. Dedič sa však môže ešte počas života poručiteľa platne vzdať svojho podielu, a to formou zmluvy s poručiteľom, ktorá musí mať formu notárskej zápisnice.
Nemecká právna úprava závetu je podobná slovenskej, avšak je potrebné vziať do úvahy určité rozdiely. Spôsobilosť na zriadenie závetu sa v Nemecku nadobúda dovŕšením 16. roku života (na Slovensku je to 15. rok života). Do dovŕšenia 18. roku života je možné zriadiť závet len vo forme notárskej zápisnice.
Nemecké dedičské právo rozoznáva dva druhy závetov:
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
Nemecký právny poriadok nepripúšťa tzv. alografný závet (závet, ktorý nie je napísaný vlastnou rukou poručiteľa).
Na rozdiel od väčšiny iných štátov, nemecké dedičské právo pripúšťa tzv. spoločný závet manželov (gemeinschaftliches Testament). Zmeniť takýto závet je v praxi oveľa komplikovanejšie, ako v prípade „klasického“ závetu. Po smrti jedného z manželov nie je možné zmeniť ho vôbec.
Veľmi často sa manželia v rámci spoločného závetu ustanovia vzájomne za dedičov (tzv. Vorerbe) a zároveň sa dohodnú, že po smrti druhého z manželov sa stanú dedičmi tretie osoby (tzv. Nacherbe), najčastejšie ich spoloční potomkovia (tzv. berlínsky závet). Slovenský Občiansky zákonník výslovne stanovuje, že spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.
Nemecké dedičské právo, na rozdiel od slovenského, pozná aj inštitút tzv. dedičskej zmluvy (Erbvertrag). Zatiaľ čo závet predstavuje jednostranné nakladanie s majetkom pre prípad smrti zo strany poručiteľa, dedičská zmluva predstavuje záväzkovoprávnu dohodu medzi poručiteľom a dedičom.
Dedičská zmluva nemôže byť kedykoľvek zo strany poručiteľa zmenená ani jednostranne odvolaná, tak ako je to v prípade závetu. Dedičská zmluva môže byť uzatvorená len vo forme notárskej zápisnice, za súčasnej prítomnosti oboch (všetkých) zmluvných strán dedičskej zmluvy.
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS
Nemecké dedičské právo pozná aj inštitút „odkazu“ alebo „legátu“ (Vermächtnis), ktoré slovenské právo aktuálne už neupravuje. Ide o špeciálny odkaz, ktorý je potrebné predstaviť si ako dar v rámci dedičstva pre konkrétnu osobu.
Odkaz pre konkrétnu osobu môže byť zahrnutý buď v závete, alebo v dedičskej zmluve. „Obdarovaná osoba“ pritom z právneho hľadiska odkaz nenadobudne dňom smrti poručiteľa, ako je to v prípade dedičov. K tomuto dňu nadobudne len nárok voči dedičovi zaťaženému odkazom na vydanie veci alebo práva predstavujúcej odkaz.
Ak ste zdedili niečo po príbuznom v Nemecku, súd pre pozostalostné veci dediča/dedičov len oboznámi, že sa stali dedičmi poručiteľa a prípadne ich upozorní na existenciu odkazov. Súd však neposkytuje dedičovi žiaden súpis majetku či záväzkov po poručiteľovi. Tieto si dedič musí zistiť sám. Na tieto účely má však zo zákona rozsiahle právo na poskytnutie informácie zo strany úradov, bánk, poisťovní atď., ako aj voči iným osobám.
Ďalším inštitútom, ktorý slovenské právo nepozná, je poverenie na výkon závetu (Testamentvollstreckung). Vykonávateľa závetu poručiteľ (zvyčajne v závete) poverí, aby vykonal všetko potrebné v súvislosti s výkonom závetu. Ide o akúsi jeho predĺženú ruku po jeho smrti.
Vykonávateľ závetu je oprávnený túto funkciu prijať alebo odmietnuť (po smrti poručiteľa). Úlohy vykonávateľa pozostalosti sa líšia z prípadu do prípadu, ale zvyčajne pôjde najmä o obhliadku pozostalosti, urovnanie prípadných dlhov, realizáciu odkazov, kontrolu poručiteľom stanovených povinností a rozdelenie pozostalosti medzi dedičov.
Na rozdiel od Slovenska, kde bola daň z dedičstva od roku 2004 zrušená, v Nemecku táto daň stále existuje. Každému z dedičov, a to predovšetkým v závislosti od stupňa príbuzenského vzťahu k poručiteľovi, prináleží tzv. Freibetrag, t. j. určitá hodnota majetku nadobudnutého dedením, ktorá nepodlieha zdaneniu - nezdaniteľná časť. Napr. pre manžela/manželku poručiteľa predstavuje táto suma aktuálne 500 000 EUR. V prípade detí je to 400 000 EUR, vnúčat 100 000 EUR. Minimálna nezdaniteľná suma je aktuálne vo výške 20 000 EUR. Zdaneniu následne podlieha len suma prevyšujúca oslobodenie. Sadzba dane závisí od zaradenia dediča do konkrétnej zdaňovacej skupiny (Steuerklasse), ako aj od výšky sumy majetku (prevyšujúcej nezdaniteľnú časť).
V kontexte dedičského konania a zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je dôležité spomenúť nariadenie EÚ č. 650/2012, ktoré sa týka dedičského práva a zavádza tzv. Európske osvedčenie o dedičstve. Toto osvedčenie má byť platné vo všetkých štátoch Európskej únie bez potreby jeho osobitného uznávania.
Problém však nastáva pri zápise vlastníckeho práva do slovenského katastra nehnuteľností na základe Európskeho osvedčenia o dedičstve vydaného v Nemecku, kedy orgán vydávajúci osvedčenie nešpecifikuje nehnuteľnosti tak, ako to vyžadujú vnútroštátne predpisy.
Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že nariadenie č. 650/2012 nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že žiadosť o zápis nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností tohto členského štátu môže byť zamietnutá, ak jediným dokumentom predloženým na podporu tejto žiadosti je európske osvedčenie o dedičstve, v ktorom nie je táto nehnuteľnosť identifikovaná.
Na Slovensku prináša riešenie novela katastrálneho zákona, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť v roku 2024. Podľa nej bude možné zapisovať vklad do katastra aj bez špecifikácie nehnuteľností v Európskom osvedčení o dedičstve.