
Denný stacionár je dôležitou súčasťou systému sociálnych služieb, ktorý poskytuje podporu a starostlivosť osobám, ktoré potrebujú pomoc, ale zároveň si želajú zostať v domácom prostredí. V Nemecku, podobne ako na Slovensku, sa táto forma starostlivosti stáva čoraz dôležitejšou, najmä s ohľadom na starnutie populácie a snahu o deinštitucionalizáciu sociálnych služieb.
Už v minulosti zohrávali diakonické organizácie významnú úlohu v poskytovaní sociálnej starostlivosti. Napríklad, v roku 1873, diakonická organizácia CECILIENSTIFT v Nemecku zareagovala na sociálnu krízu založením vzdelávacej inštitúcie pre malé deti. Vtedajšia situácia bola charakteristická tým, že rodičia nemohli venovať dostatočnú pozornosť svojim deťom kvôli dlhým pracovným dňom, ktoré trvali až 16 hodín. Diakonisy preto prevzali starostlivosť o deti a ich vzdelávanie.
Sprevádzanie detí v ich prvej fáze života zostáva dôležitým aspektom práce tejto organizácie dodnes. Postupom času sa organizácia rozšírila aj o iné cieľové skupiny a jej zamestnanci poskytujú hodnotnú prácu aj pre ľudí so zdravotným postihnutím a starších občanov. V súčasnosti táto diakonická sieť zahŕňa 35 zariadení, ktoré patria do oblasti Diakonie Mitteldeutschland a spolupracujú s ďalšími poskytovateľmi sociálnej práce v Nemecku.
Opatrovateľská služba predstavuje terénnu službu, ktorá sa poskytuje v prirodzenom domácom prostredí, v komunite alebo v obci, kde človek žije. Táto služba je určená pre tých, ktorí sú odkázaní na pomoc a starostlivosť. Opatrovateľská služba je alternatívou k pobytovej forme opatrovania v zariadení sociálnych služieb.
V zariadeniach sociálnych služieb žije na Slovensku približne 55-tisíc ľudí. Dôraz sa kladie na deinštitucionalizáciu a priblíženie sociálnych služieb k ľuďom na komunitnej a rodinnej úrovni.
Prečítajte si tiež: Denný stacionár Hlavná 17
Cieľom národného projektu Podpora rozvoja a dostupnosti terénnej opatrovateľskej služby je zabezpečiť dostupnosť tejto služby aj v malých obciach. Mnohé obce nemajú dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie opatrovateľskej služby, čo je paradoxné, pretože práve v malých obciach je často najvyšší podiel starších ľudí.
Na Slovensku existuje 2 890 obcí, z ktorých dve tretiny majú menej ako tisíc obyvateľov, pričom v týchto obciach žije len 15 % populácie. Až 60 % respondentov uvádza nedostatok financií na opatrovanie.
Starostovia obcí, ktoré sa zapojili do projektu, sú vďační za príležitosť poskytovať opatrovateľskú službu svojim obyvateľom. Obyvatelia si želajú tráviť jeseň života v domácom prostredí. Projekt refunduje mzdu opatrovateľky, čo je pre obce veľká pomoc.
Problémom však môže byť zohnať kvalifikovanú opatrovateľku a zabezpečiť financovanie. Služba je dostupná pre tých, ktorí majú Rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu.
Opatrovateľky, ktoré pracovali v zahraničí, sa často vracajú na Slovensko, aby boli bližšie k rodine, aj keď za menší plat. Práca opatrovateľky zahŕňa pomoc pri príprave jedla, dohľad nad užívaním liekov, meranie tlaku, zabezpečenie chodu domácnosti a pomoc s hygienou. Opatrovateľka musí byť neustále v strehu, najmä ak sa stará o klientov s demenciou alebo Alzheimerovou chorobou.
Prečítajte si tiež: Sprievodca denným stacionárom Piešťany
Ak by nebolo opatrovateľskej služby, mnohí klienti by museli byť umiestnení v zariadeniach sociálnych služieb. Opatrovateľská služba je lacnejšia ako pobyt v zariadení, pretože v zariadení sú najnákladnejšie bývanie, stravovanie a ostatné služby. Opatrovateľ nahrádza chýbajúceho rodinného príslušníka a zároveň je kvalifikovaný na poskytovanie starostlivosti.
Takmer tretina obcí na Slovensku neposkytuje opatrovateľskú službu, hoci je to ich originálna pôsobnosť. Hlavným dôvodom sú finančné ťažkosti. Riešením by mohla byť spolupráca obcí v rámci mikroregionálnych združení.
Ďalším problémom je nedostatok informovanosti a finančná motivácia. Opatrovateľky často zarábajú minimálnu mzdu.
Opatrovateľská služba má veľkú budúcnosť a je potrebná. V súčasnosti je podporovaná cez projekty, ktoré však raz skončia. Je potrebné pristúpiť k systému viaczdrojového financovania a zvýšiť mzdy opatrovateľkám.
Opatrovateľskú službu je potrebné viac špecializovať a zvyšovať kvalifikáciu opatrovateliek. V Nemecku rozlišujú opatrovanie aj podľa náročnosti diagnózy klienta. Na Slovensku majú opatrovateľky 220 hodinový kurz, čo v niektorých prípadoch nestačí, keď ide o klienta s komplikovanou diagnózou.
Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára
V Nemecku sa kladie dôraz na špecializáciu opatrovateľskej služby. Opatrovatelia, ktorí poskytujú len najjednoduchšie úkony, nemusia mať špeciálne vzdelanie a sú nasadzovaní ku klientom, ktorí potrebujú len jednoduché úkony. V ťažších prípadoch je potrebná vyššia kvalifikácia. Vzdelávanie budúcich opatrovateliek by malo byť špecializované.
Po podpísaní pracovnej zmluvy a nástupe do zamestnania vznikajú zamestnancovi určité práva, ktoré upravuje Zákonník práce. Mnohí zamestnávatelia vydávajú aj pracovný poriadok, ktorý aplikuje všeobecné právne predpisy na konkrétne podmienky danej firmy.
Ak existuje pracovný poriadok, zamestnávateľ je povinný s ním oboznámiť každého novoprijatého zamestnanca a zabezpečiť, aby bol každému zamestnancovi kedykoľvek voľne prístupný. Okrem pracovného poriadku je dôležitá aj kolektívna zmluva, ktorá sa uzatvára vo firmách s odborovou organizáciou. Táto zmluva upravuje pracovné podmienky, mzdové podmienky a podmienky zamestnávania výhodnejšie ako všeobecne platné právne predpisy a vzťahuje sa na všetkých zamestnancov, nielen na členov odborov. Kolektívna zmluva plní dôležitú ochranársku funkciu a je prospešné sa s ňou zoznámiť a vedieť si uplatniť práva, ktoré zaručuje.
Pri posudzovaní pracovných vzťahov je dôležité nemať prehnané očakávania a realisticky vnímať situáciu. Cieľom by mala byť obojstranná spokojnosť. Prílišné presadzovanie práv bez zodpovedajúceho plnenia povinností môže viesť k problémom.
Častým problémom v pracovnom prostredí je nedostatočná komunikácia a diskriminácia. Ak sa situácia nedá vyriešiť, niekedy je lepšie firmu opustiť.
Ak máte pocit, že boli hrubo porušené vaše práva, napríklad ak vám zamestnávateľ prestáva platiť mzdu, mali by ste urýchlene konať. Najskôr by ste mali požiadať o urovnanie situácie nadriadeného, a ak to nepomôže, obrátiť sa na vyššieho nadriadeného alebo vedenie firmy. V prípade, že ani to nevedie k náprave, poraďte sa s právnikom a podniknite príslušné kroky.
Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času, vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. U zamestnanca s kratším pracovným časom je práca nadčas práca presahujúca jeho týždenný pracovný čas. Tomuto zamestnancovi nemožno nariadiť prácu nadčas.
Zamestnávateľ môže nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom prácu nadčas len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 Zákonníka práce aj na dni pracovného pokoja. V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín.
Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas. Prácu nadčas možno s týmto zamestnancom dohodnúť výnimočne.
Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie a ktorý dovŕšil vek 50 rokov, nemožno nariadiť prácu nadčas.
Za prácu nadčas patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie.
Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu o práci nadčas. Zákonník práce nestanovuje maximálny rozsah dohody o práci nadčas, ale je potrebné rešpektovať obmedzenia týkajúce sa maximálneho rozsahu nariadenej práce nadčas (150 hodín ročne) a celkového rozsahu práce nadčas (400 hodín ročne).
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas namiesto vyplatenia mzdy za prácu nadčas. V takom prípade zamestnancovi patrí za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna.
Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Za nočnú prácu patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie.
Zamestnanec má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie za každú hodinu práce v sobotu.
Osoby so zdravotným postihnutím majú v pracovnom práve určité špecifické práva a ochranu. Zamestnávateľ je povinný prispôsobiť pracovné podmienky zdravotnému stavu zamestnanca so ZŤP.
Zamestnávateľ by mal brať do úvahy zdravotný stav zamestnanca so ZŤP pri nariaďovaní práce nadčas.