Prečo deti prestali používať pastelky? Pohľad na poriadok v školskej taške a vzťah k nemu

Obaly na učebniciach a zošitoch, ktoré vydržia ledva týždeň, by si zaslúžili zápis do knihy rekordov školáka. Kedysi hanbou, dnes bežnou súčasťou výbavy žiakov sú somárske uši. Fľaky, škrtance, trhance, nečitateľné písmo, večne chýbajúce pomôcky a žiacka knižka, ak nie je internetová, akoby si o to priam pýtala… Kto to nepozná? Ak sa nemôžete prihlásiť, že je všetko v poriadku, nebuďte z toho smutní.

Tento článok sa zaoberá otázkou, prečo sa zdá, že deti v súčasnosti menej používajú pastelky a iné školské potreby a aký je ich vzťah k poriadku v školských veciach. Skúmame faktory, ktoré k tomuto javu prispievajú, od veku a systému v školskej taške, cez učiteľský prístup až po vplyv moderných technológií. Článok vychádza z prieskumu medzi rodičmi a učiteľmi a ponúka pohľad na túto problematiku z rôznych uhlov pohľadu.

Vek a systém v školskej taške

Nástup do základnej školy je pre dieťa zlomový. Hana zdôrazňuje, že od začiatku je dôležité nastaviť režim a trvať na poriadku. Bola na svoje deti prísna, aby dosiahla určitý štandard v školských veciach a nemusela ich kontrolovať až do maturity. Deti mali odkladací šanón na nepotrebné zošity a učebnice a kvalitné obaly, ktoré v prípade potreby prilepila lepiacou páskou. Mária so svojimi školákmi je na tom podobne. Žiadny neporiadok ani výroba penicilínu zo zabudnutých desiat v skrini, ako to zažíva jej kamarátka.

Problém nastáva, keď deti vyrastú. Lehársky systém sa prenesie aj do školských vecí. Láska ku chaosu preváži nad vštepovanými zásadami.

Školské pomôcky, zošity, knihy

Začiatok školského roka je finančne náročný - treba nakúpiť obaly, pastelky, kružidlá, pravítka a ceruzky. Marika hovorí: „Každý rok na začiatku nakúpim obaly, obaľujeme zošity, ja sa z toho teším, aké sú pekne obalené a postupne sa tie obaly z tých zošitov strácajú - niekedy mám dojem, že asi kupujem také, ktoré po istom čase miznú.“ Adriana na východnom Slovensku už pomaly na obaly, okraje a úpravu rezignovala. Rozčuľujú ju len synove poznámky z troch predmetov v jednom zošite. „Vytrhávam, (syn 17) prepisuje. Ale keďže sa to pravidelne opakuje, uvedomujem si stále viac, že tu už veľa nezmením. Nič si pritom nevyčítam, urobila som v tejto veci maximum čo sa dalo, viedla som ho k poriadku od prvej triedy …“

Prečítajte si tiež: Bývanie po rozvode: Ako je to s domom?

Stratené perá, pastelky a polámané pravouhlé trojuholníky nie sú ničím výnimočným. Mary tvrdí, že jej syn darúva pastelky spolužiakom, ktorým sa zapáčia. Dcéra autorky článku zas povie: „Ja som tú ceruzku mala!“ Z peračníka vyliezajú len dokaličené, hrubé trojhranné pastelky a ošklbané perá. Niektoré mamy to už prestanú riešiť.

Pohľad učiteľov

Vzdelávacie zložky trvajú na tom, aby v zošitoch bol okrem dátumu aj nadpis. Na prvom stupni učiteľky vyžadujú zastrúhané ceruzky a pripravené písadlá. Pani učiteľka Janka to vyriešila maxistrúhadlom v škole, kde si deti cez prestávku samé strúhajú, čo treba. Všetko majú poruke: „Máme v škole nádoby na perá, zaberú menej miesta a rýchlejšie sa z neho povyberajú potrebné veci. Nemusia mať v hlave ceruzky, strúhadlá, perá, farbičky, kružidlá. Majú to v škole. Deti sa naučia postarať o svoje veci, v škole si cez prestávku strúhajú ceruzky samé, aspoň nelietajú po triede. Doma by to bolo na rodičoch. Aj tým sa učia samostatnosti.“

Učebnice a zošity putujú po vyučovaní do školských šanónov, domov berú len pracovné zošity na náhľad rodičom, úlohy si robia v škole. Skúsená učiteľka Soňa hovorí, že problém s poriadkom v školských veciach súvisí aj s nárastom dysfunkcií. Deti s problémom aj bez neho potrebujú vedenie zo strany učiteľa aj rodiča a mierny nátlak, aby robili, čo majú. Poriadok a vzťah k nemu je vecou výchovy. S úpravou zošitov problém nerobí - majú byť upravené zvonku, to znamená dobre obalené a označené - vo vnútri už na tom nebazíruje: „… ich funkcia spočíva v tom, aby si deti NACVIČILI niečo /písmená, číslice, počítanie,…/ vôbec mi teda neprekáža, keď deti v nich škrtajú a prepisujú,… Je to predsa súčasť nácviku! Ale keby si do písanky začali kresliť to, čo nie je predmetom učenia, to by už nebolo v poriadku.“

Niektorým deťom je jedno, ako a na čom píšu - pod zošitom je otvorený peračník a na zošite pastelky.

Stredná škola prináša iný prístup. Veronika, stredoškolská učiteľka, hovorí: „Študenti na SŠ si s úpravou nerobia žiadnu vedu, a moje hlasivky si teda šetrím na dôležitejšie momenty v živote triedy. 🙂 Na čo som však alergická, je robenie si poznámok do KNIHY! A milé maminy, či je to kniha Vami kúpená, či zakúpená školou, kniha informuje a má byť prehľadná, preto tam žiadne poznámočky (a už vôbec nie kresbičky) nepatria.“ Väčšina učiteľov na strednej neočakáva okraje ani úpravu, len keď je to už naozaj zlé. Rodičia by sa radšej do zošitov a tašiek nemali ani pozerať.

Prečítajte si tiež: Širšie súvislosti

Žiacka knižka je úradný dokument a môže stáť dieťa riaditeľský koberec.

Veronika sa po prieskume rodičom ospravedlnila - mala pocit, že to majú na háku, ale zistila, že rodičia tiež bojujú.

Boj rodičov

Rodičom nie je neporiadok a s tým spojené sústavné riešenie nových obalov, zošitov, pravítok, pasteliek, ceruziek a pier jedno, ani čo sa týka peňazí, ani čo sa týka systému. Niektoré mamy mávnu rukou, iné, ako Marika, vytiahnu kábel z počítačov - dobrý trik! - a nedonesú ho a počítače deťom nespojazdnia, kým nie je poriadok. Autorka článku z času na čas, minimálne raz za dva týždne, otočí tašky svojich dvoch detí hore nohami s rozopnutým zipsom za poplašného revu. (Lepšie je to robiť na balkóne v lete kvôli aróme). Zvyšku stačí pohroziť a urobiť deratizáciu len na polroku a na konci.

Zásobáreň dobrých rád

V poriadkumilovnej škole Maryných detí v Rakúsku sú zošity a knihy povinne obalené, majú mať každé svoju farbu obalu a ešte majú byť každé osobitne vložené v plastových doskách. Učitelia tak rozlíšia podľa farby zošity na domáce úlohy. Výsledkom týchto pevných obalov sú staré zošity ako nové bez somárskych uší.

Skúste sa dohodnúť s učiteľkou, aby si aspoň časť kníh a zošitov mohli deti nechávať v škole, taktiež písacie a rysovacie potreby, pokiaľ ich nebudú potrebovať na domáce úlohy. Jeden šanón a jedna krabica topánok stoja menej ako večne nakupované pomôcky. Stratené veci netolerovať. Hana vyhlásila stratám vojnu: ak niečo stratia, tak si to budú musieť zaplatiť zo svojho vreckového.

Prečítajte si tiež: Práca a dieťa s poruchou učenia: Úspešná kombinácia

Stanovte si jasné pravidlá hry: pravidelný záznam dátumu, okraje - ak treba, nadpis cvičenia či domácej úlohy. Písmo sa musí dať čítať - ak nie, treba to riešiť trebárs aj tým prepisovaním.

tags: #prečo #deti #prestali #používať #pastelky