Diskriminácia pri Hľadaní Zamestnania Telesne Postihnutí na Slovensku: Realita a Výzvy

Úvod

Problematika zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím je komplexná a dotýka sa nielen ekonomických, ale aj sociálnych a psychologických aspektov života jednotlivca. Integrácia ľudí s fyzickým postihnutím do pracovného procesu je dôležitá pre ich sebarealizáciu, ekonomickú nezávislosť a celkovú kvalitu života. Napriek legislatívnym opatreniam a snahám rôznych organizácií, prax často zaostáva za teóriou. Právo na rovnosť a prístup bez akéhokoľvek znevýhodňovania patrí k základným ľudským právam. Na Slovensku ho občanom zaručuje nielen ústava a medzinárodné právne dokumenty, ale aj osobitný antidiskriminačný zákon z roku 2004. Tento článok sa snaží hlbšie preskúmať túto problematiku prostredníctvom kvalitatívneho výskumu a priniesť pohľad priamo od ľudí s fyzickým postihnutím, ako aj analyzovať legislatívny rámec a existujúce iniciatívy na Slovensku.

Teoretické Východiská

Definícia Fyzického Postihnutia a Zamestnávanie

Fyzické postihnutie zahŕňa širokú škálu obmedzení v pohybovej alebo motorickej oblasti. Tieto obmedzenia môžu byť vrodené alebo získané v dôsledku úrazu, choroby alebo iných faktorov. Zamestnávanie ľudí s FP predstavuje výzvu, ktorá si vyžaduje individuálny prístup a zohľadnenie špecifických potrieb každého jednotlivca. Je potrebné brať do úvahy nielen zdravotný stav, ale aj vzdelanie, skúsenosti a osobné preferencie.

Legislatívny Rámec Zamestnávania Osôb so Zdravotným Postihnutím na Slovensku

Práva ľudí s fyzickým postihnutím sú pevne zakotvené v slovenskej legislatíve, napríklad v zákone o sociálnych službách a v zákone o zamestnanosti. Tieto zákony upravujú povinnosti zamestnávateľov pri zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím a stanovujú sankcie za ich nedodržiavanie.

Podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) sa zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. (1) v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich. Diskriminácia právnickej osoby je nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k tejto osobe z dôvodov podľa § 2 ods. (9). V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. (1).

Zákon definuje aj výnimky z diskriminácie. Rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je diskriminácia, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané, ak to ustanovuje osobitný predpis. Diskriminácia nie je prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení orgánmi verejnej správy alebo inými právnickými osobami smerujúcich k odstráneniu znevýhodnení vyplývajúcich z dôvodov rasového alebo etnického pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, rodu alebo pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí v praxi. Tieto opatrenia môžu trvať len do doby odstránenia nerovnosti, ktorá viedla k ich prijatiu a je možné prijímať len v oblastiach uvedených v tomto zákone.

Prečítajte si tiež: Vzorový príspevok pre hľadajúcich zamestnanie

Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ak by porušením zásady rovnakého zaobchádzania mohli byť dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo slobody väčšieho alebo neurčitého počtu osôb alebo ak by takýmto porušením mohol byť inak vážne ohrozený verejný záujem, patrí právo domáhať sa ochrany práva na rovnaké zaobchádzanie aj právnickej osobe podľa § 10 ods. 1. Konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalobca“).

Zamestnávateľ, ktorý si nesplní povinnosť zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím, musí raz ročne (najneskôr do 31.

Projekty na Podporu Zamestnávania Ľudí s Fyzickým Postihnutím na Slovensku

Na Slovensku existuje niekoľko projektov a iniciatív, ktoré sa snažia podporiť zamestnávanie ľudí s fyzickým postihnutím. Tieto projekty sa zameriavajú na rôzne oblasti, ako napríklad poradenstvo, vzdelávanie, rekvalifikáciu a vytváranie chránených pracovných miest. Príkladom je projekt penziónu s reštauráciou BIVIO, kde za pomoci asistentov varia a upratujú izby ľudia s mentálnym postihnutím. Ďalším zaujímavým projektom je pojazdná kaviareň KOLEČKO, kde ľudia na vozíku predávali kávu vo vlastnoručne zostavenom stánku.

Dôležitú úlohu zohráva aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré plní úlohy v oblasti ľudských práv a základných slobôd vrátane práv dieťaťa. Súdy, prokuratúra, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a iné verejnoprávne inštitúcie sú povinné na požiadanie strediska v určenej lehote poskytnúť stredisku informácie o dodržiavaní ľudských práv.

Metodológia Výskumu

Cieľ a Metódy

Výskumná časť článku je založená na kvalitatívnom výskume, ktorý bol realizovaný prostredníctvom metódy interview. Cieľom výskumu bolo zistiť aké sú možnosti zamestnanosti ľudí s fyzickým postihnutím. Skúmali sme výpovede ľudí s fyzickým postihnutím, ich názory na zamestnávanie a ich návrhy na ďalšie možnosti ich zamestnávania. Kvalitatívny výskum sme si vybrali preto, aby sme priamo oslovili participantov s fyzickým postihnutím.

Prečítajte si tiež: Administratívne prekážky pri hľadaní práce

Realizácia Výskumu

Realizácia výskumu článku začala v júni 2016. Časové rozpätie každého rozhovoru trvalo dve hodiny. Od začiatku roka 2017 sme sa pustili do analyzovania interview. Po analyzovaný našich rozhovorov sme začali spracovávať potrebné odpovede do našich výsledkov a diskusie.

Výber Participantov

Do výskumu bolo zapojených sedem participantov s rôznym stupňom a typom fyzického postihnutia. Kritériom pre výber participantov bola ich ochota podeliť sa o svoje skúsenosti so zamestnávaním a ich záujem o túto problematiku.

Metóda Zberu Dát

Použitá bola metóda pološtruktúrovaného interview, ktoré pozostávalo z trinástich otvorených otázok. Otázky sa zameriavali na rôzne aspekty zamestnávania, ako napríklad skúsenosti s hľadaním práce, prekážky pri zamestnávaní, podporu od rodiny a spoločnosti, a návrhy na zlepšenie situácie. Naše otázky sa zameriavali okrem iného aj na rodinné zázemie a sociálne vzťahy, keďže aj tento faktor má súvis s tým, aké šance majú ľudia s hendikepom v rámci zamestnania sa vo všeobecnosti.

Analýza Dát

Získané dáta boli analyzované pomocou metódy tematickej analýzy.

Výsledky Výskumu a Diskusia

Z výsledkov výskumu vyplynulo niekoľko kľúčových zistení týkajúcich sa možností zamestnávania ľudí s fyzickým postihnutím na Slovensku.

Prečítajte si tiež: Práva uchádzačov o zamestnanie

Prekážky pri Zamestnávaní

Respondenti identifikovali viacero prekážok, ktoré im bránia v úspešnom zamestnaní. Medzi najčastejšie uvádzané prekážky patrili:

• Nedostatok pracovných príležitostí: Respondenti sa zhodli na tom, že na trhu práce je nedostatok pracovných príležitostí, ktoré by boli vhodné pre ľudí s fyzickým postihnutím.
• Diskriminácia zo strany zamestnávateľov: Viacerí respondenti uviedli, že sa stretli s diskrimináciou zo strany zamestnávateľov, ktorí ich odmietli zamestnať z dôvodu ich zdravotného postihnutia. Participantka č. 2 tvrdí, že jej doterajšie pohovory prebiehali väčšinou telefonickým spôsobom. ,,Počas rozhovoru keď, som spomenula, že mám ZŤP, nevadilo im to. Mali sa ozvať, a potom žiadny zamestnávateľ nedal odozvu. Participantka č. 5, ktorá dokonca má vysokú školu v oblasti ekonómie uvádza, že ,,predovšetkým som sa s odmietnutím stretla skôr ako som na samotný pohovor šla z dôvodu zdravotného postihnutia.“ Tak zmenila taktiku a prestala uvádzať do svojho životopisu údaj o jej zdravotnom postihnutí. Uviedla ho až na pracovnom pohovore.
• Nedostupnosť pracovného prostredia: Mnohé pracoviská nie sú prispôsobené potrebám ľudí s fyzickým postihnutím, čo im sťažuje alebo znemožňuje vykonávať prácu. Bohužiaľ ešte stále sa nájdu aj bariéry v dostupnosti budov štátnej a verejnej správy a samosprávy pre postihnutých.
• Nízka sebadôvera: Niektorí respondenti uviedli, že majú nízku sebadôveru a pochybujú o svojich schopnostiach vykonávať prácu.
• Nedostatočná podpora zo strany štátu: Respondenti sa zhodli na tom, že štát by mal poskytovať väčšiu podporu zamestnávaniu ľudí s fyzickým postihnutím, napríklad formou finančných príspevkov pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím.

Pozitívne Skúsenosti a Faktory Úspechu

Napriek prekážkam, niektorí respondenti uviedli aj pozitívne skúsenosti so zamestnávaním. Medzi faktory, ktoré prispeli k ich úspechu, patrili:

• Podpora od rodiny a priateľov: Respondentka, ktorá je absolventkou vysokej školy odpovedala, že nepotrebovala nejaké veľké pracovné zmeny čo sa týka prispôsobenia. Vždy hľadala zamestnanie, ktoré by vyhovovalo jej zdravotnému stavu. Všetkých siedmich oslovených participantov rodinný príslušníci podporovali v začlenení sa do prostredia, či už sociálneho, alebo potom pracovného.
• Vzdelanie a kvalifikácia: Respondenti s vyšším vzdelaním a kvalifikáciou mali väčšiu šancu nájsť si prácu.
• Otvorenosť a komunikatívnosť: Respondenti, ktorí boli otvorení a komunikatívni, mali väčšiu šancu presvedčiť zamestnávateľov o svojich schopnostiach.
• Prispôsobenie pracovného prostredia: Zamestnávatelia, ktorí boli ochotní prispôsobiť pracovné prostredie potrebám respondentov, im umožnili vykonávať prácu efektívne. Dá sa teda zhrnúť, že zamestnávatelia, sú ochotní vytvoriť podmienky, na pracovný výkon. Participant č. 3 ,,Doteraz kde som bol zamestnaný vždy som mal vytvorené pracovné prostriedky na pracovný rast.“

Návrhy na Zlepšenie Situácie

Respondenti navrhli niekoľko opatrení, ktoré by mohli prispieť k zlepšeniu situácie v oblasti zamestnávania ľudí s fyzickým postihnutím:

• Zvýšenie informovanosti zamestnávateľov: Je potrebné zvýšiť informovanosť zamestnávateľov o možnostiach a výhodách zamestnávania ľudí s fyzickým postihnutím. Vidia problém v neinformovanosti zamestnávateľov a v ich strachu z postihov štátu, keď im v konečnom dôsledku tento zamestnanec nebude vyhovovať.
• Podpora vytvárania chránených pracovných miest: Štát by mal podporovať vytváranie chránených pracovných miest pre ľudí s fyzickým postihnutím. Z odpovedí oslovených participantov nám vyšlo, že možnosti zamestnanosti sú legislatívne upravené a to formou tzv. chránených dielní, chráneného pracoviska, či živnostenskej možnosti.
• Zabezpečenie dostupnosti pracovného prostredia: Je potrebné zabezpečiť, aby pracovné prostredie bolo prispôsobené potrebám ľudí s fyzickým postihnutím.
• Poskytovanie poradenstva a podpory: Je potrebné poskytovať poradenstvo a podporu ľuďom s fyzickým postihnutím pri hľadaní práce a pri vstupe na trh práce.
• Podpora sebarealizácie: Jeden z návrhov pre zlepšenie viditeľnosti, toho že ľudia s hendikepom chcú pracovať by ukázalo viacej ponúk pomocných prác na pár hodín. Sama autorka článku sa zaujímala o budúce zamestnanie. Kým sa však dostala ku kompetentnej sociálnej pracovníčke, tak prešli dve aj pol hodiny dohadovania.

Zamestnávanie v Štátnej Správe

Čo sa týka zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím v štátnej správe oslovení partipanti sa k tomu vyjadrili jednoznačne. Odpovedali, že orgány štátnej správy podľa nich nemajú záujem zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím. Niektorí participanti to vidia skôr zo zlej motivácie, či už na strane zdravotne postihnutých uchádzačov, ale aj zo strany štátnych inštitúcií. 3. naši participanti, ktorí majú ukončené vysokoškolské štúdium, výstižne hovoria o konkrétnych návrhoch na ďalšie pracovné miesta. 2. z participantiek tvrdia, že práve ľudia so zdravotným znevýhodnením by sa mohli viac zapájať do administratívnych činností v ekonomických, alebo aj sociálnych oblastiach, ktorú väčšina z nich nemá problém realizovať. Participanti hovorili aj o malom záujme so strany štátnej správy a územnej samosprávy.

Rozdiely Medzi Teóriou a Praxou

Prax a teória sa v týchto rovinách rozchádzajú. Permanentnou charakteristikou ekonomickej situácie ľudí so zdravotným postihnutím je ich nízka miera zamestnanosti. Na internetovej stránke Inštitút zamestnanosti je uvedené, že medzi ľuďmi žijúcimi v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia za rok 2018, je Slovenská republika 7. v poradí. Až 16.3 % ľudí v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia bolo nezamestnaných. V Českej republike bolo nezamestnaných len 12,2 % v tejto skupine. Podľa podielu ekonomiky neaktívneho obyvateľstva so zdravotným postihnutím v roku 2016 bolo najvyššie percento nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím v Trenčianskom kraji. V tomto kraji zaznamenali až 14,9 % nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím. Po Trenčianskom kraji nasledoval Žilinský kraj so 14,0 %.

Príklady z praxe a širší kontext

Diskrimináciu na pracovisku pociťujú Slováci viac ako ostatní ľudia v Európskej únii. Odborníci pripisujú diskriminačné javy najmä hospodárskej kríze, ktorá skresala počet voľných pracovných miest a uvoľnila ruky zamestnávateľom pri výbere podriadených. „Po pohovore mi zagratulovali, že som uspel. Po týždni mi však napísali list, že ma neberú. Dôvod, že mám nad tridsať, mi iba tajne prezradila sekretárka personalistu,“ opisuje svoju skúsenosť Bratislavčan, ktorý chce zostať v anonymite. Aj keď sa pôvodne chcel proti odmietnutiu brániť, napokon to vzdal. Podľa výskumov Eurobarometra sa s prípadmi diskriminácie pri hľadaní zamestnania či na pracovisku stretol takmer každý Slovák. Jej formy sú rozmanité, k najohrozenejším skupinám však dlhodobo patria staršie vekové ročníky, ženy, zdravotne postihnutí, Rómovia či cudzinci. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva zaznamenáva ročne asi 1 500 podnetov namietajúcich diskrimináciu v pracovnom prostredí. Novinkou posledného obdobia je podľa Gemerskej veľký nárast diskriminácie žien z dôvodu tehotenstva a materstva. „Za ostatné dva roky sa tiež zdvojnásobil počet sťažností na obťažovanie vrátane sexuálneho,“ zdôrazňuje. Objavujú sa však aj stále nové a skrytejšie formy diskriminácie - napríklad prenasledovanie osoby, ktorá poukázala na nezdravé javy na pracovisku, či nabádanie nadriadeného, aby kolega šikanoval kolegu. „Len asi tretina podaných sťažností je však vhodná na ďalšie riešenie,“ tvrdí Gemerská. Zvyšok podľa nej buď nespĺňa diskriminačné kritériá, alebo sťažovateľ odmietne konfrontáciu so zamestnávateľom, ktorá je podmienkou zriadenia nápravy. Kto sa v zamestnaní cíti diskriminovaný, môže podať sťažnosť aj priamo zamestnávateľovi a žiadať o nápravu. „Krajnou možnosťou je obrátiť sa na súd,“ radí Alena Kotvanová z mimovládnej organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť. „Legislatívne aj inštitucionálne nástroje na potláčanie diskriminácie sú na Slovensku na štandardnej úrovni. Problémy sa však vyskytujú pri praktickom uplatňovaní práva,“ hovorí Kotvanová.

Záver

Záverom možno konštatovať, že možnosti zamestnávania ľudí s fyzickým postihnutím na Slovensku sú stále obmedzené, hoci existujú snahy o zlepšenie situácie. Výsledky výskumu potvrdili, že ľudia s fyzickým postihnutím sa stretávajú s rôznymi prekážkami pri hľadaní a udržaní si zamestnania. Je potrebné zvýšiť informovanosť zamestnávateľov, zabezpečiť dostupnosť pracovného prostredia a poskytovať poradenstvo a podporu ľuďom s fyzickým postihnutím. V našom článku sme chceli poukázať na to, že ľudia s fyzickým postihnutím chcú a majú reálny záujem o plnohodnotné zamestnanie. Naši siedmi oslovení participanti boli veľmi prekvapení, a s radosťou odpovedali na naše otázky. Sami nám potvrdili, že o tejto problematike je veľmi užitočné a potrebné hovoriť, no hlavne je dôležité pozerať sa na celé spektrum problémov so zamestnávaním ľudí s hendikepom aj z ich uhlu pohľadu. Je dôležité, aby sa na túto problematiku pozeralo komplexne, s ohľadom na individuálne potreby a schopnosti každého jednotlivca. Len tak je možné dosiahnuť skutočnú integráciu ľudí s fyzickým postihnutím do pracovného procesu a spoločnosti.

tags: #diskriminácia #pri #hľadaní #zamestnania #telesne #postihnutí