Dedenie zo závetu: Príklady a praktické aspekty

Dedenie je téma, s ktorou sa v živote stretne takmer každý. V zásade je spojená so smrťou fyzickej osoby. Z bežnej komunikácie poznáme termíny ako dedenie zo závetu, testament, dedenie zo zákona. Čo však znamenajú a kto je to poručiteľ alebo neopomenuteľný dedič? Čo je to dedenie? Tento článok sa zameriava na dedenie zo závetu, jeho zákonné rámce, formy, ako aj na príklady z praxe.

Základné právne východiská dedenia

Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia: dedenie zo závetu a dedenie zo zákona. Možná je aj ich kombinácia. Zákonné ustanovenia dedenia zo závetu platia s novelami už od roku 1951, no táto úprava je medzi klientmi asi najmenej známa. To, že niekto bude dediť po zomretom, vyplýva buď zo zákona, alebo zo závetu, ktorý zomretý spísal za svojho života. Ak poručiteľ zanechal platný závet, dedí sa podľa neho a dedenie zo zákona neprichádza do úvahy. Ak sa zo závetu dedí len časť dedičstva, zvyšok sa dedí zo zákona.

Dedením po smrti zosnulého - poručiteľa, nastupuje dedič do práv a povinností poručiteľa. Poručiteľ je teda ten, ktorý zomrel alebo ho súd vyhlásil za mŕtveho. Dedenie upravuje Občiansky zákonník, konkrétne vo svojej siedmej časti od § 460. Podľa občianskeho zákonníka sa dedí zo závetu alebo zo zákona alebo sa môže dediť aj zo zákona a aj zo závetu, pretože ak dedič nezdedí dedičstvo zo závetu, namiesto neho dedia závetní dedičia, respektíve, ak zo závetu, dedia závetní dedičia len časť dedičstva, zvyšné sa dedí zo zákona. V dedičskom konaní je súd zastúpený notárom, v úlohe súdneho komisára.

Dedenie zo zákona

Dedenie zo zákona je také, ktoré predpokladá v § 473 Občiansky zákonník. Pozostalých rozdeľuje do 4 skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne. Dedenie v priamom rade má výhodu v podobe daňovej úľavy.

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh/družka. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Ak zomrelý nemal deti, prechádza dedenie na 2.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

V druhej skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu. Ak niet potomka, ktorý by po poručiteľovi dedil, t. j. ak poručiteľ nemal deti alebo ak sa ani jeden potomok nedožil jeho smrti, prípadne ak sú nespôsobilí dediť, sú vydedení a pod. Tu manžel dedí najmenej polovicu dedičstva. O druhú polovicu sa delia ostatní dedičia patriaci do tejto skupiny, a to rovnakým dielom. Ak poručiteľ zanechal len manžela, dedí tento celé dedičstvo. To isté platí v prípade, že po poručiteľovi dedí len jeden z rodičov.

V tretej skupine dedia súrodenci a spolu s nimi osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej po dobu jedného roku pred smrťou a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedia rovnakým dielom.

Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou. V tejto štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j.

Príklady dedenia zo zákona

Zosnulý Jozef mal tri deti a manželku. Zanechal po sebe rodinný dom, ktorý dostal darom a finančné prostriedky vo výške 5 000 €. Nezanechal žiadny závet, preto sa dedí zo zákona. V tomto prípade sa dedí v prvej skupine a všetci dediči, manželka po manželovi, a deti po otcovi dostanú 1/4-inu (jednu štvrtinu alebo inak 25 %). Rodinný dom bude po právoplatnosti dedičského konania v podielovom spoluvlastníctve poručiteľových detí a jeho manželky, každý v 1/4-ine. Rovnako, finančné prostriedky sa rozdelia medzi štyroch (5 000 € : 4=1 250 €).

Zosnulý Jozef mal tri deti a manželku. Zanechal po sebe rodinný dom, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM) a finančné prostriedky vo výške 5 000 €. Nezanechal žiadny závet, preto sa dedí zo zákona v tomto prípade sa dedí v prvej skupine. BSM zo zákona zaniká smrťou jedného z manželov a majetok sa delí na polovicu. Teda jedna polovica z rodinného domu a polovica finančných prostriedkov patrí manželke po poručiteľovi a druhá polovica domu a polovica finančných prostriedkov ide do dedičského konania. V dedičskom konaní zo zákona všetci dediči dostanú 1/4-inu z dedičstva, teda 1/4-inu z polovice domu a peňazí. Teda rodinný dom, po právoplatnosti dedičského konania bude v podielovom spoluvlastníctve poručiteľových detí a jeho manželky. Vdova bude vlastniť 5/8-ín (1/2-ica + 1/4-ina= 5/8-ín) a deti každé po 1/4-ine. Rovnako, finančné prostriedky sa rozdelia medzi štyroch 1/2-ica po zániku BSM patrí manželke, a z druhej polovice každý dostane 1/4-inu. (5 000 € : 2=2 500 €; 2 500 : 4 = 625 €) Teda manželka dostane 3 125 € a deti každé dostane 625 €.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Zosnulý Jozef nemal deti, bol ženatý, ale s manželkou nežili v jednej domácnosti. Notár v dedičskom konaní bude riešiť dedenie v bezdetnom manželstve. Jozef zanechal po sebe dvojizbový byt a peniaze na účte vo výške 10 000 €. Jozef žil s družkou a jej dospelou dcérou, ktoré obe boli na neho odkázané posledných desať rokov, nezanechal závet. Dedí sa v druhej skupine nakoľko Jozef nemal deti. Byt sa dedičskom konaní rozdelí nasledovne: Každý dostane rovnakým dielom, avšak manželka najmenej polovicu, teda byt bude po prededení v podielovom spoluvlastníctve v rozsahu 1/2-ica bude patriť manželke 1/4-ina družke a 1/4-ina jej dcére, ktoré žili minimálne rok pred smrťou v jednej domácnosti s poručiteľom a podieľali sa na chode domácnosti alebo boli na zosnulého odkázané. Rovnaká situácia nastane aj v prípade bezdetného manželstva a rodičov zosnulého, všetci dedia rovnakým dielom, avšak manžel alebo manželka majú vždy najmenej polovicu.

Dedenie zo závetu: Náležitosti a formy

Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Ide o jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ prejavuje svoju vôľu rozhodovať o svojom majetku po smrti. Prejav vôle musí byť výslovný a musí byť z neho zrejmé, čo chcel ním poručiteľ vyjadriť a navyše musí spĺňať formu požadovanú zákonom. Závet musí urobiť poručiteľ osobne. Zastúpenie je vylúčené. Platnosť závetu a jeho podmienky sú kľúčové pre úspešnú realizáciu poslednej vôle poručiteľa.

Závet môže zriadiť ktorákoľvek fyzická osoba, ktorá je plne spôsobilá vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok veku, môžu urobiť závet len vo forme notárskej zápisnice. Všetky druhy závetov majú spoločné to, že musia byť vyhotovené v písomnej forme, pričom podkladom písma môže byť akákoľvek hmota (nielen papier), ktorá je spôsobilá zachytiť písomné osvedčenie tak, aby mohlo slúžiť ako listinný dôkaz. Závet musí byť opatrený podpisom závetcu, prípadne podpisom svedkov. Veľmi podstatnou náležitosťou závetu je uvedenie dňa, mesiaca a roku, kedy bol podpísaný.

Druhy závetov

Zákon pozná 3 druhy závetov:

1. Holografný závet: Ide o vlastnoručný závet. V jeho prípade sa vyžaduje, aby ho závetca napísal sám v celom znení vlastnou rukou. Musí v ňom byť uvedený dátum, kedy ho podpísal a na jeho konci musí byť pripojený vlastnoručný podpis. Vlastnoručne vytvorený závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.
2. Alografný závet: Ide o závet nenapísaný vlastnou rukou. Závetca musí takýto závet vlastnoručne podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že obsah listiny je prejavom jeho poslednej vôle. Svedkovia musia závet podpísať. Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
3. Závet zriadený vo forme notárskej zápisnice: Poručiteľ sa môže rozhodnúť, že závet spíše pred notárom, a to vo forme notárskej zápisnice. Okrem náležitostí uvedených v Občianskom zákonníku musí takýto závet (notárska zápisnica) spĺňať aj podmienky uvedené v Notárskom poriadku. Ak by napr. dieťa mladšie ako 15 rokov chcelo spísať závet, môže tak urobiť, ale len vo forme notárskej zápisnice.

Vo forme notárskej zápisnice môžu závet spísať napr. aj nepočujúce osoby, nie je to však povinnosť.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Osobitné prípady závetov

Áno, avšak len za sprísnených podmienok. Dieťa môže zriadiť závet len ak je staršie ako 15 rokov a môže tak urobiť len vo forme notárskej zápisnice. Nevidomé osoby môžu prejaviť poslednú vôľu tiež pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná.

Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú vôľu formou notárskej zápisnice alebo pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči. V listine musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Obsah listiny sa musí po jej spísaní pretlmočiť do znakovej reči; aj toto sa musí v listine uviesť. Listinu musia svedkovia podpísať.

Osoba, ktorá nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Pritom mus pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom. V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať.

Kto môže byť svedkom pri závete?

Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.

Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.

Zrušenie závetu

Závet je možné zrušiť troma spôsobmi:

1. Neskorším platným závetom, pokiaľ nemôže obstáť popri pôvodnom závete.
2. Odvolaním závetu, pričom odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.
3. Zničením listiny, na ktorej bol závet napísaný.

Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva.

Neopomenuteľní dedičia a ich ochrana

Zásadná voľnosť pri vyhotovení závetu je obmedzená len vo vzťahu k ochrane neopomenuteľných dedičov. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko by dostali, keby dedili zo zákona a plnoletým potomkovia aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Ide o potomka, ktorého nemožno z dedenia vynechať a musí z dedičstva dostať minimálne svoj zákonný podiel. Túto ochranu požíva neopomenuteľný dedič aj proti závetu, nakoľko závet je neplatný v časti, v ktorej opomína neopomenuteľného dediča. Maloletým potomkom musí pripadnúť z dedičstva aspoň toľko, koľko predstavuje ich zákonný podiel a plnoletým aspoň toľko, koľko predstavuje polovica ich zákonného podielu.

Ak poručiteľ tieto osoby v závete neuviedol a zároveň ich právne nevydedil, závet nie je automaticky neplatný celý, ale len relatívne neplatný - a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča.

Neplatnosť závetu

Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov.

1. Poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov. Ak by však potomkovia závet napadli a súd by vyhlásil závet otca v tejto časti za neplatný, mohli by zdediť väčší majetok.
2. Holografný závet - musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný.
3. Alografný závet - poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
4. Závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr.
5. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný!

Dedičské konanie a jeho priebeh

K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.

1. Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. zabezpečuje majetok pred znehodnotením (napr. Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty.
2. V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení). Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“. Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.
3. Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty.

Námietky a odvolania

Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia. Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie.

Dodatočné konanie o dedičstve

Otvorenie dedičského konania. Dedičské konanie sa otvára automaticky po úmrtí osoby. Súd následne poverí notára, ktorý ako súdny komisár zisťuje okruh dedičov, obsah závetu alebo listiny o vydedení a rozsah majetku i dlhov poručiteľa. K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič. Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur.

Náklady dedičského konania

Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb. Mali by ste rátať s tým, že poplatok za dedičské konanie nie je jediný, ktorý vám môže ako potenciálnemu dedičovi vyvstať.

Príklady z praxe a kombinované dedenie

V praxi je možné, aby sa v dedičskom konaní dedilo z oboch dedičských titulov, teda zo zákona, aj zo závetu. Ak poručiteľ zanechal platný závet, podiely závetných dedičov sú určené priamo v závete, ak nie, platí že sú rovnaké. Ak závet neobsiahol celé dedičstvo po poručiteľovi, tak ostatná časť dedičstva sa delí medzi zákonných dedičov, kde veľkosť dedičských podielov je daná zákonom. Ak zákonnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa - neopomenuteľní dedičia, títo majú právo požadovať svoj zákonný podiel, teda namietnuť relatívnu neplatnosť závetu v časti, kde neboli rešpektované ich práva.

Príklad 1: Závet a neopomenuteľní dedičia

Napríklad ak zomrel poručiteľ a zanechal po sebe finančnú hotovosť v hodnote 150-tisíc eur. Po poručiteľovi zostala manželka, jedno maloleté a jedno plnoleté dieťa. Ak by sa dedilo zo zákona, každý z nich by zdedil jednu tretinu z uvedenej sumy, pretože všetci traja dedičia patria do prvej dedičskej skupiny, v ktorej každý z nich dedí rovným dielom. Ak by ale poručiteľ nechal závet, tak môže so sumou naložiť inak. Zo závetu musí neplnoleté dieťa dostať 50-tisíc eur, teda podiel, ktorý by dostalo aj zo zákona. Plnoletý súrodenec musí dostať sumu minimálne 25-tisíc eur, teda polovicu svojho zákonného podielu. Aby sa poručiteľ vyhol čiastočnej neplatnosti závetu, musí ale obom potomkom odkázať spolu sumu 75-tisíc eur. Ak však poručiteľ tak neurobí a jedného z neopomenuteľných dedičov, teda jedno z detí, prípadne obe, opomenie, závet sa nestáva automatický neplatným.

Príklad 2: Nárok na majetok nezahrnutý v závete

Či má závetný dedič nárok na dedičstvo, ktoré nie je zahrnuté v závete, závisí od toho, kto je závetným dedičom. Ak je to tretia osoba bez príbuzenského vzťahu, napríklad priateľ poručiteľa, tak nemá nárok žiadať dedičstvo nezahrnuté v závete, pretože mu chýba dedičský titul. Môže dostať len to, čo mu bolo závetom odkázané. V prípade poručiteľky majúcej dvoch synov, ktorá počas života nadobudla dve nehnuteľnosti, ak závetom odkáže jednému synovi celú nehnuteľnosť, tak druhá nehnuteľnosť sa bude dediť podľa prvej dedičskej skupiny, každý syn rovným dielom. Uvedené platí za predpokladu, ak opomenutý dedič uzná závet, teda súhlasí, aby jeho brat dostal dom, tak ako mu to bolo odkázané v závete. Samozrejme, je tu možnosť namietať aj takzvanú absolútnu neplatnosť závetu ako celku, o čom by rozhodol súd v osobitnom konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu. V tomto prípade by bolo dedičské konanie až do rozhodnutia súdu prerušené. Dedič môže namietať napríklad že vlastnoručný závet nebol spísaný vlastnou rukou poručiteľa.

Príklad 3: Započítanie darov

Poručiteľ v závete zanechal dvom potomkom finančný obnos pre každého vo výške 5 000 eur, pred časom každému z nich daroval majetok vo výške približne 15 000 eur. Dom v ktorom býval a chatu zdedila jeho súčasná manželka, ide o majetok v hodnote asi 150 000 eur. Občiansky zákonník stanovuje, že pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie. Pri dedení zo závetu sa však toto započítanie nerobí automaticky. Urobí sa len vtedy, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 Občianskeho zákonníka (teda neopomenuteľnému dedičovi) neodôvodnene zvýhodnený. Ak by potomkovia závet napadli a súd by vyhlásil závet otca v tejto časti za neplatný, mohli by zdediť väčší majetok.

tags: #dedenie #zo #závetu #príklady