Dedenie zo Zákona: Podmienky a Zaujímavosti

Po úmrtí človeka dochádza k dedičskému konaniu, ktorého cieľom je rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia: dedenie zo závetu a dedenie zo zákona.

Dedenie zo Závetu vs. Dedenie zo Zákona

Vo filmoch často vidíme, že zomrelý zanechal závet. Na Slovensku to však až také bežné nie je. Oveľa častejšie prebieha dedičské konanie na základe dedenia zo zákona, ktorý pozostalých delí na 4 dedičské skupiny. Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona.

• Dedenie zo závetu: Poručiteľ môže zanechať závet, v ktorom určí svojich dedičov. Testátor v závete môže určiť osoby, ktoré sa majú stať dedičmi, a určiť aj ich dedičský podiel, odlišne od zákonnej dedičskej postupnosti.

• Dedenie zo zákona: Ak poručiteľ nezanechal žiadny závet, alebo ak je závet neplatný, nastupuje dedenie zo zákona. K dedeniu zo zákona dochádza aj vtedy, ak poručiteľ síce zanechal závet, ale opomenul v ňom neopomenuteľných dedičov.

Neopomenuteľní Dedičia a Platnosť Závetu

Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu. Ak poručiteľ tieto osoby v závete neuviedol a zároveň ich právne nevydedil, závet nie je automaticky neplatný celý, ale len relatívne neplatný - a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Dôvody Neplatnosti Závetu

Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov:

• Opomenutie neopomenuteľných dedičov: Poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp.). V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov.
• Holografný závet: Musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný.
• Alografný závet: Poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
• Nespôsobilosť na právne úkony: Závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr.).

Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane.

Zrušenie Závetu

Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva. Závetom tiež nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny).

Dedičské Skupiny pri Dedení zo Zákona

Dedenie zo zákona upravuje občiansky zákonník. Pozostalých rozdeľuje do 4 skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne. Poradie skupín je záväzné. To znamená, že dedičia skupiny nasledujúcej sú povolaní dediť len za predpokladu, že nededia dedičia zo skupiny predchádzajúcej. Nie je možné kombinovať pravidlá dedenia rôznych skupín.

1. Dedičská Skupina

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh/družka.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

• Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé).
• Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti.
• Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ide o ich zastupiteľnosť. Ale tiež prípad, kedy dieťa poručiteľa zomrelo skôr ako poručiteľ. zastupiteľnosti neplatí pri manželovi/manželke poručiteľa.

2. Dedičská Skupina

Ak zomrelý nemal deti, prechádza dedenie na 2. osobu. Do druhej skupiny patria poručiteľov manžel/manželka, jeho rodičia a jeho blízke osoby. Pre účely dedenia budeme pod blízkou osobou rozumieť tých, „ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.“

• V 2. skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.
• Pri blízkej osobe teda musí byť splnená nielen podmienka bývania v spoločnej domácnosti (počas minimálne jedného roka), ale zároveň aj vzájomná starostlivosť o spoločnú domácnosť alebo odkázanosť na výživu poručiteľa.
• manželka poručiteľa by dedil / dedila. platné, z dedičského konania by bol takýto manžel vylúčený.
• rodičia zomrelého, nenastupujú na ich miesto ich deti - súrodenci zomrelého.

3. Dedičská Skupina

V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. 3. Dedia rovnakým dielom.

• Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom.
• Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, t.j.

4. Dedičská Skupina

Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou. Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, nastupuje štvrtá, posledná dedičská skupina.

• V tejto štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j.

Ak žiadny dedič nededí ani v štvrtej skupine, dedičstvo pripadne štátu.

Dedičské Konanie: Proces a Náklady

K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Začatie Dedičského Konania

Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie. Dedičské konanie sa otvára automaticky po úmrtí osoby. Súd následne poverí notára, ktorý ako súdny komisár zisťuje okruh dedičov, obsah závetu alebo listiny o vydedení a rozsah majetku i dlhov poručiteľa.

1. Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. zabezpečuje majetok pred znehodnotením (napr.

Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty.

Priebeh Dedičského Konania

2. V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení). Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“.

Odmietnutie Dedičstva

Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.

Ukončenie Dedičského Konania

3. Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty.

Námietky a Odvolania

Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia. Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie.

Dodatočné Konanie o Dedičstve

K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič. Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur.

Náklady Dedičského Konania

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb. Mali by ste rátať s tým, že poplatok za dedičské konanie nie je jediný, ktorý vám môže ako potenciálnemu dedičovi vyvstať.

Predmet Dedičstva

Jedným z predpokladov dedenia je existencia dedičstva. Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. Zanechaný majetok predstavujú hodnoty oceniteľné v peniazoch. Dedičstvo však netvoria všetky hodnoty oceniteľné v peniazoch, ale len tie, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty iným spôsobom ako dedením. Predmetom dedičstva preto môžu veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Z uvedeného vyplýva, že sem môžeme zaradiť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze.

• dlhy zosnulého - voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod.
• Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť. Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča nemá konštitutívne účinky, ale len účinky deklaratórne, nakoľko sa vykonáva záznamom. V praxi to funguje tak, že uznesenie notára o zdedení nehnuteľnosti dedičom / dedičmi sa spolu s dedičským spisom zašle na súd a súd automaticky požiada kataster nehnuteľností o zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri. Dedičia teda nemusia robiť takýto úkon.

Započítanie Darov na Dedičský Podiel

Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal.

Dedenie v Priamom Rade

O dedení v priamom rade hovoríme, ak ide o dedenie medzi priamymi predkami a potomkami t.j. Dedenie v priamom rade má význam najmä v prípade predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením. V prípade oslobodenia príjmov z predaja zdedenej nehnuteľnosti má zásadný význam skutočnosť, či sa predáva nehnuteľnosť nadobudnutá dedením v priamom rade alebo dedením medzi inými osobami.

Zodpovednosť Dediča za Dlhy Poručiteľa

V prípade dedenia zo zákona ide o tzv. generálnu sukcesiu, čo znamená, že sa dedia nielen pohľadávky, ale aj dlhy. Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Nový Občiansky Zákonník a Zmeny v Dedení

Návrh nového Občianskeho zákonníka radikálne prepíše dedičské právo. Povinný podiel potomkov klesne na zlomok súčasného stavu a pribudnú nové nástroje, ako je dedičská zmluva či odkaz. Zmeny čakajú aj okruh zákonných dedičov.

Dedičská Zmluva

Najzásadnejšou novinkou je zavedenie dedičskej zmluvy ako tretieho spôsobu nakladania s majetkom pre prípad smrti. Popri dedení zo závetu a dedení zo zákona tak pribudne možnosť uzavrieť záväznú dohodu s budúcim dedičom ešte počas života. Dedičská zmluva bude mať prednosť pred závetom aj pred zákonným dedením. Môže byť aj odplatná, čo v praxi znamená, že niekto sa napríklad zaviaže starať o poručiteľa na staré kolená výmenou za prísľub dedičstva.

Povinný Podiel Potomkov

Významnou zmenou je zníženie takzvaného povinného podielu potomkov. Ide o minimum, ktoré musia deti zdediť, aj keby ich rodič v závete úplne vynechal. Podľa nového zákonníka maloleté dieťa získa iba dve desatiny svojho zákonného podielu a plnoleté dieťa dokonca len jednu desatinu.

Odkaz a Príkaz

Zákonník znovu zavádza inštitút odkazu, ktorý umožňuje poručiteľovi určiť, že konkrétnu vec má po jeho smrti získať niekto, kto nie je dedičom. Odkazovník pritom nezodpovedá za dlhy poručiteľa, na rozdiel od riadnych dedičov. Príkazom zase poručiteľ uloží dedičovi povinnosť niečo konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. Nejde o finančné plnenie, ale o konkrétne konanie.

Autoritatívne Rozdelenie Majetku Súdom

Ak sa dedičia nedohodnú na rozdelení majetku, súd dnes potvrdí, že všetci sú spoluvlastníkmi podľa svojich podielov. To často vedie k ďalším sporom o zrušenie a vyriešenie spoluvlastníctva. Nová úprava umožní, aby dedičský súd v komplikovaných prípadoch na návrh niektorého z dedičov majetok autoritatívne rozdelil. Rozhodne, kto dostane konkrétne veci, a prípadne určí vyrovnávacie doplatky.

Vydedenie Potomka

Inštitút vydedenia zostáva zachovaný. Rodič môže dieťa vydediť, ak mu neposkytlo potrebnú pomoc v chorobe alebo v starobe, ak dlhodobo nejaví skutočný záujem, ak bolo právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin na viac ako rok väzenia, alebo ak trvalo vedie život v rozpore s bežnými pravidlami. Nestačí však len napísať, že dieťa nič nedostane. Musí existovať konkrétny zákonný dôvod a správne formulovaný závet alebo listina o vydedení.

tags: #dedenie #zo #zakona #podmienky #zaujimavosti