Vyvlastnenie Pozemku na Slovensku: Podrobnosti a Definícia

Vlastnícke právo je jedným zo základných ľudských práv a slobôd, ktorému poskytuje ochranu článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Napriek tejto ochrane existujú situácie, kedy môže dôjsť k vyvlastneniu, teda odňatiu majetku vlastníkovi proti jeho vôli. Tento článok sa zaoberá podrobnosťami vyvlastnenia pozemkov na Slovensku, jeho definíciou, podmienkami a postupmi, ktoré sú s ním spojené.

Ústavná ochrana vlastníckeho práva a možnosť vyvlastnenia

Ochrana vlastníckeho práva smeruje voči iným osobám. Avšak, ods. 4 článku 20 Ústavy Slovenskej republiky pripúšťa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ale len za určitých podmienok:

• Nevyhnutná miera: Vyvlastnenie je možné len v nevyhnutnej miere.
• Verejný záujem: Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme.
• Zákonný základ: Vyvlastnenie sa uskutočňuje na základe zákona.
• Primeraná náhrada: Vlastníkovi patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada.

Účelom tejto úpravy je zaručiť ochranu pred zbavením vlastníctva bez súhlasu vlastníka, no zároveň umožniť realizáciu projektov vo verejnom záujme.

Právna úprava vyvlastnenia

Otázka vyvlastnenia je predmetom úpravy mnohých zákonov. V praxi je často uplatňovaným prameňom práva pri vyvlastnení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v platnom znení (stavebný zákon). V paragrafe 108 a nasl. Stavebný zákon umožňuje vyvlastnenie vo verejnom záujme okrem iného aj pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov.

Verejný záujem ako podmienka vyvlastnenia

Verejný záujem na vyvlastnení musí byť preukázaný vo vyvlastňovacom konaní, o ktorom rozhoduje príslušný stavebný úrad. Legálna definícia verejného záujmu však v našom právnom poriadku absentuje. Preto je nevyhnutné pri výklade tohto pojmu vychádzať z judikatúry a právnej teórie. Verejný záujem, je právny pojem, ktorý ale nie je pojmom legálne definovaným, pretože vyjadruje okamžitosť stavu záujmov a ich vzájomnú hierarchiu.

Prečítajte si tiež: Ako sa poskytuje ošetrovateľská starostlivosť

Podmienky a postup pred vyvlastnením

Vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Pokus o získanie práv k nehnuteľnosti formou dohody je prvoradý. Ide najmä o kúpnu zmluvu alebo o zmluvu o vzniku, zmene alebo zániku vecného bremena. Odmietnutie dohody vlastníkom musí byť vo vyvlastňovacom konaní jednoznačne preukázané. Pod iným spôsobom dosiahnutia cieľa vyvlastnenia sa rozumie zrušenie spoluvlastníctva alebo iné súdne usporiadanie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a so zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu.

Náhrada za vyvlastnenie

Ako je uvedené vyššie, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňované nehnuteľnosti poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely stavebného zákona sa za trhovú cenu nehnuteľností považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

Vyvlastňovacie konanie

V stavebnom zákone je upravený aj priebeh samého vyvlastňovacieho konania. Na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vydá stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení, ktoré musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti. Vzhľadom na závažnosť dôsledkov rozhodnutia o vyvlastnení nemožno podľa stavebného zákona odňať odvolaniu proti rozhodnutiu o vyvlastnení odkladný účinok.

Špecifické prípady vyvlastnenia

Od 1. júla je účinný zákon č. 275/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Novela zákona okrem iného upravuje aj postup stavebného úradu v prípade, ak nedôjde medzi účastníkmi vyvlastňovacieho konania k dohode o náhrade za vyvlastnenie. V tomto prípade stavebný úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. Ak vyvlastnený nebude súhlasiť s výškou takto určenej náhrady, odkáže ho stavebný úrad bez prerušenia konania na súd. Táto novela sa však týka niektorých otázok vyvlastňovania nehnuteľností za účelom urýchlenie výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, a nie vyvlastňovania nehnuteľností za účelom výstavby miestnych komunikácií.

Alternatívy k vyvlastneniu v stavebnom konaní

Ak vlastník pozemku nemá k svojmu pozemku priamy prístup z verejnej komunikácie, existujú alternatívne riešenia, ktoré nemusia viesť k vyvlastneniu. Medzi tieto riešenia patria:

Prečítajte si tiež: Zdravotné postihnutie na Slovensku

• Nájomná zmluva: Uzavretie nájomnej zmluvy s vlastníkom susedného pozemku, cez ktorý sa bude realizovať prístup k stavebnému pozemku.
• Vecné bremeno: Zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu a prechodu cez susedný pozemok. Treba však uviesť, že samotná zmluva o nájme resp. zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve prejazdu a prechodu neznamená automaticky aj súhlas na uloženie inžinierských sietí /elektrina, voda, plyn, kanalizácia).
• Nájom susedného pozemku: Nájom susedného pozemku alebo jeho časti, čo je síce o právneho hľadiska najmenej náročné, keďže pri tomto úkone sa nevyžaduje vyhotovenie geometrického plánu ani vklad do katastra nehnuteľností, avšak z právneho hľadiska poskytuje najmenšie záruky, nakoľko sa jedná len o dočasné riešenie.

Príklad z praxe: Problémy s prístupovou cestou k stavebnému pozemku

V praxi sa často vyskytujú situácie, kedy stavebný úrad odmietne vydať stavebné povolenie z dôvodu nevyriešeného prístupu k pozemku. Aj keď stavebný poriadok vyslovene nehovorí o tom, že pred začatím výstavby musí byť zabezpečený priamy prístup k stavebnému pozemku vo forme príjazdovej cesty resp. Podľa zákona je prístupová cesta nutná ku kolaudácii, nie je však podmienkou k vydaniu stavebného povolenia. V takýchto prípadoch je dôležité poznať svoje práva a hľadať alternatívne riešenia, ako zabezpečiť prístup k pozemku.

Vyvlastnenie pozemku ako riešenie sporov

Pri výstavbe štátnej cesty môže dôjsť k zabratiu pozemku bez majetkoprávneho vysporiadania. Následné vyvlastňovacie konanie môže byť sporné, najmä ak znalecký posudok pri určovaní ceny nehnuteľnosti použije redukujúce faktory, ktoré zohľadňujú zmenený tvar pozemku spôsobený výstavbou cesty. V takýchto prípadoch je dôležité podať námietky proti znaleckému posudku a žiadať vypracovanie nového posudku, ktorý bude vychádzať z hodnoty pozemku pred zásahom.

Prečítajte si tiež: Prejavy sociálneho dumpingu na Slovensku

tags: #podrobnosti #vyvlastnenie #definicia