
Diskusný príspevok je dôležitý nástroj na vyjadrenie názoru, zapojenie sa do debaty alebo prezentáciu argumentov k určitej téme. Či už píšete príspevok do online fóra, na sociálne siete, alebo pripravujete vystúpenie na konferencii, existujú určité zásady, ktoré vám pomôžu vytvoriť presvedčivý a efektívny diskusný príspevok.
Diskusný príspevok je prejav, ktorý vyjadruje názor na konkrétnu tému. Diskusný príspevok patrí medzi žánre rečníckeho štýlu a kombinuje prvky rečníckeho a náučného štýlu. Využíva výkladový slohový postup s dôrazom na argumentáciu, pričom v niektorých častiach môžu prevažovať úvahové prvky. Má subjektívno-objektívny ráz, kde autor hodnotí určitý problém, jav, pričom využíva aktuálne poznatky o danej problematike. Autor objasňuje, vysvetľuje, vyjadruje svoj názor a zaujíma určité stanovisko, ktoré však musí byť podložené rozumnými argumentmi. Autor sa snaží presvedčiť prijímateľa o pravdivosti svojich tvrdení. Pri dokazovaní tvrdení sa využíva napr. citácia, štúdium materiálov, argumenty podložené odbornou literatúrou.
Diskusný príspevok musí byť stručný a vecný. Môže riešiť problém ako celok alebo jeho časť. Súhrn všetkých diskusných príspevkov sa nazýva diskusia. Diskusia sa realizuje v malej skupine ľudí, ktorá si vymieňa názory, prípadne hodnotí prednesené myšlienky na porade, seminári, konferencii, schôdzi, v parlamente. Diskusia je zvyčajne riadená vedúcim diskusie, ktorý nastolí problém a vyzýva jednotlivých diskutujúcich, aby prezentovali svoj názor.
Medzi základné znaky diskusie a diskusného príspevku patrí:
Existujú dva základné druhy diskusií:
Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom
Diskusný príspevok má zvyčajne pevnú štruktúru, ktorá pomáha udržať prehľadnosť a zrozumiteľnosť pre poslucháčov alebo čitateľov. Efektívny diskusný príspevok by mal obsahovať nasledovné časti:
Rešpektuje princíp zdvorilosti. Používame vhodné oslovenie, napr. „Vážení prítomní!“. V jubilejných a gratulačných prejavoch oslovujeme na prvom mieste jubilanta. Ak sú prítomní hostia, majú v oslovení prednosť pred domácimi. V zozname hostí, v ktorom sú všetci „funkčne“ na rovnakej úrovni, dávame prednosť ženám. Prítomných môžeme osloviť aj viackrát, s oslovením môžeme pracovať v priebehu prejavu. Rečník využíva opakované a modifikované oslovenia (vážení prítomní, milí zúčastnení). Oslovenie však musí byť použité funkčne. To, koľkokrát sa oslovenie vyskytne v prejave, si určuje autor, pričom zohľadňuje dĺžku prejavu, druh príležitosti a iné faktory.
Nadviazanie na tému, predchádzajúceho diskutujúceho. Vo vedeckom diskusnom príspevku často absentuje časť nadviazania, pretože všetci účastníci sú oboznámený s témou vedeckej konferencie a môžu si pripraviť svoje príspevky a nachystať rôzne materiály. Pokiaľ nenadväzujeme na predchádzajúci príspevok, v úvode povieme, o čom budete hovoriť, o akom probléme, prečo ste sa rozhodli zapojiť do diskusie:
Alternatíva - diskusný príspevok može mať aj podobu samostaného uceleného prejavu, musí to byť však reakcia na predchádzajúce príspevky /referát/. Úvod by mal prilákať pozornosť poslucháča a zaujať ho. Môžete začať otázkou, zaujímavým faktom, príbehom alebo citátom, ktorý sa vzťahuje k téme vášho príspevku.
Predstavuje hlavnú časť príspevku, kde vyjadrujete svoj názor na daný problém: ,,Podľa mojej mienky…“/,,Dovoľujem si tvrdiť…“/,,Nazdávam sa…“/,,Je nám známe, že … , ale môj názor je…“.
Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad
Stručný opis problému - v jadre uvažujete, vysvetľujete, hovoríte za seba, prezentujete svoje názory. Snažte sa vyprovokovať počúvajúcich, aby sa zamýšľali, neboli ľahostajní, provokujte ich. Pokúste sa vzbudiť u poslucháčov záujem. Musíte vedieť, čo chcete povedať a k čomu chcete dospieť. Podstatnou časťou nech je vaše osobné vyjadrenie, vysvetľujte svoj osobný názor.
Zdôraznenie významu navrhovaných aktivít, riešení. Výzva. Opakované oslovenie.
Záverečná časť - napr. Poďakovanie za slovo ako osobitný odsek. Záverečná formulka sa používa len vtedy, keď rečníkovi bolo udelené slovo, niekto ho vyzval alebo ohlásil jeho meno.
Pri tvorbe diskusného príspevku je dôležité tvorivé využitie lexiky (slov, jazykových a mimojazykových prostriedkov) typických pre daný štýl - rečnícky, použitie presvedčovacích prvkov, napr. rečnícke otázky, citovo zafarbené slová a umelecké prostriedky: metafory, metonymie. Dôležitá je sugestívnosť - rečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča, opakovanie slov, antonymá, synonymá, kontrast (na hranici, ktorá nerozdeľuje ale spája) a ustálené spôsoby vyjadrovania.
Diskusný príspevok patrí medzi žánre rečníckeho štýlu. Ide však o hybridný žáner, ktorý kombinuje prvky rečníckeho a náučného štýlu. Využíva najmä výkladový slohový postup s dôrazom na argumentáciu. V určitých častiach však môžu prevažovať úvahové prvky. Má subjektívno-objektívny ráz. Autor je síce subjektívny (používa 1. os. sg., prípadne 1. os.
Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku
Diskusný príspevok má vonkajšiu a vnútornú formu. Vonkajšia forma sa zameriava na štruktúru príspevku, zatiaľ čo vnútorná forma sa zameriava na obsah a štýl.
Obsah diskusného príspevku by mal spĺňať nasledujúce kritériá:
Štýl diskusného príspevku by mal byť tvorivý a mal by využívať lexiku typickú pre rečnícky štýl.
Pri písaní diskusného príspevku je možné urobiť viacero chýb, ktoré môžu ovplyvniť jeho efektivitu a účinnosť. Tu sú najčastejšie z nich:
Snažte sa vyhnúť sa týmto chybám a venujte pozornosť kvalite a presvedčivosti vášho príspevku. Dbajte na jasnosť, rešpektovanie názorov ostatných a dôslednú podporu svojich argumentov. Takto zvýšite svoje šance na úspech.
Diskusný príspevok je možné písať na rôzne témy. Jednou z nich môže byť aj povinná literatúra. Povinná literatúra je dlhodobou súčasťou vzdelávacieho systému na Slovensku. Cieľom je oboznámiť študentov s kľúčovými dielami slovenskej a svetovej literatúry, rozvíjať ich čitateľskú gramotnosť a kritické myslenie. Avšak, názory na povinnú literatúru sa rôznia.
Mnohí študenti prejavujú voči povinnej literatúre odpor. Často sa stretávajú s predsudkami, že čo je povinné, je zlé. Ďalším problémom je, že mnohé diela zaradené do povinnej literatúry študentov neoslovujú.
Napriek negatívnym ohlasom existujú aj študenti, ktorým povinná literatúra vyhovuje. Povinná literatúra môže študentom otvoriť dvere k dielam, ktoré by si inak nikdy neprečítali. Môže ich inšpirovať, podnietiť k zamysleniu a rozvíjať ich literárny vkus.
Učitelia a odborníci sa zhodujú, že je potrebné hľadať spôsoby, ako zlepšiť vzťah študentov k povinnej literatúre. Mali by byť zaradené diela, ktoré sú pre nich relevantné a zaujímavé.
Chcel by som sa pripojiť k diskusii a vyjadriť svoj názor na tému „Lesk a bieda nášho študentského života“, ktorá je iste pre vás i pre mňa veľmi zaujímavá.
Podľa mojej mienky sú výhody a nevýhody študentského života odlišné u každého študenta. Závisia hlavne od rodičov a materiálneho zabezpečenia. Dôležitá je škola, ktorú žiak navštevuje a aj vek zohráva významnú úlohu. Nepochybne sa v nich však odráža prístup študenta k povinnostiam, škole a životu.
Sú študenti, pre ktorých je celý svet gombička. Patria tam najmä bohaté, rozmaznané deti podnikateľov a inak vysoko postavených rodičov. Ak si niečo doma „zaspievajú“, majú to okamžite ako na podnose. Preto si mnohí z nich myslia, že to tak bude stále. Nemôžeme však hádzať všetkých do jedného vreca. Tí, ktorí majú dobrú výchovu a sú oboznámení s problémami v dospelom svete skoro odmalička, zodpovednejšie pristupujú k všetkým úlohám. Ich zoznam výhod a nevýhod sa výrazne mení a niektoré položky v ňom nadobúdajú iný význam.
Mnohí študenti si myslia, že ich život bude jednoduchší, voľnejší a zábavnejší, keď vyrastú a dospejú. Mýlia sa však. Málokto si spomenie, ako sme nenávideli chodenie do materskej škôlky a tešili sa na nástup do školy. Potom sme to však oľutovali. Mysleli sme si, že učivo na základnej škole je príliš ťažké a učitelia chcú od nás príliš veľa. Keď sa nad tým teraz zamyslíme, mnohí by sa radi vrátili k starému dobrému učivu, ktoré sa skôr podobalo rozprávkam. A tak to je aj teraz. Krásu terajšieho študentského života si uvedomíme až keď budeme starší. Ľudia hovoria, že teraz prežívame najkrajšie roky svojho života. Možno to hovoria preto, lebo si z celého školského života na toto obdobie spomínajú najlepšie. A možno preto, lebo je to pravda.