Derivatívne a originálne nadobudnutie vlastníctva

Subjektívne vlastnícke právo býva teoretikmi občianskeho hmotného práva charakterizované ako najširšie, najúplnejšie zakladané a najdôležitejšie vecné právo. Niektorí autori rozlišujú medzi vlastníctvom ako ekonomickou kategóriou a vlastníckym právom ako právnym vzťahom, právnou kategóriou vlastníctva. Z pohľadu pojmovej čistoty je toto rozlišovanie správne. Sám zákonodarca ale i právna prax pojmy „vlastníctvo“ a „vlastnícke právo“ používa striedavo, bez ich významového rozlišovania. Právo nadobúdať vlastnícke právo je garantované na úrovni ústavnoprávnych noriem. K nadobudnutiu vlastníckeho práva k veci dochádza viacerými zákonodarcom aprobovanými nadobúdacími spôsobmi. Tieto predstavujú právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, a je možné ich v teórií občianskeho práva hmotného rôzne usporadúvať.

Kategorizácia nadobúdania vlastníckeho práva

Nadobúdanie vlastníckeho práva je možné kategorizovať podľa viacerých kritérií. Rozlišuje sa originálne (pôvodné) a derivatívne (odvodené) nadobudnutie vlastníckeho práva k veci. Rozlišujúcim kritériom je, či nadobúdateľ vlastníckeho práva odvodzuje svoje vlastnícke právo od predchádzajúceho vlastníka (odvodené nadobudnutie vlastníckeho práva, kedy nadobúdateľ vstupuje do práv a povinnosti prevodcu - predchádzajúceho vlastníka veci; sem patrí kúpna zmluva, zámenná zmluva, darovacia zmluva, dedenie a iné), alebo svoje vlastnícke právo od predchádzajúceho vlastníka neodvodzuje (napr. v prípade originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva k práve zhotovenej novej veci).

Ďalej sa rozlišuje prevod vlastníckeho práva (k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza na základe prejavu vôle - napr. kúpna zmluva; uplatňuje sa zásada „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“) a prechod vlastníckeho práva (k prechodu vlastníckeho práva dochádza na základe iných právnych skutočností - napr. na základe zákona, rozhodnutím príslušného štátneho orgánu (súdu) Slovenskej republiky - napr. podľa § 142 ods. 1 OZ výrokom rozsudku súdu o zrušení a vyrovnaní podielového spoluvlastníctva, v prípadoch kedy súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému lebo viacerým spoluvlastníkom; tiež napr. pri dodedení dochádza k prechodu vlastníctva k veci z poručiteľa na dediča resp. dedičov).

Nadobúdanie vlastníckeho práva k veci zmluvou predstavuje jeden z viacerých možných spôsobov. Skúsenosti z právnej praxe nasvedčujú, že zmluvné nadobudnutie vlastníctva veci (spomedzi ďalších iných spôsobov) predstavuje najčastejší spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k veci. Pri nadobúdaní vlastníckeho práva k veci je podstatné skúmať, či zákonodarca zmluve priznáva transakčné účinky (vlastnícke právo sa nadobúda účinnosťou už samotnej zmluvy) alebo obligačné účinky (zmluva predstavuje nadobúdací právny titul; ktorou vzniká záväzok previesť vlastnícke právo k predmetu prevodu, pričom k vlastnému prevodu dochádza ďalšou pristupujúcou skutočnosťou).

Fázy nadobúdania vlastníckeho práva na základe zmluvy

Pri nadobúdaní vlastníckeho práva na základe zmluvy, či už k hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci sa rozlišujú dve fázy procesu nadobudnutia vlastníckeho práva. Uzatvorenie písomnej scudzovacej zmluvy k veci medzi prevodcom a nadobúdateľom predstavuje prvú fázu. Počas nej dochádza k vzniku záväzkovo právneho vzťahu medzi jej účastníkmi. Obsahom obligačnoprávneho vzťahu je najmä záväzok previesť vlastnícke právo k veci z prevodcu na nadobúdateľa. V druhej fáze pristupuje k scudzovacej zmluve ďalšia právna skutočnosť. V prípade hnuteľnej veci je to zásadne jej prevzatie nadobúdateľom. S poukazom na ustanovenie § 133 ods. 1 OZ v prípade zmluvného prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, zákonodarca viaže okamih nadobudnutia vlastníckeho práva vo všeobecnosti na prevzatie hnuteľnej veci, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi scudzovacej zmluvy dohodnuté inak.

Prečítajte si tiež: Nadobudnutie vlastníckeho práva: Derivatívny spôsob

V prípade nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci s poukazom na § 133 ods. 2 OZ v porovnaní s nadobudnutím vlastníckeho práva k hnuteľnej veci platí špecifický režim. Dochádza totiž k prelomeniu zásady, o inak všeobecnej bezformálnosti právnych úkonov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Do čisto súkromného právneho vzťahu, ktorý práve reglementuje predovšetkým Občiansky zákonník je zakomponovaný presah z oblasti verejného práva. Je ním zákon č. 162/1995 Z. z. Katastrálne konanie je možné charakterizovať ako zákonom upravený postup, v ktorom sa okrem iného zapisujú práva k nehnuteľnostiam, t.j. sa rozhoduje o vklade, zázname, poznámke do katastra nehnuteľností. V prvom stupni sú na katastrálne konanie vecne príslušné okresné úrady. Na katastrálne konanie je miestne príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nehnuteľnosť nachádza.

V zmysle katastrálneho zákona predstavuje vklad do katastra nehnuteľností jeden (zo strany zákonodarcu predvídaných) z možných zápisov práv k nehnuteľnostiam. Ide úkon príslušného okresného úradu, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 katastrálneho zákona (napr. kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy, záložnej zmluvy, zmluvy o zriadení či zrušení predkupného práva, zmluvy o zriadení či zrušení vecného bremena, ktoré má povahu vecného práva, dohody o vyporadaní BSM, dohody o rozsahu vzniku BSM a iné) sa zapisujú do katastra vkladom, ak katastrálny zákon neustanovuje inak. Vklad je teda úkon, príslušného štátneho orgánu, ktorý má konštitutívne účinky. Konanie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností sa začína len na základe doručenia návrhu účastníka konania na príslušný okresný úrad a nikdy nie ex offo. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností musí spĺňať zákonné náležitosti.

Pri scudzovacej zmluve, ktorou sa prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnej veci je obsah takejto zmluvy pre jej účastníkov záväzný okamihom jej uzatvorenia (tzv. obligačnoprávne účinky). Právoplatným rozhodnutím okresného úradu, katastrálny odbor o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra sa zakladajú vecnoprávne účinky scudzovacej zmluvy. Týmto právoplatným rozhodnutím okresného úradu sa konštituuje vlastnícke právo k scudzovanej nehnuteľnosti z prevodcu na nadobúdateľa (tzv. intabulácia).

Vplyv smrti prevodcu na nadobudnutie vlastníctva

Smrť človeka je azda jedna z mála „istôt“, ktoré človek vo svojom živote má. Objektívne právo spája so smrťou človeka významné právne následky. Je to dané tým, že smrťou človeka zaniká spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a brať na seba povinnosti (strata právnej subjektivity). Dedičské právo je zásadne spojené s vlastníckym právom. V dôsledku smrti fyzickej osoby niektoré práva a povinnosti neprechádzajú na inú osobu, ale zanikajú. Platná právna úprava dedičského práva v Slovenskej republike je vybudovaná, okrem iného, aj na zásade ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Dedičské právo je založené na zásade univerzálnej sukcesie. Dedič okamihom smrti poručiteľa vstupuje do všetkých práv a povinností, ktoré nezanikajú smrťou poručiteľa, ktoré sú súkromnoprávneho charakteru, za podmienky, že nie je iným právnym predpisom stanovené inak. Vlastnícke právo k veci je vždy spôsobilým predmetom dedenia.

V právnej praxi štatisticky nie sú úplne ojedinelé i také prípady, kedy prevodca platne uzatvoril scudzovaciu zmluvu s nadobúdateľom v písomnej forme. Predmetom takejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a za istý čas od uzatvorenia zmluvy prevodca zomrel.

Prečítajte si tiež: Premena ornej pôdy na Slovensku

Situácia 1: Smrť prevodcu pred doručením návrhu na vklad

Vychádzajúc z predpokladu, že prevodca uzatvoril s nadobúdateľom „vkladu spôsobilú“ scudzovaciu zmluvu (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom prevodu sú nehnuteľností (ďalej len „Nehnuteľnosti“). V Zmluve sa prevodca a nadobúdateľ ako jej zmluvné strany (ďalej len „Strany“) dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetným Nehnuteľnostiam (ďalej len „Návrh na vklad“) Strany podpíšu spoločne následne po uzatvorení Zmluvy. Prevodca zomrel napríklad štyri dni po uzatvorení Zmluvy s nadobúdateľom a po spoločnom podpísaní Návrhu na vklad. Katastrálnemu úradu tak bol Návrh na vklad objektívne doručený až po smrti prevodcu a to nadobúdateľom. Smrť prevodcu však písomne Katastrálnemu úradu z opatrnosti oznámil jeden z dedičov po prevodcovi.

Je nesporné, že v deň smrti prevodcu tento prevodca stále mal výlučné vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam. Tieto sa stanú súčasťou aktív po prevodcovi (ako poručiteľovi). Okamihom smrti prevodcu prechádzajú na jeho dedičov dedičské aktíva ale i dedičské pasíva. Okruh dedičov bude zrejmý po zahajaní dedičského konania. Katastrálny úrad preto preruší katastrálne konanie. Nakoľko až do právoplatného rozhodnutia o dedičstve nie je definitívne právne ustálené, kto konkrétne je dedičom resp. dedičmi po poručiteľovi ustálená súdna prax dovodila, že dedičia od smrti poručiteľa až do prejednania dedičstva majú postavenie podielových spoluvlastníkov a až právoplatným skončením dedičského konania je vyriešená otázka, kto, resp.

Situácia 2: Smrť prevodcu po doručení návrhu na vklad

Prevodca zomrel napríklad päť dní po podaní dvoch vyhotovení Zmluvy spolu s Návrhom na vklad do podateľne Katastrálneho úradu. Katastrálnemu úradu smrť prevodcu zo strany jeho dedičov nikto písomne neoznámil. Katastrálny úrad nevedel, že po podaní Návrhu na vklad prevodca zomrel. Vo sfére súkromného práva zásadne platí, že smrťou či už veriteľa alebo dlžníka nezanikajú existujúce obligácie. Smrťou prevodcu nezanikol jeho záväzok založený za jeho života Zmluvou. Napríklad podľa rozsudku Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 184/2005, R 59/2007 uvádza, že „Z ustanovení Občianskeho zákonníka ani z povahy občianskoprávneho vzťahu vyplývajúceho z darovania nemožno totiž presvedčivo dôvodiť, že by išlo o práva a povinnosti viazané len na osoby účastníkov občianskoprávneho vzťahu, ako sú uvádzané v § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka. To znamená, že záväzok prevodcu k prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam patrí v dobe smrti prevodcu do dedičských pasív.

Katastrálny úrad preskúma Zmluvu ktorú uzatvorili prevodca a nadobúdateľ a pri rozhodovaní prihliada aj na skutkové a právne okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Nakoľko smrť prevodcu nastala až po uzatvorení Zmluvy a až po podaní Návrhu na vklad na Katastrálny úrad, pričom Katastrálny úrad nemal vedomosť o úmrtí prevodcu, postupuje správne ak rozhodne povolení vkladu vprospech nadobúdateľa Nehnuteľností. V zmysle Katastrálneho zákona je Katastrálny úrad jediný príslušný orgán, ktorý má zo zákona danú právomoc a kompetenciu. Ak prevodca zomrel po vklade vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa, vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam bolo prevedené na nadobúdateľa. Katastrálny úrad si preto vyžiada od príslušného súdu, špecifikáciu okruhu dedičov po poručiteľovi.

Prečítajte si tiež: Sprievodca prevodom vlastníctva bytu

tags: #derivatívne #a #originálne #nadobudnutie #vlastníctva