Dedičský spis a jeho význam v cezhraničnom kontexte

Dedenie majetku, ktorý zahŕňa aktíva v rôznych krajinách, sa stáva čoraz bežnejším javom. V rámci Európskej únie priniesla európska legislatíva, konkrétne Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012, významné zjednodušenie v podobe jednotného dedičského konania. Cieľom tohto článku je objasniť, čo je dedičský spis a aký má význam v kontexte cezhraničného dedenia, s dôrazom na jeho uplatnenie v Slovenskej republike.

Princíp jednotného dedičského konania v EÚ

Nariadenie (EÚ) č. 650/2012 zavádza princíp jednotného dedičského konania, ktoré zahŕňa všetky aktíva poručiteľa, vrátane nehnuteľností, bez ohľadu na ich umiestnenie v členských štátoch EÚ. To znamená, že dedičské konanie vedené napríklad nemeckým súdom alebo notárom bude zahŕňať aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa na Slovensku. Tento princíp má za cieľ uľahčiť dedičom uplatnenie ich práv a zjednodušiť celý proces dedenia.

Európske osvedčenie o dedičstve

Dedičia majú na základe Nariadenia právo na vydanie Európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len "Osvedčenie"). Účelom Osvedčenia je uľahčiť uplatnenie práv dedičov v ostatných členských štátoch bez potreby ďalšieho uznávania alebo obdobných konaní. V zmysle ustanovenia čl. 69 ods. 5 Nariadenia je Osvedčenie dostatočným podkladom pre zápis vlastníckeho práva dedičov do registra nehnuteľností členského štátu.

Obmedzenia Nariadenia a národné právne predpisy

Napriek uvedenému účinku Osvedčenia však Nariadenie výslovne vylučuje zo svojej pôsobnosti zápis práv k nehnuteľnostiam do relevantných registrov (katastra). Pravidlá zápisu vlastníckeho práva do relevantnej evidencie preto stále upravujú národné právne predpisy.

V podmienkach slovenského zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (KatZ) sa v tomto kontexte uvádzajú prísne požiadavky na identifikáciu nehnuteľností, ktorých sa zápis týka, a to minimálne v rozsahu katastrálneho územia, parcelného čísla pozemku a označenia príslušného registra „C“ alebo „E“, druhu a výmery pozemku atď.

Prečítajte si tiež: Význam započítania v dedičskom konaní

V tejto súvislosti však Nariadenie dedičom napomáha iba vo veľmi obmedzenej miere, nakoľko obsahom Osvedčenia je v zmysle čl. 68 písm. l) dedičský podiel na celej pozostalosti, prípadne zoznam práv a/alebo majetku pre každého dediča, to však stále v zmysle rozhodného práva pre dedenie. Jednoznačná a výslovná povinnosť identifikácie nehnuteľnosti v rozsahu požadovanom národnými predpismi absentuje, pričom jediná zmienka o identifikácii nehnuteľností je obsiahnutá v nenormatívnej časti poznámok k prílohám Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1329/2014 z 9. decembra 2014 k Nariadeniu (ďalej tiež ako „Vykonávacie nariadenie“), ktorého vysvetľovacie poznámky žiadajú vydavateľa Osvedčenia o identifikáciu dedeného majetku v rozsahu a zmysle požiadaviek členského štátu registrácie.

Problémy s identifikáciou nehnuteľností v Osvedčení

Predmetná medzera bola predmetom aj súdneho konania pred nemeckými súdmi, kedy vyšším zemským súdom v Mníchove v spore o opravu Osvedčenia obsahujúceho iba potvrdenie o dedičstve tak, aby bola konkrétna nehnuteľnosť jednoznačne identifikovaná pre účely zápisu do katastra nehnuteľností v Rakúskej republike rozhodol, že nakoľko je rozhodným právom pre dedenie nemecké právo a v zmysle nemeckého práva sa aplikuje univerzálna sukcesia, tj. „nededia sa jednotlivé predmety, ale majetok poručiteľa ako celok“, nemôže nemecký orgán prejednávajúci dedičstvo uviesť do Osvedčenia identifikáciu jednotlivých zdedených vecí. Rovnako sa vyjadril, že ani prosté informačné vyjadrenie identifikácie v zmysle vysvetľovacích poznámok podľa Vykonávacieho nariadenia nie je s ohľadom na vyššie uvedený princíp univerzálnej sukcesie možné.

Z uvedeného zreteľne plynie, že orgán vedúci dedičské konanie v zahraničí vo vzťahu k slovenskej nehnuteľnosti nie je výslovne povinný k tomu, aby v Osvedčení nehnuteľnosti vždy identifikoval tak, ako to vyžaduje slovenský KatZ. Nariadenie sa preto napriek svojej priamej použiteľnosti míňa svojim účinkom a účelom jednoduchého a bezprostredného uplatnenia práv dedičov.

Vplyv neúčasti niektorých štátov na Nariadení

Nariadením nie je viazané Spojené kráľovstvo, Dánsko a Írsko. Z uvedeného dôvodu nie je možné čerpať výhody z jednotného dedičského konania a eventuálne z Osvedčenia o dedičstve v prípadoch, kedy by inak malo byť konanie vedené v týchto členských štátoch alebo v prípade, že nehnuteľnosť leží v týchto členských štátoch. Vo vyššie uvedených situáciách nebude bez ďalšieho možné zabrániť tomu, aby boli vedené viaceré dedičské konania.

V prípade nehnuteľností potom z pohľadu slovenského práva v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 97/1963 Zb., o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v znení neskorších predpisov (ďalej tiež ako „ZMPS“) bude nevyhnutné vedenie dedičského konania po poručiteľovi - cudzincovi slovenskými orgánmi.

Prečítajte si tiež: Dedičské konanie v Maďarsku

V prípade, že by v zmysle právnych predpisov jedného z týchto štátov malo byť prejedané dedičstvo, resp. nehnuteľnosti ležiace v inom štáte (napr. Slovenskej republike) nebude možné sa z perspektívy slovenskej legislatívy a zápisu práv dedičov k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností bez ďalšieho vyhnúť slovenskému dedičskému konaniu ani s odkazom na použitie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej tiež ako „Brusel I bis“).

Prečítajte si tiež: Trhová hodnota dedičského podielu na nehnuteľnosti

tags: #dedičský #spis #akte #čo #to #je