Dedenie zo závetu a predaj pozemkov – podmienky a aspekty

Proces dedenia majetku po zosnulom príbuznom je komplexná záležitosť, ktorá si vyžaduje dôkladnú znalosť právnych predpisov. V tomto článku sa zameriame na dedenie zo závetu, jeho pravidlá, podmienky a vplyv na predaj pozemkov, pričom zohľadníme aj daňové aspekty.

Dedenie zo závetu: Priorita a pravidlá

Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Zákon pri dedení rozlišuje dva právne dôvody, resp. tituly (spôsoby), podľa ktorých je možné dediť, a to dedenie zo závetu a dedenie zo zákona. Možná je aj ich kombinácia. Vyplýva to z § 461 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého:

(1) Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.(2) Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

Pokiaľ poručiteľ zanechal platný závet, potom sa dedí podľa neho a dedenie zo zákona neprichádza do úvahy. Ak sa zo závetu dedí len časť dedičstva, zvyšok sa dedí zo zákona. Dedenie zo zákona sme rozoberali v osobitnom článku „Dedenie zo zákona“.

Na to, aby mohol dedič dediť podľa závetu, musí byť závet platný, pričom rozlišujeme formálne a obsahové náležitosti závetu. Tie závisia aj od toho, o aký druh závetu sa jedná. Podľa § 476 Občianskeho zákonníka:

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

(1) Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.(2) V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.(3) Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.

Čo by mal závet obsahovať?

Závet, ako každý právny úkon, musí obsahovať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, a teda musí byť určitý a zrozumiteľný, nemal by byť v rozpore so zákonom, ani ho obchádzať a mal by byť v súlade s dobrými mravmi. Ďalej by mal poručiteľ v závete ustanoviť dedičov, prípadne určiť ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť z jeho majetku. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.

Podľa zákona, akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky; to však neplatí pre ustanovenie § 484 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka.

Závet ďalej musí rešpektovať ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný!

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Druhy závetov

Zákon pozná 3 druhy závetov:

1. Holografný závet (napísaný vlastnou rukou): Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný!
2. Alografný závet (nenapísaný vlastnou rukou): Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
3. Závet zriadený vo forme notárskej zápisnice: Poručiteľ sa môže rozhodnúť, že závet spíše pred notárom, a to vo forme notárskej zápisnice. Okrem náležitostí uvedených v Občianskom zákonníku musí takýto závet (notárska zápisnica) spĺňať aj podmienky uvedené v Notárskom poriadku. Ak by napr. dieťa mladšie ako 15 rokov chcelo spísať závet, môže tak urobiť, ale len vo forme notárskej zápisnice.

Vo forme notárskej zápisnice môžu závet spísať napr. aj nepočujúce osoby, nie je to však povinnosť.

Môžu závet spísať zdravotne znevýhodnené osoby a deti?

Áno, avšak len za sprísnených podmienok. Dieťa môže zriadiť závet len ak je staršie ako 15 rokov a môže tak urobiť len vo forme notárskej zápisnice. Nevidomé osoby môžu prejaviť poslednú vôľu tiež pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná.

Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú vôľu formou notárskej zápisnice alebo pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči. V listine musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Obsah listiny sa musí po jej spísaní pretlmočiť do znakovej reči; aj toto sa musí v listine uviesť. Listinu musia svedkovia podpísať.

Osoba, ktorá nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Pritom mus pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom. V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Kto môže byť svedkom pri dedení zo závetu?

Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.

Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.

Ako je možné zrušiť závet?

Závet je možné zrušiť troma spôsobmi:

1. neskorším platným závetom, pokiaľ nemôže obstáť popri pôvodnom závete
2. odvolaním závetu, pričom odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.
3. zničením listiny, na ktorej bol závet napísaný.

Dedičské konanie a úloha notára

Zásadnou postavou pri delení majetku po smrti príbuzného býva notár, ktorého touto úlohou poverí súd. Ten preveruje majetok zosnulého a jeho prípadné dlhy a tiež zisťuje potenciálnych dedičov. To, že je niekto dedičom, sa dozvie z takzvaného upovedomenia o dedičskom práve. Býva už vo forme predvolania na konkrétne pojednávanie a doručené je do vlastných rúk.

Notár zisťuje výšku majetku a dlhov zosnulého a ďalšie podstatné informácie. Tiež prípadne, kto sú všetci potenciálni dedičia, v zmysle čoho sa môže dedič objektívne rozhodnúť a vyjadriť, či dedičstvo prijíma. Ešte predtým však môže notár uskutočniť aj takzvané predbežné zisťovanie, kam pozve len jedného či iba niektorých potenciálnych dedičov. Štandardne sa kontaktuje osoba, ktorá je teoreticky najlepšie informovaná o osobných, rodinných a majetkových pomeroch zosnulého. Samozrejme, notár sa nemôže spoliehať len na informácie získané na takomto predbežnom prešetrení, ale musí vykonávať vlastnú lustráciu na zistenie majetku, dlhov a prípadných dedičov.

Dedenie pozemkov a jeho špecifiká

Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť. Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča nemá konštitutívne účinky, ale len účinky deklaratórne, nakoľko sa vykonáva záznamom. V praxi to funguje tak, že uznesenie notára o zdedení nehnuteľnosti dedičom / dedičmi sa spolu s dedičským spisom zašle na súd a súd automaticky požiada kataster nehnuteľností o zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri. Dedičia teda nemusia robiť takýto úkon.

Jedným z predpokladov dedenia je existencia dedičstva. Zanechaný majetok predstavujú hodnoty oceniteľné v peniazoch. Dedičstvo však netvoria všetky hodnoty oceniteľné v peniazoch, ale len tie, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty iným spôsobom ako dedením. Predmetom dedičstva preto môžu veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva.

V praxi je bežné, že množstvo pozemkov nebolo v minulosti prededených a na listoch vlastníctva sú evidovaní ľudia, ktorí už dávno zomreli. Je však potrebné vedieť základné údaje o predkoch a to najmä meno, priezvisko a mesto alebo katastrálne územie, v ktorom by sa mohol neprededený majetok nachádzať.

V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi. Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a to identifikáciu súdu, ktorému je určený, identifikáciu navrhovateľa, špecifikáciu veci, v akej sa robí, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa. Okrem toho je potrebné uviesť údaje o poručiteľovi, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo. Taktiež informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe. K návrhu je vhodné pripojiť všetky listinné dôkazy, ktoré má dedič k dispozícii. Ak takéto dôkazy nebudú priložené, súdny komisár je povinný si ich vyžiadať a v súvislosti s vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality je povinný zhromaždiť a získať všetky potrebné informácia na prededenie majetku. V odôvodnených prípadoch súd začne takéto konanie aj ex offo, teda z úradnej povinnosti. Podnet na začatie konania z úradnej povinnosti môže podať súd, notár, štátny orgán, orgán územnej správy. Tento výpočet nie je taxatívny a teda takýto podnet je oprávnený podať ktokoľvek. Ak návrh na začatie konania podá osoba, ktoré nie je oprávnená byť navrhovateľom, súd takýto návrh môže požadovať za podnet a prejednať novoobjavený majetok z úradnej moci.

Dodatočné konanie o dedičstve

Ak po smrti poručiteľa (Vašich rodičov) prebehlo dedičské konanie a objavil sa nový majetok, je možné požiadať súd o dodatočné prejednanie dedičstva. Pokiaľ sa majetok nachádza v urbariáte, nie je to problém. Nový návrh na dodatočné prejednanie dedičstva musíte podať na súd a žiadať, aby rozhodol o týchto pozemkoch, v návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva uveďte aj pôvodné dedičské konanie. Súd Vám pridelí notára, prostredníctvom ktorého dôjde k prejednaniu dedičstva.

Elektronické podanie návrhu

Návrh na konanie o novoobjavenom majetku po skončení dedičského konania môžete podať aj elektronicky, avšak je potrebné dodržať určité formálne požiadavky podľa slovenského práva.Podľa § 82 a nasl. Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z.), návrh na začatie konania možno podať písomne alebo elektronickými prostriedkami. Ak podávate návrh elektronicky do elektronickej schránky súdu cez portál slovensko.sk, kde ho musíte podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom (tzv. zaručený elektronický podpis). Takéto podanie je plne rovnocenné s písomným podaním. Ak nemáte možnosť elektronického podpisu, najistejšie je podať návrh písomne poštou alebo osobne na podateľni príslušného súdu.V návrhu uveďte, že ide o novoobjavený majetok, identifikujte pôvodné dedičské konanie (spisovú značku, súd), popíšte novoobjavený majetok a priložte relevantné doklady.

Príslušnosť súdu a dedičia pri novoobjavenom majetku

Pri podávaní návrhu na prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľovi (vo Vašom prípade po prastarej matke) je potrebné podať návrh na ten okresný súd, ktorý viedol pôvodné dedičské konanie. Ak pôvodné konanie neprebehlo, návrh podávate na okresný súd podľa posledného bydliska poručiteľa. Súd následne poverí notára ako súdneho komisára na vykonanie konania o novoobjavenom majetku.Čo sa týka otázky dedičov, ak sa v pôvodnom dedičskom konaní niektorí dedičia vzdali dedičstva v prospech iného dediča, toto vzdanie sa platí len na majetok, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Pri novoobjavenom majetku majú dedičia opäť právo dediť podľa zákona alebo závetu, ak existuje. Znamená to, že aj tí, ktorí sa v pôvodnom konaní vzdali dedičstva, majú pri novoobjavenom majetku opäť postavenie dediča a môžu sa rozhodnúť, či dedičstvo prijmú alebo sa ho vzdajú. Vzdanie sa dedičstva v pôvodnom konaní sa automaticky nevzťahuje na novoobjavený majetok. Iný prípad by bol, ak by dedičstvo dedičia odmietli, t. j. vôbec by v dedičskom konaní po poručiteľovi nededili. Ak však došlo k uzatvoreniu dedičskej dohody, v zmysle ktorej sa dedičia dohodli, že majetok nadobudne napr. jeden z nich, uvedené neznamená odmietnutie dedičstva a následky s tým spojené.

Daňové aspekty predaja zdedených pozemkov

Dôležitým aspektom pri predaji zdedených pozemkov sú daňové povinnosti. V prípade predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením je zásadné rozlišovať, či ide o dedenie v priamom rade (napr. po rodičoch, starých rodičoch) alebo v nepriamom rade (napr. po súrodencoch, ujovi).

Dedenie v priamom a nepriamom rade

O dedení v priamom rade hovoríme, ak ide o dedenie medzi priamymi predkami a potomkami t.j. rodičia-deti, starí rodičia-vnúčatá. Dedenie v priamom rade má význam najmä v prípade predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením. V prípade oslobodenia príjmov z predaja zdedenej nehnuteľnosti má zásadný význam skutočnosť, či sa predáva nehnuteľnosť nadobudnutá dedením v priamom rade alebo dedením medzi inými osobami. Príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola nadobudnutá dedením v nepriamom rade, napr. po sestre, bratovi, ujovi, je oslobodený až po uplynutí piatich rokov odo dňa, kedy nadobudol takúto nehnuteľnosť do vlastníctva dedič (§ 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov). Podľa Občianskeho zákonníka sa vlastníctvo pri dedení nadobúda smrťou poručiteľa, t. j.

Oslobodenie od dane z príjmu

Podľa slovenského zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré predávajúci vlastnil najmenej päť rokov. Ak poručiteľ vlastnil nehnuteľnosť viac ako 5 rokov, príjem z predaja zdedenej nehnuteľnosti je oslobodený od dane z príjmov a dedič nemusí podávať daňové priznanie.

Ak ste zdedili nehnuteľnosť po strýkovi a predali ste ju do 5 rokov, základ dane vypočítate ako rozdiel medzi predajnou cenou a cenou uvedenou v dedičskom konaní. Príjem predstavuje sumu, za ktorú ste nehnuteľnosť predali, a výdavkom je hodnota nehnuteľnosti z dedičského konania spolu s preukázateľnými nákladmi, ako sú notárske poplatky, právne služby alebo náklady na rekonštrukciu. Základ dane vypočítate podľa vzorca: Základ dane = Príjem z predaja - Cena v dedičskom konaní - Ostatné náklady.

Príklady z praxe

• Príklad 1: Daňovník predal v júni 2025 pozemok, ktorý nadobudol v decembri roku 2023 dedením po svojej sestre. Sestra nadobudla pozemok kúpou v roku 2015. Nakoľko daňovník nehnuteľnosť nadobudol dedením, ale v nepriamom rade, na účely oslobodenia príjmu nie je možné aplikovať zákonné ustanovenie, ktoré vymedzuje, že od dane je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, ak uplynie aspoň 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (sestry).
• Príklad 2: Daňovník zdedil v decembri 2022 po mame nehnuteľnosť, ktorú nevlastnili dokopy viac ako 5 rokov (mama nehnuteľnosť nadobudla do vlastníctva v januári 2021 kúpou). V uvedenom prípade sa jedná o dedenie v priamom rade, to znamená, že na účely posúdenia podmienok oslobodenia sa doba vlastníctva u poručiteľa a daňovníka spočítava. Nakoľko od nadobudnutia nehnuteľnosti poručiteľom (mamou) do predaja neuplynulo viac ako päť rokov, príjem z predaja nie je oslobodený od dane a podlieha zdaneniu. Keďže daňovník nadobudol nehnuteľnosť dedením, ako daňový výdavok je možné uplatniť tzv.
• Príklad 3: Daňovník zdedil v roku 2021 po ujovi chatu. Ujo ju vlastnil od roku 2007. Daňovník následne v roku 2025 túto nehnuteľnosť predal. Vzhľadom na to, že daňovník zdedil nehnuteľnosť po ujovi (dedenie v nepriamom rade) a od nadobudnutia nehnuteľnosti poručiteľom (ujom) do predaja neuplynulo viac ako päť rokov, príjem z predaja nie je oslobodený od dane a podlieha zdaneniu.

Kúpna zmluva a cena pozemku

Kúpna cena sa stanovuje v zásade dohodou medzi predávajúcim a kupujúcim. Donedávna bolo sporné, či prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy za symbolickú cenu je platný, keďže znak kúpnej zmluvy a to odplatnosť je síce naplnený, hoci len symbolicky (1 €). Na jednej strane majú účastníci zmluvy zmluvnú voľnosť v tom, akú výšku kúpnej ceny za nehnuteľnosť si dohodnú, na druhej strane OZ v ust.

Samotná neprimeraná výška kúpnej ceny sama osebe nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy.

Dedenie a náklady dedičského konania

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) „v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.

tags: #dedenie #zo #závetu #a #predaj #pozemkov