Diéta a psychika po rozvode: Ako zvládnuť náročné obdobie

Rozvod predstavuje jednu z najväčších životných skúšok, ktorá má rozsiahly dopad na psychické zdravie všetkých zúčastnených, najmä detí. Z psychologického hľadiska sú dve udalosti považované za najkritickejšie v živote dieťaťa: smrť rodiča (prípadne oboch) a rozvod rodičov. Skutočnosť, že sa rodičia k sebe nesprávajú dobre, prestávajú sa ľúbiť a jeden z nich opúšťa spoločný domov, je pre deti v každom veku veľmi ťažké spracovať.

Rozvod ako spoločenský fenomén

Rozvod nie je ojedinelým javom a má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a psychologické. V našich podmienkach sa počet rozvádzajúcich sa rodín drží na vysokej úrovni.

Fázy rozpadu manželstva:

1. Manželský (rodinný) nesúlad: Vzniká z viac či menej podstatných rozporov, je pomerne bežný a nebýva nikým diagnostikovaný.
2. Manželský (rodinný) rozvrat: Ide o podstatnejšie ovplyvnenie jednej zo základných rodinných funkcií - emočnej, ekonomickej, či výchovnej. Môže byť akútny alebo dlhodobý.
3. Rozvod: Je formálnym právnym ukončením manželského vzťahu dvoch jedincov, krajným riešením v procese rozvratu manželstva.

Je dôležité pripomenúť, že popri rodinách s rozvedenými manželmi existuje značný počet tých, ktoré žijú v trvalom rodinnom rozvrate s výrazným narušením rodinných funkcií, ale o rozvod z rozličných príčin nepožiadajú.

Ako rozvod ovplyvňuje dieťa?

Nakoľko rozvod ovplyvní ďalší život dieťaťa, závisí od viacerých faktorov:

• Vek dieťaťa v dobe rozvodu
• Pohlavie dieťaťa
• Doba, ktorá už uplynula od rozvodu
• Citová stabilita rodičov
• Charakter predrozvodového spolužitia rodičov

Ani rodič, ani detský psychológ nedokáže predvídať, ako zareagujú deti na rozvod rodičov v tom-ktorom vývinovom období. Dospelí by si však mali všímať signály, ktoré im dieťa vysiela.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie pre rodičov

Vnímanie rozvodu deťmi v rôznom veku

• Deti predškolského veku: Vzhľadom na svoje egocentrické vnímanie majú tendenciu obviňovať seba z manželských problémov rodičov. Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti a formuje sa u neho vedomie vlastného ja. Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale dobre vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel, môže si myslieť, že to zavinilo ono, potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. Z náhlej neprítomnosti jedného rodiča môže prežívať pocity zúfalstva. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi.
  • Čo robiť: Udržujte pravidelný harmonogram, aby dieťa pociťovalo istotu a bezpečie. Snažte sa byť pokojní a neprenášať na dieťa svoje neistoty a negatívne pocity.
• Mladší školáci (6-11 rokov): Upadajú do stavov ustrašenosti, smútku a plaču. Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale ho neakceptujú. Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov, záujmy, krúžky, do popredia sa dostávajú kamaráti, trávenie voľného času s rodičmi nie je atraktívne. Deti môžu “nadŕžať” jednému z rodičov, potrebujú hľadať a označiť vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie jedného z rodičov, ale skôr veku primeranú reakciu. Prežívajú stratu ilúzií, hnev, cítia sa ako keď rodič neopúšťa druhého, ale ich samotných. Využívajú , že rodičia majú menej energie, snažia sa získať nad rodičmi kontrolu, manipulovať s nimi. Môžu cítiť povinnosť starať sa alebo podporovať citovo nevyrovnaného rodiča na úkor svojich vlastných zdrojov rovnováhy a energie (obrátenie rolí).
  • Čo robiť: Dajte deťom pocítiť, že neprichádzajú o svoje zázemie. Hovorte s nimi o všetkom, čo sa deje, primerane ich veku. Uistite ich, že rozvod nie je ich vina.
• Deti nad osem rokov: Sa už dokážu na rodičov veľmi hnevať a pripisujú vinu raz jednému a inokedy druhému rodičovi. Ak svoje negatívne emócie nemôžu prejaviť, sú zlostné, negativistické a agresívne voči sebe aj iným. V tomto veku môžu deti obviňovať jedného alebo obidvoch rodičov za rozvod. Môžu si začať presadzovať svoju vôľu, požadovať, aby zostali u jedného, alebo sa presťahovali k druhému rodičovi. Potrebujú stále podporu rodičov, ale odmietajú s nimi tráviť rovnaké množstvo času ako predtým.
• Predpubertálni a adolescentní chlapci a dievčatá: Reagujú úzkostnými a depresívnymi stavmi. Potrebujú starostlivosť a podporu, ale starosti rodičov ich znechucujú a unavujú. Potrebujú hovoriť o tom, čo cítia a prežívajú ony samy, nie ich rodičia. Vo viacerých výskumných zisteniach sa uvádza, že chlapci sa s rozvodom rodičov vyrovnávajú ťažšie ako dievčatá, ale môže sa to zmeniť v puberte, kedy práve dievčatá mávajú často citové problémy.
  • Čo robiť: Poskytnite im priestor na vyjadrenie ich pocitov a uistite ich, že ich máte radi. Snažte sa minimalizovať konflikty a hádky v ich prítomnosti.
• Vek 15-18 rokov: K problémovým rodičom majú malú toleranciu. Chcú hovoriť o tom, čo cítia ony samé, a nie dospeláci. Z prítomnosti nového partnera rodiča majú zmiešané pocity a cítiť to ako zradu.

Varovné signály, že dieťa rozvod zle znáša:

• Náladovosť, depresia
• Predvádzanie sa, úteky z domu
• Zhoršenie prospechu a správania
• Začínajú s alkoholom, drogami či fajčením

Pohlavie dieťaťa a rozvod

Vo viacerých výskumoch sa uvádza, že chlapci sa s rozvodom rodičov vyrovnávajú ťažšie ako dievčatá, ale môže sa to zmeniť v puberte, kedy práve dievčatá mávajú často citové problémy. Iné štúdie tieto zistenia nepotvrdzujú, a preto akékoľvek zovšeobecnenie v tomto smere nie je možné. Niektorí chlapci sú veľmi citliví, problémy iných zasa nesúvisia primárne s rozchodom rodičov, ale s tým, že ostávajú žiť s matkou. Veľa otcov bezprostredne po rozvode pretrhne kontakty so synom a chlapec tak zostáva bez vzorového modelu, pokiaľ do rodiny nepríde nový partner.

Adaptačné fázy dieťaťa po rozvode

Na správu o rozvode alebo na presťahovanie jedného z rodičov, môžu deti reagovať podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby, alebo na inú rovnako traumatizujúcu udalosť a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami.

1. Fáza zapojenia obranných mechanizmov: Deti nemôžu napríklad uveriť, že je to pravda, predstierajú, že na tom nezáleží (aj tak by sa rozviedli), alebo obviňujú rodičov (keby za niečo stál, tak by ostal), niekedy obviňujú aj sami seba (keby som počúval, mamička by neodišla). Deti majú pocit, že rodič, ktorý odchádza neodmieta len svojho partnera, ale aj ich. Niekedy sa snažia nájsť menej bolestnú tému, na ktorú prenesú nepríjemné pocity zo straty (čo na to povedia kamaráti, ako to poviem v škole). Vždy chovajú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia, a to väčšinou i v prípade, keď rozvodu predchádzali intenzívne manželské konflikty.
2. Fáza zlosti: V tejto fáze môžu deti pociťovať veľkú zlosť. Je to prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo dieťaťu spôsobuje bolesť a pokiaľ deťom nie je umožnené túto zlosť vyjadriť, tak ju v sebe v danej chvíli potlačia ale objaví sa v podobe rôznych úzkostných prejavov alebo v neadekvátnom chovaní.
3. Fáza vyrovnávania sa: V tretej fáze sa s novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Neznamená to, že s rozvodom súhlasia a že sa vzdávajú myšlienky na možné obnovenie súžitia rodičov. Otvára sa im však pred tým beznádejný výhľad do budúcnosti.

Všetky z vyššie popísaných problémov dieťaťa vychádzajú prevažne z neúnosného zaťaženia dieťaťa napätím, zmenami a neistotami v rozvodovej situácii alebo zo vtiahnutia do rodičovského konfliktu. Tieto problémy často bývajú jedným z rodičov nesprávne pripisované negatívnemu vplyvu výchovy alebo správania druhého rodiča a bývajú nesprávne interpretované ako dôkaz nevhodnosti týchto návštev. Patrí k nim pomočovanie, nočné mory alebo sťažená koncentrácia, zmeny v chovaní dieťaťa po návrate z víkendovej návštevy.

Ak neodoznejú akútne a výrazné prejavy psychických problémov do niekoľkých týždňov, je potrebné konzultovať to s detským psychológom alebo psychiatrom, poprípade absolvovať psychoterapiu. Úplná stabilizácia však trvá mesiace až roky, smútok nad rozvodom napokon môžu deti pociťovať až do dospelosti.

Tipy pre rodičov: Ako pomôcť dieťaťu zvládnuť rozvod

• Zachovať vedomie rodičovstva: Obaja rodičia majú voči dieťaťu povinnosti a aj po rozvode sú zodpovední za jeho výchovu. Psychické rodičovstvo sa nedá zrušiť!
• Nepripúšťať nepriateľstvo: V záujme dieťaťa by rodičia nemali medzi sebou pripustiť nepriateľstvo.
• Obetavosť, nie bezvýhradná: Rodič, v ktorého starostlivosti dieťa zostalo, by mal byť obetavý, ale nemal by sa dieťaťu bezvýhradne obetovať!
• Umožniť odpútavanie: Ak má raz dieťa samostatne žiť a pracovať, nadväzovať uspokojivé citové, partnerské, manželské vzťahy, nemôže stále zostávať len s rodičom, ktorému bolo zverené, ale musí sa postupne od neho odpútavať.
• Rešpektovať nové vzťahy: Po rozvode sa deti ocitnú v konštelácii rôznych vzťahov. K slovu sa hlásia nevlastní rodičia a súrodenci. Je dôležité rešpektovať a podporovať zdravé vzťahy dieťaťa s novými členmi rodiny.
• Vnímajte dieťa ako dieťa: Dieťa nie je dospelý. Nemusí do hĺbky rozumieť príčinám rozvodu, vaším pohnútkam a emóciám - za ne zodpovedáte vy. Vašou úlohou je vytvoriť deťom prostredie istoty a bezpečia - pocit, že napriek tomu, že aj vy aktuálne prechádzate náročným obdobím, všetko bude v poriadku.
• Netlačte dieťa do výberu: Rodičia častokrát dieťa nútia, aby si medzi nimi vybralo. Týka sa to výberu miesta, kde a s kým chce bývať, kde chce radšej tráviť víkendy, prázdniny či Vianoce. Dieťa má však pri výbere pocit, že jedného z rodičov zrádza, a výberom jedného ublíži druhému, čo voči nemu nie je fér.
• Nepodporujte „rodičovskú súťaž“: V snahe byť obľúbenejším rodičom a vyzerať v očiach dieťaťa lepšie ako váš partner mu môžete ublížiť. Často sa stretávame s tým, že dieťa žije v dvojakých pravidlách - čo ma dovolené u jedného rodiča má u druhého zakázané, a naopak. U mladších detí to vyvoláva pocit zmätenosti a neistoty, starší zvyknú postupne obchádzať pravidlá a využívať všetky benefity, ktoré im obe strany ponúkajú - na úkor disciplíny a rešpektu voči rodičom.
• Zbavte dieťa pocitu viny: Deti majú tendenciu sa z rozvodu rodičov obviňovať. V situácii, ktorá od základu otriasla ich bezpečným detským svetom prežívajú neistotu z toho, že možno ak by viac poslúchali, ocko by ostal, ak by urobili to či ono… Dieťa potrebuje počuť, že na tom nenesie žiadnu vinu, že nie je pravda, že by nesplnilo očakávania rodičov a tým prispelo k rozvodu. Zároveň by rodič nemal z rozvodu obviňovať ani sám seba, lebo dieťa si daný model zvnútorní a bude mu dávať celú situáciu za vinu, čo môže v puberte prepuknúť do vzdoru až agresie.
• Nevytvárajte negatívny obraz druhého rodiča: Tak, ako by ste z rozvodu nemali obviňovať sami seba, nie je vhodné ani hádzať všetku vinu na partnera. Aj keď váš hnev môže byť objektívny, pred deťmi by nikdy nemali byť zdôrazňované chyby a priestupky toho druhého.
• Nepoužívajte dieťa ako sprostredkovateľa: Bez ohľadu na to, ako veľmi je komunikácia s vaším partnerom v súčasnosti dysfunkčná, nerobte z dieťaťa posla a neposielajte si po ňom vzájomné odkazy. Dieťa pociťuje stres už len z toho, čo sa stalo, a nie je vhodné zhoršovať jeho náročné postavenie tým, že sa bude cítiť ako medzi dvoma mlynskými kameňmi. Dieťa nie je mediátor ani vyjednávač.
• Nebráňte vzťahu dieťaťa s druhým rodičom: Ako už bolo spomenuté, vo väčšine prípadov dieťa ľúbi oboch rodičov rovnako napriek ich odlúčeniu, a túži s nimi aj naďalej udržiavať priaznivý vzťah. Rodičia si však nezriedka zvyknú navzájom ubližovať tým, že dieťaťu zakazujú akúkoľvek formu kontaktu s druhým rodičom, prípadne sa mu ho snažia znechutiť, aby dieťa dospelo k odmietavému postoju samo. Pravdou však je, že viac ako svojmu bývalému partnerovi je týmto ubližované samotnému dieťaťu. Podobne bolestivý je pre dieťa aj opačný extrém - k druhému rodičovi je posielané veľmi často za účelom zistenia informácií z jeho súčasného osobného života. Po návrate domov býva dieťa podrobené výsluchu, čo môže mať za následok odmietanie komunikácie, uzavretie sa do seba a naštrbenie vášho vzájomného vzťahu a dôvery.
• Nezakazujte kontaktovať sa s rodinou druhého partnera: Podobne ako pozitívny vzťah s oboma rodičmi je pre dieťa dôležité i zachovanie kontaktu so širšou rodinou oboch rodičov - so starými rodičmi, bratrancami, sesternicami atď.
• Zdržte sa hádok a agresie v prítomnosti detí: Napriek tomu, že deti - obzvlášť tie mladšie - ešte nerozumejú úplne všetkému, čo sa v danej situácii deje, veľmi dobre vidia, počujú a vnímajú. Preto je dôležité zdržať sa v ich prítomnosti akýchkoľvek hádok a agresie.

Otvorená komunikácia o rozvode

Rozvedení ľudia sa často snažia utajiť svoj stav, pretože sami pokladajú rozvod za škvrnu na svojej dobrej povesti. Tento postoj však postavenie človeka iba zhoršuje. Ten, kto sa takto správa, dáva vlastne za pravdu tým, čo majú predsudky a myslia si, že je to naozaj niečo, za čo sa treba hanbiť. O rozvode možno a treba hovoriť, a to vo vhodnom čase, na vhodnom mieste a vhodným spôsobom. Ak takto postupujú rozvedení rodičia, podobne budú postupovať aj ich deti. Ak sa budú rodičia za rozvod hanbiť, budú sa zaň hanbiť aj deti.

Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku pri PN

Keď si rodičia vyjasnia postoj k rozvodu, mali by poradiť deťom, aby informovali svojich kamarátov o tom, čo sa stalo. Jednou z možných reakcií vrstovníkov je zvýšený záujem a starostlivosť o dieťa rozvedených rodičov. Niekedy deti pokrikujú to, čo doma počujú od svojich rodičov. Niektorí rodičia nesúhlasia, aby sa učiteľovi povedalo o rozvode. Toto odhalenie by vraj mohlo skomplikovať situáciu.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Ak u dieťaťa pretrvávajú ťažkosti a varovné signály, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc.

Rozvodové mýty a realita

Často sa zdôrazňujú ničivé a nezmazateľné účinky rozvodu na deti. Rodina po rozvode sa už nepovažuje za rodinu, ale skôr za torzo rodiny, ktorá nemôže deťom poskytnúť plnohodnotné rodinné zázemie. Takéto hodnotenia vyjadrujú postoj zhovievavej nedôvery, ktorý môže u účastníkov rozvodu vzbudzovať pocit, že sú nerovnocenní alebo nejako poznačení. Môže u nich posilňovať pocity beznádeje a oslabovať ich schopnosť zvládať rozvodovú zmenu.

Ťažkosti detí s prispôsobovaním sa

Odborníci sa zhodli v tom, že deti rozvedených rodičov majú síce viac problémov v porovnaní s rovesníkmi z nerozvedených rodín, ale väčšinu týchto problémov musia prekonávať už pred rozvodom. Ukázalo sa, že hlavnými a skutočnými príčinami ich ťažkostí bol:

• Pretrvávajúci manželský a rodičovský konflikt, pri ktorom rodičia vťahujú dieťa do svojho konfliktného vzťahu, a to sa tak stáva nástrojom ich vzájomného boja.
• Narastajúca nefunkčnosť rodiny, v ktorej rodičia s vážnymi osobnostnými a citovými problémami nedokážu vytvoriť deťom podmienky pre ich zdravý vývin.
• Narušený vzťah s matkou (alebo s opatrovníckym rodičom).

Účinky rozvodu

Skúmala sa tiež otázka, či typ rodiny súvisí s ťažkosťami v prispôsobovaní detí, pričom sa porovnávali rodiny úplné, rozvedené a zmiešané. Dospelo sa k záveru, že nie typ rodiny, ale deťmi vnímaný rodičovský konflikt má významne nepriaznivý vplyv na ich ťažkosti v prispôsobovaní.

Prečítajte si tiež: Mestské časti a príspevok pri narodení

Zistilo sa, že negatívne účinky rozvodu sa za istých okolností môžu naozaj prejaviť až v dospelosti - ak rozvod vedie k úpadku vzťahov s rodičmi alebo ak sa opakuje. Na druhej strane ľudia, ktorí prežili nízko stresový rozvod (bez dlhodobých rodičovských ťahaníc), sa významne nelíšili od tých, čo žili v šťastných úplných rodinách, a boli na tom dokonca lepšie ako tí, ktorí žili v úplných, ale nešťastných rodinách.

Kedy sú deti najviac ohrozené a čo ich poškodzuje

Najväčšie riziko negatívnych účinkov rozvodu hrozí, keď:

• Deti dlhšiu dobu nerozumejú tomu, čo sa v rodine deje a úporne to spracúvajú (napr. za zhoršené vzťahy a rozchod rodičov obviňujú seba).
• Deti sú dlhodobejšie svedkami ostrých konfliktov a hádok medzi rodičmi a stanú sa zbraňou v ich rukách, začnú byť manipulované a používané na uspokojovanie rodičovských bojových alebo tiež citových potrieb.
• Odcudzenie a neuspokojenie v manželskom vzťahu rieši rodič nadmerným citovým pripútaním sa k dieťaťu a prejavy jeho lásky k druhému rodičovi priamo či nepriamo trestá (napr. chladnejším tónom hlasu alebo podráždenými reakciami).
• Rodičia opustia zaužívané domáce stereotypy a v živote dieťaťa sa okrem rozvodu a odchodu rodiča vyskytnú ešte ďalšie významné zmeny a záťaže (napr. presťahovanie, zmena školy, strata kontaktu aj so starými rodičmi, kamarátmi, zhoršenie pozície v škole, a pod.).
• Deti majú narušený vzťah s opatrovníckym rodičom (u ktorého zostávajú žiť).

Ako deti prežívajú rozvod

V prežívaní záťažových situácií sa deti líšia od dospelých a svoje pocity aj prejavujú inak ako dospelí. Nevedome používajú rôzne obranné mechanizmy a aj pri najväčšej strate môžu reagovať akoby bez citových prejavov. Negatívne emócie si môžu pripustiť len natoľko, nakoľko ich dokážu uniesť, a tak ich striedavo prežívajú a zároveň sa im vyhýbajú. Obávajú sa o svoje budúce blaho. Zaujíma ich, či budú mať všetko, čo mali dovtedy, a to, čo majú iné deti, či dostanú nového rodiča a kedy. Deti ešte nedokážu rozpoznať a opísať to, čo prežívajú a škodlivý stres často vyjadrujú prostredníctvom telesných príznakov.

Rozvodové zmeny

Prispôsobovanie detí na rozvodové zmeny a straty prebieha ruka v ruke s tým, ako úspešne a bez prekážok prebieha proces ich smútenia. Tento proces má niekoľko takmer zákonitých fáz, ktoré prebiehajú u každého dieťaťa v inej intenzite, v inej dĺžke a v inom poradí.

Mechanizmus reakcií dieťaťa

Keď sa deti dozvedia o rozhodnutí rodičov rozísť sa, obvykle ich to šokuje, a to aj napriek tomu, že predtým boli neraz svedkami rodičovských konfliktov a nezhôd. Okrem výnimočných prípadov deti rozvod nechcú a živia v sebe nádej, že rozpory medzi rodičmi skončia a že zase bude dobre. Ak sa tak nestane, začnú v tom mať chaos a sila vlastných citov ich natoľko vyľaká, že sa radšej stiahnu, odmietajú hovoriť aj plakať. Niektoré deti sami pred sebou popierajú neželanú skutočnosť a tvária sa, akoby rodič bol niekde na ceste a každú chvíľu sa mal vrátiť. Niektoré presunú svoj záujem na inú osobu alebo zviera a navonok sa správajú, akoby sa ich rozvod netýkal.

Sú deti, ktoré začnú hneď smútiť, žialiť, ľahko sa rozplačú, strácajú záujem o dovtedajšie aktivity, zhorší sa im spánok, nemajú chuť k jedlu, majú rôzne telesné ťažkosti alebo sú často choré. V tejto fáze je dôležité, aby mohli voľne prejavovať svoje city a aby dostávali od rodičov veľa fyzickej nehy a útechy. Potrebujú intenzívny kontakt aj s odchádzajúcim rodičom, inak môžu upadnúť do depresie. U chlapcov sa depresia môže prejavovať aj ako nadmerný nepokoj a hyperaktivita. Toto obdobie môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov. Deti potrebujú zvýšený pocit bezpečia a ochrany. Rozvodom o ne prichádzajú. Boja sa, že zostanú celkom opustené. Prežívajú úzkosť a strach z budúcnosti. Je dobré, keď sa podarí rozptýliť ich obavy a ubezpečiť ich, že vždy sa má o ne kto postarať.

Prejavy strachu

Strach a úzkosť môžu mať u detí najrôznejšie prejavy: od návratu k už prekonaným detským formám správania (pomočovanie a pod.) cez po nočné mory, nadmerné lipnutie na zostávajúcom rodičovi a pod.

Aby deti dospeli k zmiereniu a prijali rozvodovú rodinnú zmenu, musia sa zbaviť falošnej nádeje, že sa ich rodičia ešte k sebe raz vrátia. Rodičia, ktorí sa správajú nejednoznačne, môžu nepriamo živiť ich ilúzie a sťažovať im konečné vyrovnanie sa s rozvodovou situáciou. Deti, ktoré roky márne dúfajú v spoločný život s rodičmi, sú permanentne citovo zaťažované, čo oslabuje ich schopnosť zvládať iné vývinové úlohy a znižuje kvalitu ich života.

Čo deťom uľahčuje zvládnutie rozvodu

Ak rodičia včas skončia s konfliktami, podarí sa im prebudovať manželský vzťah na vzťah spolurodičovský (ľudsky korektný a slušný) a obaja pokračujú v starostlivosti o dieťa, vytvoria tým základný predpoklad na to, aby sa dieťa dostalo z rozvodovej situácie bez väčšej ujmy.

1. Vzťah rodiča k dieťaťu: Dôležitá je kvalita vzťahu rodičov s dieťaťom. V predrozvodovom období majú mnohí rodičia sklon upadať v správaní voči dieťaťu do extrémov. Keď sú zaplavení deštruktívnymi emóciami, dieťa dostatočne nevnímajú, strácajú s ním kontakt a neberú ohľad na jeho city. Keď sa upokoja, začnú sa cítiť vinní a svoje či partnerove chyby sa snažia vynahradiť dieťaťu tým, že ho zahŕňajú nadmernou pozornosťou a láskou a dovoľujú mu aj to, za čo by ho inak trestali. Akoby sa potom dieťa proti svojej vôli viezlo na zážitkovom ruskom kolese, pričom nikdy nevie, kedy sa ocitne hore a kedy bude spustené dole. Stáva sa „vecou“ s ktorou rodičia narábajú podľa svojich aktuálnych potrieb, bez ohľadu na jeho vlastné potreby.
2. Zachovanie domácich stereotypov: Dôležité je, aby rodič zvládol svoju úzkosť z obáv o dieťa, aby sám neunikal pred žiaľom dieťaťa a umožnil mu slobodne prejaviť všetky city, aj tie, ktoré v ňom vyvolávajú silné pocity viny. Schopnosť rodiča udržať stabilné rodinné podmienky, pokračovať v zabehnutom spôsobe života a v domácich stereotypoch (ako sú ranné alebo večerné rituály, spoločné stolovanie a pod.), kontakty a stretávanie sa s rovnakými ľuďmi ako predtým, dávajú dieťaťu záruku, že sa celý jeho dovtedajší život nerozsype a bude pokračovať podobne ako predtým.
3. Ubezpečenie dieťaťa: Skutočnosť, že rodič smúti, vyrovnáva sa s vlastnou bolesťou a občas aj plače, dieťa určite znepokojí, ale zároveň môže mať preň aj pozitívny význam. Dieťa vidí, že prejaviť city je normálne, že rodič neberie rozvod na ľahkú váhu a musí preň mať vážny dôvod. Ak takéto správanie nemá dieťa hlbšie zasiahnuť, malo by ho vždy sprevádzať pozitívne posolstvo rodiča vo forme ubezpečenia, že je dosť silný na to, aby svoj žiaľ zvládol, a aj na to, že sa o dieťa dokáže postarať aj sám. Mal by mu dať nádej, že onedlho bude ich život v poriadku a opäť sa z neho budú môcť spolu tešiť.
4. Opora iných ľudí v okolí dieťaťa: V situácii rozvodovej zmeny dieťa prichádza o to, čo je pre jeho zdravý vývoj nevyhnutné - o pocit bezpečia a citovej istoty. Ak sa v rozvodovom období nemôže oprieť o svojich rodičov, o to dôležitejšou sa stáva opora iných ľudí v jeho okolí. Či už sú to starí rodičia, rodinní priatelia, kamaráti alebo aj príslušní odborníci, tí všetci môžu významne prispieť k tomu, aby dieťa vyviazlo z rozvodovej zmeny bez trvalejšieho poškodenia. Dieťa môže byť tiež aktívnym spolutvorcom svojich vzťahov a svojho života, v mnohých prípadoch mu môže pomôcť triedny učiteľ, aj keď nemá možnosť ovplyvniť správanie rodičov ani meniť podmienky jeho rodinného života. Tým, že učiteľ bude dieťaťu pomáhať v porozumeniu jeho situácie a pri spracovávaní toho, čo sa v jeho rodine stalo, že mu pomôže zvyšovať jeho odolnosť a posilňovať ochranné faktory v ňom samom, naštartuje v dieťati schopnosti, ktoré mu pomôžu vyrovnať sa s touto situáciou.

Rozvod rodičov je pre väčšinu detí psychickou traumou. Za určitých priaznivých okolností z nej ale môže dieťa vyviaznuť bez dlhodobejších problémov s prispôsobovaním sa, aj bez zníženia jeho šance na spokojnosť v dospelosti.

tags: #dieta #a #psychika #po #rozvode